Londýn, koniec roka 1940. Nemecké letectvo intenzívne bombarduje mesto. Deti, starší ľudia a najmä ženy drúce v továrňach na výrobu delostreleckej munície prežívajú zo dňa na deň v atmosfére úplného nepredvídateľného chaosu. Malý deväťročný George (skvelý Elliott Heffernan), syn belošskej speváčky a tanečníčky Rity (Saoirse Ronan), ktorého černošský otec Marcus (CJ Beckford) bol z krajiny deportovaný na Grenadu ešte pred jeho narodením, sa musí pripraviť na nevyhnutné, snáď len dočasné odlúčenie od rodiny k opatrovateľom, čo sa oňho aj o veľké množstvo iných detí v podobnej situácií vraj budú starať niekde na oveľa bezpečnejšom vidieku.

Americký režisér a scenárista Leigh Whanell je jednou z tvárí moderného hororu a spolu s Jamesom Wanom priniesli do hororového sveta filmy ako Saw či Insidious. Tretie pokračovanie filmu Insidious si už Whanell režíroval sám a prešiel tak od spisovateľského stola priamo za kameru. V roku 2020 režíroval film Neviditeľný muž, ktorým vzdával poctu klasickej snímke z roku 1933, zatiaľ čo jeho aktuálne dielo Vlčí muž odkazuje k ďalšej klasike štúdia Universal s roku 1942. Zdá sa teda, že Whanell oprášil staré klasické filmy zo série takzvaných „Universal Monsters“ a pokúša sa ich obliecť do nového, modernejšieho šatu.

Dvadsiateho tretieho januára zverejnila Americká akadémia filmových umení a vied (AMPAS) nominácie na Oscara. Emilia Pérez, muzikál Jacquesa Audiarda o transgender gangsterovi, prekonal rekord v počte nominácií na Oscara, ktoré získal film, nakrútený v inom ako anglickom jazyku. Na štvrtkovom vyhlásení ich film získal 13 – o tri viac ako Tiger a drak Anga Leeho v roku 2001 a Roma Alfonsa Cuaróna v roku 2018. A Karla Sofía Gascón sa stala prvým transrodovým hercom nominovaným na Oscara. Elliot Page bol totiž nominovaný za film Juno v roku 2008 ešte ako Ellen Page, 12 rokov pred zmenou pohlavia.

Kto je ústrednou postavou filmu Hammarskjöld - Boj za mier dánskeho režiséra Pera Flya? Druhý generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN), po Nórovi Trygve Lieovi, Dag Hammarskjöld. Dodnes sa považuje za najvplyvnejšieho šéfa OSN, svoj mandát vykonával od roku 1953 do 18. septembra 1961, keď tragicky zahynul pri leteckom nešťastí blízko Ngdoly vo vtedajšej Rodézii, mal len 56 rokov. Predpoklad byť tak úspešný a populárny mal už napísané v rodnom liste, veď jeho otec Hjalmar Hammarskjöld bol predsedom švédskej vlády počas prvej svetovej vojny. Dag nikdy nebol v nijakej strane, ale vždy pôsobil na vysokých postoch (tajomník vládneho výboru pre nezamestnanosť, tajomník Národnej banky Švédska, štátny tajomník pre zahraničné záležitosti) potom generálny tajomník OSN – toľko fakty. Pôsobil vo veľmi hektickom období, keď sa moci v USA ujal John F. Kennedy a z Moskvy riadil svetové dianie Nikita Chruščov. Bol veľmi úspešný snažil sa zmierniť vzťahy medzi Izraelom a arabskými štátmi, dosiahol prepustenie amerických pilotov, ktorí bojovali v kórejskej vojne, a riešil aj Suezský prieplav. To mu však nestačilo vzal si do hlavy dekolonizáciu Afriky.

Po výraznejších hraných filmoch o architektoch by sme asi pátrali márne a dôvody sú zložitejšie, než by sa na prvý pohľad zdalo. Najjednoduchšie riešenie a zároveň najzradnejšie je totiž sfilmovať biografické fakty a vtesnať ich do nejakej spoľahlivej dramatickej štruktúry so začiatkom a koncom. Režisér Brady Corbet so svojou spoluscenáristkou a manželkou Monou Fastvold volili menej overenú a riskantnejšiu cestu. Snažia sa sprítomniť osudy fiktívnej osoby, maďarského architekta László Tótha vo filme Brutalista spôsobom, ktorý narába mnohými „prístupovými kódmi“ a otvára jeho príbeh na niekoľkých úrovniach tak, aby sme spôsobu, akým žil, vnímal svet a tvoril, rozumeli.