Lara Croft, najslávnejšia videoherná archeologička – respektíve vykrádačka hrobov, ak by sa chceli držať presnejšie zvoleného názvu – ktorá už v minulosti zavítala i na filmové plátna, to tentoraz skúša na seriálovej scéne. Znova, keďže v minulosti sme už dočkali trochu menej známeho projektu Revisioned: Tomb Raider. A aj tentokrát sa autori rozhodli pre animované spracovanie, no zasadené do aktuálnej kontuinity. Má však čo ponúknuť aj bežnému divákovi, alebo si ju naplno užijú iba najskalnejší privrženci?

O tom, či smrť naozaj nebolí, môžeme ako diváci polemizovať už od úvodných scén. Predstaví sa nám totiž v rôznych variáciách. Vidíme stále pomerne mladú Vivienne Le Coudyovú (skvelá Vicky Krieps) naposledy vydýchnuť na smrteľnej posteli, zatiaľ, čo sa pri nej v smútku skláňa jej milovaný muž, miestny šerif Holger Olsen (Viggo Mortensen). V blízkom saloone - ťažko povedať, či približne v tom istom čase alebo nie - padne niekoľko smrteľných výstrelov, ktoré nie práve psychicky vyrovnaný Weston (Solly McLeod) uštedrí svojim oponentom. Podľa starostu Rudolpha Schillera (Danny Huston) by sa celým prípadom mal zaoberať Holger, avšak ten vie svoje. Oveľa väčší zmysel preňho teraz má vykopať hrob pre Vivienne, vyplatiť, čo starostovi dĺži na nájme, vrátiť šerifskú hviezdu a hlavne zbaliť svojho malého syna Vincenta (Atlas Green) na dlhú spoločnú cestu k západnému pobrežiu. Čo chvíľa sa aj tak v spomínanom prípade udeje zinscenovaný súdny proces, v ktorom skorumpovaný vlastník väčšiny pôdy v okolí Alfred Jeffries (Garret Dillahunt) jednoducho zariadi, aby za hriechy jeho bezohľadného syna radšej „odvisol“ iný nevinný nešťastník...

Hoaxy, dezinformácie, slová, ktoré sa v médiách, ale aj v hospodách skloňujú každý deň. Nie, zatiaľ sa u nás nik nepustil do tejto vážnej témy formou drámy, možno aj thrilleru. Zatiaľ tu máme komédie. Už film Keby radšej horelo sa s témou dezinformácií pohrával takisto vtipnou formou. A teraz prichádza Jan Hřebejk, ktorého zmysel pre absurdnú komédiu je dobre známy, s filmom Výnimočný stav. Text scenára nie je najmä českému dávkoví celkom cudzí, v januári 2019 mala hra Milana Tesařa, ktorý je, samozrejme, aj scenáristom filmu premiéru v pražskom Divadle na Fidlovačke. A dokonca je možné si ju pozrieť v platenej videotéke Dramox, ktorá je dostupná v ponuke niektorých televízi.

Francúzska režisérka Coralie Fargeat zaujala verejnosť už svojim dlhometrážnym debutom Pomsta z roku 2017, čo bola násilná žánrovka o pomste inšpirovaná staršími exploatačnými filmami a nadväzujúca na vlnu explicitných francúzskych žánrových filmov označovaných ako new french extremity. Na nový film od talentovanej režisérky sme si museli počkať sedem rokov, no mimoriadne priaznivé kritiky krátko po uvedení dávajú tušiť, že čakanie sa oplatilo. V novom filme Substancia nám režisérka predstavuje svoj zárez do subžánra takzvaného body hororu, ktorý rád zobrazuje rôznorodé premeny ľudského tela a často privádza nevoľnosť nepripraveným divákom. Aj z tohto krátkeho popisu je zrejmé, že film Substancia nebude pre každého a prívlastok horor pri ňom nie je pridaný náhodou.

Kto bola Lee Millerová a ako nám názov filmu napovedá - fotografka v prvej línii? Milovníci fotografie nepochybne toto meno poznajú, tým druhým sa núka možnosť ísť do kina. Američanka Lee Millerová bola najskôr známou a úspešnou modelkou. Jej kľukatá cesta svetom umenia stojí za zaznamenanie. V USA sa stala reprezentantkou „moderného dievčaťa“, jej fotografie v modrom klobúku a perami žiarila na obálke časopisu Vogue v roku 1927. K fotografovaniu ju priviedol jej otec, ktorý urobil aj jej prvé akty, ale byť iba predmetom záujmu objektívu Lee nestačí. Cestuje do Paríža a tam študuje u surrealistického fotografa Man Raya. Aj keď umelec zásadne neprijímal žiakov, je krásou Lee očarený, prijíma ju a Lee sa stáva jeho milenkou, ale najmä spolutvorkyňou mnohých fotografií. V Paríži sa zoznamuje s umeleckou smotánkou, v salóne vojvodkyne Solange d’Ayen stretáva Pabla Picassa, Paula Éluarda aj Jeana Cocteaua. V Cocteauovom film Krv básnika je krása Lee Millerovej prítomná v sadrovej soche, ktorej stála modelom.