Počasie usporiadateľom karlovarského festivalu akosi nevyšlo, no za to skutočne niet koho obviniť. Stalo sa. Už sa raz v „horúcom“ lete aj kúrilo v hoteloch a kupovali sme si teplé veci. Teraz by to tiež chcelo trochu viac tepla, ale dá sa to vydržať. Rapsodické  počasie poznačilo aj atmosféru, ale filmom neuškodilo. Posledné snímky hlavnej súťaže tiež nijako výrazne neprispeli do súťaže, ale boli to filmy, o ktorých sa oplatí uvažovať.

Je skutočne nevinný ?

Han v zápale šermiarskeho zápasu zabije svojho súpera, čo sa nakoniec vyhodnotí ako zabitie a odsedí si sedem rokov vo väzení. Po prepustení sa stretáva so svojim mladším bratom Jie, ktorému neustále tvrdí, že je nevinný. Scenáristka a režisérka Nelicia Low  nakrútila  snímku Na kordy v koprodukcii Singapuru, Tiawanu a Poľska. Zamýšla sa nad vinou i nevinou, slepou bratskou láskou a falošnými ilúziami. Han začne za chrbtom matky zdokonaľovať svojho brata v šerme a pripravovať na kvalifikáciu národného šampionátu. Dni plynú a pochybnosti v nevinu brata dostávajú malú trhlinu. Je skutočne nevinný alebo to len z rôznych dôvodov predstiera. Skutočný súboj sa nakoniec neodohrá na zápase, ale medzi bratmi, ktorí sa musia rozhodnúť, či zvíťazí bratská láska alebo zmysel pre spravodlivosť, i keď to bude veľmi kruté a bolestivé.

Náhly záblesk hlbších veci (A Sudden Glimpse to Deeper Things) z Veľkej Británie je  dielom dokumentaristu Marca Cousinsa. Pravdu povediac nechápem ako sa tento dokument zatúlal medzi hrané filmy. Cousins sa pomocou fotografii, spomienok a komentárov zameral na najvýznamnejšiu ženu britského moderného umenia, maliarku Wilhelminu Barns-Graham. Bola údajne nesmierne inšpiratívna a jedna udalosť výrazne ovplyvnila jej tvorbu. V roku 1949 sa spolu so skupinou St Ives, ktorej bola čelnou predstaviteľkou, vystúpila na švajčiarsky ľadovec Grindelwald, čo poznačilo jej videnie sveta a, samozrejme aj jej tvorbu. Od tohto momentu sa venovala len zobrazovaniu ľadovcov. Dokumentarista Cousins sa síce snažil o esejistický portrét, ktorý by odkryl aj rôzne iné témy, žiaľ, nevyšlo mu to. Snímka je nudná, chýba jej prepotrebná esencia, ktorá by tomuto dokumentu dodala šťavu a život.

Keď jeden chce odísť...

Momoko (Noriko Eguči) je vzorná manželka, stará sa o domácnosť, dobre varí, popritom robí kurzy o výrobe mydla, stará sa o svokru, vynáša jej smeti a predsa nie je šťastná. Chýba jej dieťa, ale najmä manželova pozornosť, ktorý už evidentne nemá o ňu záujem, správa sa chladne, úplne bez záujmu. Momoko to však neberie na vedomie. Nechce si to pripustiť. V súťažnom japonskom filme Zákutia lásky (Ai ni ranbou) sa Yukihiro Moragaki snaží do detailov rozpitvať „mŕtvy“ vzťah, ktorý jedna strana nechce za nijakú cenu akceptovať. Dokonca ani priznanie, že manžel čaká s inou ženou dieťa, chce sa rozviesť, neberie zo začiatku vážne a chystá sa to prepáčiť. Psychologická dráma, počas ktorej sa vyplavia rôzne potlačované bolesti, je jemnou sondou do vzťahu, ktorý možno nikdy nemal šancu byť plnohodnotný a je založený na jednej strane len na potrebe budovať domácnosť, ostatné možno príde neskôr. Náprotivok však nepotrebuje nové spotrebiče do domácnosti, ale lásku, cit a porozumenie. Vlastne obaja to isté, len pre každého je prioritou niečo iné. Títo dvaja ľudia sa vlastne nikdy nemali stretnúť, lebo to viedlo len k frustrácii, hystérii a nedorozumeniam. Zaujímavá štúdia rozporuplného vzťahu plného nedorozumení a obsesie.

Portugalsko, Francúzsko a Holandsko spojilo svoje financie na vznik filmu Banzo režisérky Margaridy Cardoso. Príbeh sa odohráva v roku 1907, keď mladý lekár prichádza na tropický ostrov neďaleko afrického pobrežia. Jeho úlohou je vyliečiť pacientov zo záhadnej choroby banzo, ktorej sa ľudovo hovorí aj nostalgia otrokov. Títo chorí sú apatickí, nemajú chuť žiť a húfne umierajú. Mladému lekárovi netrvá dlho, aby si uvedomil, že liečiť fyzické symptómy choroby je úplne zbytočné, lebo týmto nešťastníkom chýba domov, túžia sa tam vrátiť odkiaľ ich násilne odvliekli a na vykorenenosť niet lieku. Navyše na ostrove vládne dusivá atmosféra, ktorá je pozostatkom koloniálnych čias a stále ešte nejakým spôsobom prežíva. Títo ľudia stále nie sú slobodní, a to spôsobuje ich chorobu. Smutný príbeh sa odohráva v prekrásnej prírode vynikajúco snímanej kameramanom Leandrom Ferrāom a odkrýva okrem choroby banzo aj inú tajnosť takmer zabudnutého ostrova. Nežijú tu len privlečení otroci, ale aj hlboko v húštinách skryté pôvodné obyvateľstvo. To je vlastne pointa filmu, ktorú nezvykneme prezrádzať, no nie je predpoklad, že film kúpime tak si to môžeme tentoraz dovoliť. Snímka ma viac rovín, prezentuje rôzne charaktery, rôzne osudy a je ukážkou, že dejiny sme dodnes poriadne ešte nepreskúmali.

.