Blitz
Londýn, koniec roka 1940. Nemecké letectvo intenzívne bombarduje mesto. Deti, starší ľudia a najmä ženy drúce v továrňach na výrobu delostreleckej munície prežívajú zo dňa na deň v atmosfére úplného nepredvídateľného chaosu. Malý deväťročný George (skvelý Elliott Heffernan), syn belošskej speváčky a tanečníčky Rity (Saoirse Ronan), ktorého černošský otec Marcus (CJ Beckford) bol z krajiny deportovaný na Grenadu ešte pred jeho narodením, sa musí pripraviť na nevyhnutné, snáď len dočasné odlúčenie od rodiny k opatrovateľom, čo sa oňho aj o veľké množstvo iných detí v podobnej situácií vraj budú starať niekde na oveľa bezpečnejšom vidieku.
Podľa jeho deda Geralda (Paul Weller), barového pianistu, nie je fér držať ho doma, v časoch, keď nikto nevie, kedy a kde dopadne ďalšia strela, či bude vôbec čas utiecť do najbližšieho krytu, a kde ľudia panikáriaci pod vplyvom nevídaného strachu ledva vedia, čo robiť sami so sebou. A tak George neochotne nastupuje na vlak, opúšťajúc tak rasovo rozmanitejšie mesto, aby medzi rovesníkmi ihneď okúsil konzervatívnejšie „hodnoty“ vidieka so slovnými označeniami ako „bastard“ a prejavmi okamžitého rasizmu zo strany rovesníkov. Nie je sa preto čomu čudovať, že sa chvíľu po odjazde zo stanice, rozhodne z vlaku vystúpiť...
Snímka Blitz scenáristu a režiséra Stevea McQueena (Hanba, 12 rokov otrokom, Vdovy) je strhujúcim pohľadom na 57 dní trvajúce bombardovanie Londýna z inak osemmesačného leteckého útoku na nielen priemyselné časti Spojeného kráľovstva počas druhej svetovej vojny, vnímaným zo subjektívnej perspektívy deväťročného chlapca. Je to epická, epizodicky štruktúrovaná odysea jedného problematického návratu domov za milovanou matkou. Príbeh, ktorému dominuje téma cesty, pozvoľného charakterového prerodu hlavného protagonistu hnaného za cieľom, ktorý sa v čase konečného priblíženia k nemu môže javiť aj nedosiahnuteľným. Pripomenie dávny Homérov epos, ale aj iné vojnové príbehy strápených detí v obdobných situáciách (naposledy možno Pomaľované vtáča Václava Marhoula z roku 2019, avšak v menej drastickej a frustrujúcej podobe). Príbehu dominuje pocit zdrvujúceho osamotenia vo chvíľach veľkého spoločenského chaosu, prvé odlúčenie sa od blízkych a vôbec neistý pokus dostať sa z jedného, neznámeho konca Londýna na druhý, len o niečo známejší. Niečo, čo by mohla byť na jednej strane detská, hravá výzva, ktorú by George mohol skúsiť splniť – aj keď trojica chlapcov, ktorých cestou stretne v nákladnom vlaku smerujúcom späť do mesta, si zjavne ešte neuvedomuje všetky riziká a fakt, že im neustále ide o život. „Ukradnutý“ čas hier a rôznych výziev sa im nakoniec môže stať osudným. Dočasný úkryt na vidieku a opatera cudzími nakoniec nemusel byť taký hrozný nápad, ako sa chlapcom pôvodne mohlo zdať.
Politika veľkého boja za slobodu proti nacistickému nepriateľovi hrá viac-menej druhý part a preniká do pozornosti malého protagonistu, napríklad v sparodovanej podobe bábkového divadla na povzbudenie v neľahkých časoch počas príležitostného úkrytu pred bombardovaním v podzemnej čakárni aj trati metra. Za predpokladu, že tam ľuďom dovolia vstúpiť „byrokrati“ s kľúčom od brány. Inšpirujúcou radou do života počas vojnového besnenia, ale aj vo vzťahu s šikanujúcimi rovesníkmi, či dospelými, ktorých stretne počas svojho toľko vytúženého veľkého návratu domov, sú slová milovaného dedka o tom, že tyrani zvyčajne majú len ústa plné rečí, ale keď má dôjsť na skutky... Úskalia rasizmu sú prenesené z dospelých na ich potomkov, ktorým je George nútený čeliť už od prvých chvíľ odlúčenia sa od rodiny. No, stretáva aj postavy, ktorého ho inšpirujú svojimi postojmi, aby sa po všetkých tých výčitkách na jeho pôvod, nehanbil za vlastné černošské korene – napríklad v podobe akejsi symbolickej otcovskej náhrady, ktorú aspoň na kratučký moment nájde vo vojakovi nigerijského pôvodu menom Ife (Benjamin Clémentine), čo reči o nerovnosti jednotlivých rás, spoločenské nezhody medzi konkrétnymi vrstvami chápe, ako niečo, čo hlása predovšetkým nepriateľ. Niečo, proti čomu sa vlastne vedie obranná vojna, a čím nepriateľ v ich
radoch len vyvoláva zlomyseľný rozklad hodnôt, aby ich definitívne porazil.
