Aj keď prvenstvo vo festivalovom rebríčku patrí v Maroku Marakéšu, o Rabate sa tu vie a hovorí. Jeho orientácia na „autorský“ film je síce trochu klasifikačnou hádankou, ale festivalový program je koncipovaný so znalosťou všetkého, čo tieto filmové sústredenia majú obsahovať. Medzinárodnú súťaž hraných filmov dopĺňala súťaž krátkometrážnych filmov, hraných, animovaných i dokumentárnych, prehliadka filmov z kanadského Quebecu, dlhometrážnych dokumentov i výber svetového filmu. Nechýbala Panoráma marockého filmu a súbor, venovaný deťom. Okrem toho séria masterclassov, panelových diskusií i okrúhlych stolov. Téma jedného z nich bola zvlášť zaujímavá – Cenzúra a sloboda prejavu v arabských krajinách a v Maroku, redefinícia filmu 21.storočia. Nakoniec sme sa ale dozvedeli, že diskutovať sa bude arabsky, bez prekladu. Masterclassy sa venovali hudbe, práce s hercami i scenáristike, ale zaslúženú pozornosť hlavne ženského publika pritiahla štylistka hviezd ako Nicole Kidman, Umy Thurman, alebo Christiny Ricci, Nemka, žijúca v New Yorku, Julia von Boehm.

Tento film si môžete zvoliť z najrôznejších príčin, ale dve z nich boli v mojom prípade rozhodujúce, prvá je nostalgická, lebo Taipei je mesto, ktoré je zaujímavé nielen filmovým festivalom Golden Horse, ale i Národným palácovým múzeom, kam boli v roku 1949 prenesené Čankajškovou vládou pri ústupe z kontinentálnej Číny, tie najväčšie poklady starej čínskej kultúry. Je to svet, sálajúci na mesto vznešenosť a pouličný ruch i všetko, čo v jeho uliciach európsky návštevník absolvuje, má tak o istý levitujúci rozmer navyše. Druhá príčina je praktická a stručná, meno spoluscenáristu režiséra Georga Huanga, Luca Bessona. Čo táto kombinácia kultúr a tvorivých naturelov priniesla?

V novembri 2021 sa v Paríži odohrala takmer mysteriózna akcia. Dvadsaťšesť umeleckých artefaktov z Musée du Quai Branly je starostlivo balených, takmer bez slov sa pracovníci múzea starajú o to, aby sochy a iné artefakty, niektoré obrovské, iné skôr drobné, bezpečne zakotvili v debnách. Do tejto akcie, v ktorej zaznievajú iba tiché technické pokyny pracovníkov múzea, zrazu zaznie zvláštny hlas. Hlas rozpráva o sebe, o svojich pocitoch. Roky trávil v tme, vytrhnutý zo svojej krajiny. Pýta sa, prečo, nevie, čo ho čaká. Divák sa zrazu ocitá v duši jednej zo sôch, v duši kráľa Ghezu, obrovitej sochy, ktorá sa z “kráľovstva noci” dostane do krajiny, “ktorú videl v svojich snoch”. A divák spolu s artefaktami cestuje do Beninu.

Seriálová produkcia Marvelu sa už istý čas nachádza v zaujímavom štádiu. Na jednej strane si všetci, vrátane vedenia Disney, uvedomujú, že je všetkého priveľa, na strane druhej však ani navzdory slovám hlavného výkonného riaditeľa Boba Igera zatiaľ až tak výrazne nepoľavuje. Len ďalší rok je predbežne naplánovaných až šesť projektov – trojica hraných a trojica animovaných a divácka pozornosť sa tak zákonite rozdrobuje. Za všetkým hľadaj Agátu však týmto zdanlivo netrpí a môže sa chváliť viac než dobrými číslami sledovanosti. Čo stojí za jej úspechom a ponúka i niečo viac než tradičnú stávku na istotu?

Talianskej vojnovej dráme Veliteľ (festivalový názov Kapitán) od Edoarda De Angelisa sa dostala česť otvoriť v roku 2023 filmový festival v Benátkach. Odvíja sa od skutočnej udalosti: rozhodnutie veliteľa talianskej ponorky Salvatora Todara zachrániť stroskotancov z nepriateľskej nákladnej lode ako prejav aktu ľudskosti sa skutočne udialo. Todaro bol nakoniec zabitý pri útoku britského lietadla v decembri 1942. Druhú svetovú vojnu prežilo len 19 zo 112 ponoriek talianskeho námorníctva, Cappelini je jednou z nich. Po kapitulácii Talianska v roku 1943 pripadla Japonsku, ktoré ho potom odovzdalo nemeckému námorníctvu. Na nakrúcanie bola postavená 73 metrov dlhá kópia ponorky v plnej veľkosti, ktorá vážila okolo 70 ton.