O renomovaných belgických režiséroch bratoch Lucovi a Jean-Pierre Dardennovcoch je známe, že nakrúcajú svoje filmy pomocou ručných kamier, využívajú prírodné osvetlenie a nemajú vo filmoch hudbu. Všetko čo by ozvláštňovalo ich snímky je im cudzie, ich doménou je silný príbeh. Vyrozprávajú ho jednoducho, bez filmových príkras, ale o to sugestívnejšie. A vždy vycítia čo spoločnosťou hýbe, čo ju páli, čo je v danej chvíli najdôležitejšie. Drogy a imigrácia a prevádzačstvo sú ústrednou témou ich najnovšieho filmu Tori a Lokita, v ktorom tieto pliagy takmer zničia obidve deti. A to sa nedeje vo vojnovej zóne, ale v kultúrnom Belgicku.

Gil Bok-soon (Jeon Do-yeon) je slobodná matka s menšou krízou stredného veku, spravidla zažehnávanou posteľovými stretnutiami s ambicióznym stážistom Han Hee Sungom (Koo Kyo-hwan) a tajomstvom, ktoré úzkostlivo skrýva pred svojou pubertálnou dcérou Gil Jae Yeong (Si-ah Kim). Vyzná sa v zbraniach a kontaktnom boji, pričom so stopercentnou úspešnosťou zneškodňuje nepohodlné ciele, čo jej vyberá generálny riaditeľ spoločnosti MK Cha Min-Kyu (Sol Kyung-Gu) so svojou zákernou sestrou Esom (Cha Min-Hee). Nevybrať si zo zadaných cieľov alebo v čomkoľvek drobnom pri akcií zlyhať, sa nevypláca. Hoci je Gil legendou svojho remesla, na chrbát jej dýcha mnohopočetný rad ľudí, čo by ju veľmi radi na vysokej pozícií nahradili. Väčšinou by každá jej zákazka mala po úspešnom dokončení vyzerať ako nehoda. Nafingovať však samovraždu syna skorumpovaného politika, ktorý by rád odpútal pozornosť médií od toho, že mu pomohol dostať sa na prestížnu školu vďaka úplatku, to už s protagonistkiným, aj keď trochu vychýleným „morálnym“ kompasom veľmi nekorešponduje...

Estetika vikingov a severskej mytológie je posledné roky v médiách veľmi populárna. Či už úspešný seriál Vikingovia (2013-2020) a jeho spin-offy, ktoré dodnes pokračujú alebo nedávna filmová novinka Severan (2022) autorského režiséra Roberta Eggersa. Nehovoriac o digitálnych hrách, v ktorých sú vikingovia a severská mytológia taktiež mimoriadne populárne témy. Táto tematika bola spracovaná aj v podobe mangy, teda japonského komiksu. Ilustrátor a spisovateľ Makoto Yakimura, vyhral za svoju historickú mangu Vinland Saga už niekoľko cien. Práve obľúbenosť a kvalitné spracovanie tohto diela prispelo k jeho televíznej adaptácii v podobe japonského anime.

Blízky východ – pravdepodobne vojnou zasiahnutý Irak, v presnejšie neujasnený čas: na miestnu čínsku ropnú rafinériu „vo všetkej slušnosti nakupujúcu“ dostupné čierne zlato útočia okrem domácich rebelov tiež žoldnieri „z prehnitého kapitalistického západu“. Ohrozeným zamestnancom nezostáva nič iné, ako spoliehať sa na záchranný únik pod dohľadom bývalého vojaka špeciálnych síl Lua Fenga (Jackie Chan), prezývaného Drak a jeho súkromnej bezpečnostnej služby. Plán je síce šialený, ale nádej zomiera posledná. Treba vypraviť konvoj desiatich autobusov, ktorý by prenikol mínami, vrakmi zničených automobilov a rôznymi inými nepredvídateľnými nástrahami takmer apokalypticky pôsobiacej Cesty smrti do podstatne bezpečnejšej Zelenej zóny. Hlavne treba ochrániť profesorku Chengovú (Wenli Jiang) s kľúčom k celému čerpaciemu systému v podobe USB a jej chorľavého syna. Lenže, kto by dopredu rátal s umelo vytvorenou púštnou búrkou, keď všetky predpovede pred útekom hlásali pekne slnečno...

Na počiatku bola rovnomenná knižná-fi sci-fi séria, po tomto roku si už môžeme vychutnávať i seriálové spracovanie, ktoré vzniklo pod taktovkou Apple TV+. A to ju jej autor, americký spisovateľ Hugh Howey, spočiatku ani nezamýšľal ako ságu a krátky príbeh sa až zásluhou nečakanej popularity rozrástol v čosi viac – konkrétne v trojicu pozitívne prijatých sci-fi románov. Ako je na tom prvá séria seriálu a darí sa jej zmysluplne prenášať autorove idey do filmovej podoby?