Ȏsmeho marca boli v pražskom Rudolfíne už po tridsiaty druhý raz udelené ceny Českej filmovej a televíznej akadémie (ČFTA) Český lev. Slávnostný večer ovládli Vlny, ktoré mali štrnásť nominácií na toto ocenenie a odniesli si ich šesť – za najlepší film, réžiu, scenár, pre najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe (Tatiana Pauhofová), najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe (Martin Hofmann) a za najlepší zvuk (Viktor Ekrt). Televízne kategórie ovládla šesťdielna miniséria Metoda Markovič: Hojer (r. Pavel Soukup) z produkcie Voyo, ktorá získala štyroch Českých levov z desiatich nominácií. Tá zvíťazila aj na Cenách českej filmovej kritiky v kategórii Mimo kino.  Večer bol tentoraz venovaný filmovým profesionálom, bez ktorých by žiadny film nevznikol, ale zostávajú skrytý v pozadí. Okrem tých známejších profesií sa divákom v krátkosti predstavili napríklad aj koordinátorka intimity a green film konzultant.

História filmu Tichá pošta je dlhá. Začína sa kedysi v päťdesiatych rokoch, keď bol autor literárnej predlohy Jiří Stránský obvinený z velezrady a ako mladistvý na osem rokov skončil vo väzení. Zločin, za ktorý bol odsúdený – velezrada – bol komunistami vykonštruovaný. Do väzenia sa dostal ešte raz – v roku. 1974 za údajné rozkrádanie. Práve na základe jeho pobytov vo väzení vznikla poviedka Tichá pošta, príbeh, ktorý mu rozprával jeden zo spoluväzňov. Väčšina televíznych divákov si pamätá seriál z produkcie Českej televízie v réžii Hynka Bočana Zdivočelá krajina, ktorý vznikol na základe Stránského rovnomennej prózy. Poviedka Tichá pošta vychádza v roku 2002, Jiří Stránský aj začína písať scenár k filmu a šesť rokov po jeho smrti (2019) sa do kín dostáva film. Do vzniku filmu sa premietajú aj rodinné väzby. Na scenári sa podieľala dcéra Jiřího Stránského Klára Formanová, vo filme hrá jeho vnučka Antónia Formanová aj Peter Forman.

Obraz maskovaného muža, ktorý vystúpil 5. septembra 1972 na balkón olympijskej dediny v Mníchove, obletel celý svet. Je to prvýkrát, čo v televízii naživo vysielali teroristický útok. Tim Fehlbaum vo svojom trileri Mníchov 1972 dôsledne sleduje tieto udalosti z pohľadu športových reportérov americkej televízie ABC, ktorí na mieste informovali o športových súťažiach a zrazu sa stali svedkami politickej vraždy. Fehlbaum, ktorý sa doteraz venoval skôr dystopickým scenárom budúcnosti, či už v celovečernom debute Peklo (Hell , 2011) alebo v druhom filme Tides (2021), teraz obracia karty a vracia sa do kapitoly extrémne dystopickej minulosti, pričom ju skúma z nového uhla pohľadu.

Niekto má pri výbere zamestnania šťastie, iný nie. Mickey Barnes (skvelý Robert Pattinson) s kamarátom Timom (Steven Yeun) si pôvodne mysleli, že obchod s makronkami im bude na Zemi tak okolo roku 2054 ešte stále vynášať viac ako tradičný fast foodový hamburger. Mýlili sa. Ich investor do podnikateľských začiatkov – cháp úžerník – si oboch predvolá s úmyslom predviesť im malú ukážku toho, ako dopadnú, keď mu v požadovanom termíne nevrátia, čo si požičali aj s prípadnými úrokmi. A keďže súčasťou spomínanej ukážky je tiež rozhodne nie nebolestivé mnohonásobné použitie motorovej píly na jednom nešťastníkovi, kamaráti sa zhodnú, že nastal čas opustiť rodnú hrudu a pripojiť sa k posádke kolonizátorov planéty Nilfheim, vedených egomaniackým miliardárom „fušujúcim“ do politiky Kennethom Marshallom (bláznivo trumpovský Mark Ruffalo) s jeho nemenej výstrednou manželkou Ylfou (Toni Collette). Z Tima sa stane pilot, čo je ešte tá prijateľnejšia z ponúkaných možností. Mickey si však, ako uňho býva zvykom, zabudne v pracovnej zmluve prečítať tie malé nenápadné písmenká na jej zadnej strane. Upíše sa totiž ako „spotrebáč“...

Ulaa Salim dal v roku 2019 svojim celovečerným debutom Dánski synovia (Danmarks sønner) jasne najavo, že jeho zámerom rozhodne nie je len nevinne pobaviť. Zobrazil v ňom akosa pravicová populistická strana chopila moci v Dánsku po útoku islamistov. Najnovší film dánskeho filmára Večný, ktorý mal svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale v Rotterdame 2024 opäť podčiarkuje jeho ambíciu klásť zásadné otázky, no pritom nezanevrieť na rovinu osobného prežívania.