Ten nápad bol už od začiatku šialený. Osloviť najlepších hráčov jednej milovanej počítačovej hry – vlastne pardon, pretekárskeho simulátora – a nechať ich zakúsiť jazdu v kokpite ozajstného pretekárskeho auta. Prejsť si trate, ktoré po všetkých tých nekonečných hodinách strávených za konzolou síce len virtuálne, ale napriek tomu do posledného detailu skutočne dôverne poznajú. Nechať ich absolvovať potrebný tréning s profesionálmi a možno tiež, keď pôjde všetko tak ako má, zúčastniť sa skutočných pretekov... S tým predstúpil výkonný riaditeľ Nissanu Danny Moore (Orlando Bloom) pred manažérov Gran Turisma v Tokiu. Ľudia vraj pozvoľna strácajú záujem o šoférovanie. Keď im finančná situácia napríklad skomplikuje zaplatenie splátky za auto, sotva ich jeho strata vzruší a radšej si zavolajú na svoje potulky mestami Uber. Hra pre systémy PlayStation navrhnutá spoločnosťou Polyphony Digital a Kazunori Yamauchim (Takehiro Hira) však dokáže v používateľovi vygenerovať to správne nadšenie...

Nesporne jeden z najtalentovanejších francúzskych hercov i režisérov je Louis Garrel (Moja matka, Pravidelní milenci, Nikto ma nemá rád). Vyrastal v rodine známeho režiséra Philippa Garrela a herečky Brigitte Sy. Otec ho už v šiestich rokoch obsadil do svojho filmu, kde si zahral po bodu matky a starého otca Mauricea Garrela. Jeho matka ,Brigitte Sy, pracovala dvadsať rokov vo väzniciach na divadelných workshopoch. Čo to má spoločné s jeho filmom? Nuž toľko, že režisér pri písaní scenára so scenáristom Tanguy Vielom čerpal z vlastných skúseností, a tak vznikol romantický komediálny thriller Nevinný.

Nie je veľa austrálskych hororov, ktoré by si našli cestu do našich kín. A nestáva sa ani často, aby na poste režisérov desivého filmu stáli dvaja pobláznení bratia, vo svete internetu známi vďaka youtube kanálu RackaRacka, na ktorom predvádzajú svoje bláznivé, na hranici dobrého vkusu balansujúce videá. Čo je však podstatnejšie, bratia Danny a Michael Philippou sú veľkí fanúšikovia hororového žánra, a tak pre nich nová snímka Hovor so mnou! predstavuje akýsi splnený sen, ktorý sa mohol stať skutočnosťou, vďaka ich znalosti filmového jazyka a za podpory dostatočného množstva nadšencov púšťajúcich sa do tohto kinematografického dobrodružstva spolu s nimi.

Rodinné peripetie figurujú v dánskom filme hojne a sú pojednané na všetky spôsoby. Najvýraznejšie sa do tohto kontextu zapísal v roku 1998 Thomas Vinterberg svojou Rodinnou slávnosťou, v ktorej odkrýva patológiu rodinných vzťahov, maskovanú blahobytnou dôstojnosťou a súdržnosťou zúčastnených. Komunitné vzťahy ho zaujímajú aj v Hone, kde so svojim spoluscenáristom Tobiasom Lindholmom testuje kvalitu týchto väzieb v kauze učiteľa v materskej škôlke. Dcérka jeho priateľa, tvrdí, že videla Lucasov penis a začína sa bezohľadné účtovanie. Od týchto hĺbkových analýz sa dostáva i do polohy, kde sa s modelom rodiny experimentuje v mene módnej slobody. V Komúne sleduje manželský pár, rozhodnutý otvoriť zdedený dom širokému spektru účastníkov komunitného života. Do rodinného portfólia môžeme zaradiť i seriál Dedičstvo z rokov 2014-2017, kde sa po smrti matky, váženej a uznávanej sochárky, začína boj o hmotné i nehmotné statky.

Pre pôvodom bolívijskú strihačku Nataliu López predstavuje film Diamantový plášť prvý celovečerný debut na režisérskom poste. Predtým sa podieľala prevažne na poetických filmoch, pričom svojbytnou poetikou sa vyznačuje aj jej Diamantový plášť. V tomto argentínsko-mexickom filme sa vypravuje na odľahlý vidiek a v obklopení neznámych juhoamerických hercov (a azda aj za účasti nehercov) ponúka pohľad do pochmúrnej reality mexického mimomestského života. Film nezostal bez povšimnutia a z prestížneho filmového festivalu v Berlíne si odniesol Strieborného medveďa, teda jedno z najvýznamnejších ocenení tohto festivalu. Medzinárodná kritika teda prijala Diamantový plášť priaznivo, otázka je však, čo môže film ponúknuť bežnému, hoc i na umelecké filmy privyknutému, divákovi.