Oficiálne posledný diel trilógie o mimozemskej entite menom Venom prichádza na plátna kín a s ním aj jeho druhá polovička Tom Hardy. S podtitulom Posledný tanec sa úlohy režisérky tentokrát zhostila debutantka Kelly Marcel, ktorá sa však produkčne a scenáristicky podieľala už na predošlých dieloch. Tentokrát sa musí symbiot postaviť nemilosrdnej hrozbe zo vzdialených útrob galaxie a zabrániť zániku vlastného druhu. Bojuje však aj so znepriatelenými armádnymi zložkami. Podobne ako marvelovský antihrdina má aj režisérka pred sebou neľahkú úlohu, a to dôstojným a uspokojivým spôsobom ukončiť sériu, o ktorej nemožno povedať, že by si získala prílišné uznanie kritickej obce. Podarilo sa jej to?

Novú dekádu festival, ktorý je od roku 2008 zaradený do najvyššej kategórie A, privítal bez dlhoročného umeleckého riaditeľa Stefana Laudyna. Nahradil ho mladučký Gustaw Kolanowski. Pracoval pred menovaním v organizačnom tíme ako koordinátor programu a dramaturg. Zo cineplexu Zlaté terasy sa festival presťahoval do Kinotéky, sídliacej v majestátnom Paláci kultúry a vedy. Druhá časť programu ostala v sálach kina Atlantis. K prostrediu festivalu nesporne patrí i mesto so svojím historickým a kultúrnym genio loci, pamiatkami, galériami, múzeami a neodolateľne atraktívnymi predajňami kníh.

V roku 2022 dokázal ešte neznámy režisér Parker Finn zaujať hororovú verejnosť tajomným a patrične desivým filmom Úsmev, ktorý vychádzal z jeho krátkometrážneho filmu Laura Hasn´t Slept z roku 2019. Film Úsmev bol v rámci svojho žánra pozitívne vnímaný divákmi aj kritikou, pričom zaujala aj originálna marketingová kampaň spočívajúca v niekoľkých usmievajúcich sa ľuďoch v pozadí pri rôznych verejných akciách. Úsmev 2 teda prichádza s neľahkou úlohou – vyťažiť z pomerne jednoduchého nápadu viac ako prvý diel a priniesť čosi neočakávané a nové.

Jeho plán je nasledovný: zbaviť New York City aktuálne premenovaný na Nový Rím vlády najmocnejších rodín, odbremeniť chudobu od dlhov a celú moc nad mestom vložiť do rúk zbedačeného ľudu. Pričom hlavným nástrojom na dosiahnutie takto kontroverzného spoločenského cieľa by sa mal stať jeho vynález, za ktorý už získal Nobelovu cenu: zázračný nový stavebný materiál neobmedzených možností tvarovania, schopný ohýbať nejeden fyzikálny zákon zvaný Megalon. Geniálny architekt Cesar Catilina (Adam Driver) v tvorivom zápale uniká do vlastnej fantázie až do tej miery, že neraz zabúda až priam odsúva do úzadia svojich blízkych. Možno práve z dôvodu nedostatočnej pozornosti pred pár rokmi záhadne zmizla jeho manželka. Mnohí, no najmä niekdajší okresný prokurátor a momentálny starosta Franklyn Cicero (Giancarlo Esposito) ho majú za vraha. On sám v manželkinom zmiznutí vidí samovražedné rozhodnutie, za ktoré môže a z pocitu viny podlieha alkoholizmu, či občasnému pocitu skočiť si z jedného zo svojich už postavených návrhov. Dokonca sa stane na určitej úrovni hmatateľnou aj jeho túžba zastaviť, či aspoň na moment vrátiť čas...

Islandský režisér Rúnar Rúnarsson je majstrom ťaživých, mračných príbehov. Jeho hrdinovia čelia samote a často sa vyrovnávajú so smrťou. Traumy sa zvláštne odľahčujú v prírode, priestore, ktorý mlčí a neasistuje smútku a žiaľu. V roku 2004 nakrútil krátky film Posledná farma o starcovi, ktorý sa plánovite pripravuje na odchod, poctivo uzatvára svoj životný priestor, bez emócií a zbytočných slov. Island ho nominoval na Oscara. Ani jeho ďalšie filmy Vulkán (2011) a Vrabčiaci (2015) sa od tejto línie neodkláňajú. V prvom sa starý a nikým nemilovaný Hannes vyrovnáva s mŕtvicou svojej ženy, upútanej na lôžko a v druhom chlapec Ari, opustený matkou putuje za otcom kamsi na vidiek, aby našiel k nemu cestu až vtedy, keď stratí babičku, jedinú oporu v jeho strastiplnom živote.