Scenár skrz zážitky malého Georgea vytvára akúsi koláž životných mikropríbehov obyvateľov celého mesta, úvahu vzrastajúcu z príbehu, kde jedna postava reprezentuje názor, postoj a konfrontuje ho s názorom, postojom postavy inej. Svoj hlas získajú nielen ľudia rôznych rás, s ktorými hitlerovské Nemecko tej doby do budúcnosti veľmi nepočítalo, ale tiež rôzne vierovyznania alebo postavy s telesným znevýhodnením. Nie je náhodou, že jeden z najviac povzbudzujúcich hlasov povzbudzujúcich ostatných vlastnými prejavmi aj vtipmi na udržanie morálky patrí liliputovi. A s jedným priam dickensovsky pôsobiacim dejovým motívom sa dostavia na scénu aj pouliční zlodeji – súrodenci Albert (vynikajúci Stephen Graham) a Beryl (Kathy Burke), čo by radi využili Georgeovho malého vzrastu na lúpež v bombou spustošenom klenotníctve - prostredníctvom ktorých film upozorní na dôsledky hrôz vojny nielen na telesnej, ale aj rozkladnej psychickej úrovni. Hoci sa príbeh môže v zopár momentoch javiť ako sled niekoľkých klišé vojnového žánru, prekvapivú sviežosť mu dodá fakt, že nezabúda kontrastne so scénami nevyspytateľného vojnového utrpenia ani na pripomienku života. Silné ženské postavy sa nevyhýbajú sexualite a so slovami, čo oči ich partnerov na bojovom fronte nevidia, to srdce nebolí, si kreslia šminkami na nohy čiary s úmyslom predstierať, že na nich majú navlečené silonky. A lovia si partnerov pre chvíľku úľavy od strachu a uvedomenie si, že vojnou predsa život nutne nekončí.
Kontrastne s tým, čo vojnový žáner obvykle divákovi ponúka, je Blitz prekvapivo hudobný. Sleduje osudy kľúčových postáv v často dlhých, inscenačne na realizáciu náročných záberoch kamery Yoricka Le Sauxa, s pohybmi neraz pripomínajúcimi až tanečné choreografie (dokonca v scénach, kde po prvkoch tanca nie je ani stopa). Hudba Hansa Zimmera napodobňuje vŕzganie obrábacích strojov v továrni na muníciu, klopanie kolies vlaku uháňajúceho po koľajniciach. Zintenzívňuje protagonistov subjektívny pocit zo všetkých tých vnemov, ktoré má možnosť, či chce alebo nie, načerpať na svojej symbolickej púti za prežitím. A potom sú tu ešte jazzové skladby zdôrazňujúce neusporiadanú improvizáciu, pocit, že stať sa minútu po minúte môže úplne hocičo. Že neexistuje žiadna istota, o ktorú by sa osamelý Goerge, ani ľudia okolo neho mohli vôbec spoliehať. Výprava Adama Stockhausena ukazuje dobový Londýn prakticky bez zaváhania s pár „prilepšeniami“ počítačovej grafiky, kde mrazí z každého odhaleného dôsledku ničenia. Pričom sú tiež neprehliadnuteľné kostýmy Jacqueline Durran, jasne upozorňujúce na udalosti pred tým a potom, zdôrazňujúce mieru spustošenia aj určitú nádej, že keď to všetko skončí, život sa snáď opäť vráti do starých koľají.
Blitz je zaujímavý film – premýšľavý, perfektne zahraný, naplno nesúci známky režijného rukopisu Stevea McQueena. Napriek téme bombardovania počas druhej svetovej vojny však, našťastie, nie je taký nekompromisný, ako niektoré z jeho starších diel. Dominuje mu citlivý pohľad detského hrdinu, snažiaceho sa pochopiť svet vo chvíľach, keď mu nerozumeli ani dospelí – nie je až tak politický, ešte len objavujúci nové spôsoby chápania, nové perspektívy na prezentované udalosti. V prvom rade si však udržuje nezlomnú nádej, že nech sa už len stane čokoľvek, život, hudba a tanec môže stále existovať, aj keď všade navôkol padajú bomby.
Blitz, Veľká Británia, USA, 2024
Dĺžka: 114 minút
Réžia: Steve McQueen
Scenár: Steve McQueen
Kamera: Yorick Le Saux
Hudba: Hans Zimmer
Casting: Nina Gold
Strih: Peter Sciberras
Scénografia: Adam Stockhausen, Oli van der Vijver
Kostýmy: Jacqueline Durran
Producenti: Tim Bevan, Eric Fellner, Steve McQueen, Arnon Milchan, Michael Schaefer, Adam Somner, Yariv Milchan
Hrajú: Saoirse Ronan, Harris Dickinson, Erin Kellyman, Stephen Graham, Kathy Burke, Hayley Squires, Benjamin Clémentine, Jack Bence, Josef Altin, Elliott Heffernan, Christopher Chung, Paul Weller, Grahame Fox, Leigh Gill, Sally Messham, Fiona Skinner, Jack Shalloo, C.J. Beckford, Tim Treloar, Tom Padley, Jean-Pascal Heynemand, Natalie Quarry
Distribúcia: Apple TV+
Foto: ČSFD cz.