Čo bude ďalej (What Happens Later)
Všetko to spôsobila neočakávaná snehová búrka, ktorá sa neskôr rozrástla až do podoby „bombového“ cyklónu. Wilhelmina Davisová s prezývkou Willa (Meg Ryan) to mala pôvodne namierené do Bostonu. Jej bývalá láska z Wisconsinskej univerzity William Davis (David Duchovny), s ktorým spolu neprehovorili už viac ako dve dekády, zase pre zmenu cestoval do Austinu. Oba ich lety museli z bezpečnostných dôvodov pristáť na regionálnom letisku v nejakej nemenovanej Tramtárií, odkiaľ mali každý chytiť nový spoj do svojho vytúženého cieľa vo chvíli, keď príroda opäť začne spolupracovať. Spočiatku v dave spolucestujúcich, alebo hľadajúc, v akej zásuvke by si nabili svoje mobily, sa obaja snažia tváriť, že toho druhého nevideli. Koniec-koncov, majú tiež čo robiť, aby sa v zmätenej situácií a v neznámom prostredí sami zorientovali. Nieto ešte, aby v zdvorilostnej konverzácií plnej neúprimných fráz, z akých sa za mlada zväčša smiali, keď ich používal niekto iný, robili všetko preto, aby sa vyhli boľavým stránkam ich nie práve doriešeného bolestného rozchodu. Prečo by ale posledný februárový deň priestupného roka nemohol pre nich byť symbolickým dňom navyše v ich vzťahu, príležitosť k vypovedaniu zatiaľ nevypovedaného?
Snímka Čo bude ďalej predstaviteľky jednej z hlavných úloh a režisérky Meg Ryan (ako režisérka debutovala v roku 2015 filmom Listy z vojny) je zvláštne zrelou kombináciou romantickej komédie snažiacej sa vyhnúť očakávaným žánrových klišé a komediálnej drámy nachádzajúcej ťažisko nie vo vyhrotených kritických situáciách, ale práve v príjemne stvárnenej každodennej všednosti. Je to pocitová snímka odohrávajúca sa v kulisách letiska, kde sú protagonisti nedobrovoľne nútení tráviť čas, ktorého vlastne ani nemajú toľko, koľko by chceli. Sú nútení zastaviť sa, obzrieť sa za svojím doterajším životom, zrekapitulovať si klady a zápory, vyhnúť sa, či konečne doriešiť problémy a dávne nedorozumenia, aby sa vo chvíli, keď nastane ten správny čas, konečne mohli vo svojich životoch pohnúť ďalej. Samozrejme, je otázne, či to bude spoločne alebo každý zvlášť. Katarzne vo finále pociťovaná, oslobodzujúca zmena je však nevyhnutná. Obsadenie dopĺňa anonymný, významovo splývajúci dav podobne na jednom mieste uviaznutých spolucestujúcich, pozvoľna strácajúci na početnosti. Až kým nezostane v poetickom, jemne existenciálnom rozhovore len Willa a Bill, prípadne vševediaci, občas im na rečnícke otázky odpovedajúci hlas z letiskového reproduktora - hlásajúci pokyny, kde sa majú kedy dostaviť, aby stihli sľubný budúci let, vrátane nenápadných, univerzálne v živote použiteľných rád (vtipne nahovorený
v titulkoch neuvedeným Halom Liggettom).
Scenár, na ktorého tvorbe Meg Ryan spolupracovala so Stevenom Dietzom a Kirkom Lynnom, nachádza inšpiráciu v divadelnej predlohe Shooting Star od Stevena Dietza. Javiskový pôvod citeľne obmedzuje počet lokalít, v ktorých sa udeje celý príbeh. Byť výpravnejším ale vôbec nepotrebuje. Dominujú mu najmä zdanlivo všedné rozhovory titulného dua postáv, ktoré by sa vôbec nemuseli zásadnejším spôsobom líšiť od obdobného rozhovoru akéhokoľvek iného páru, stretávajúceho sa po rokov v podobnej situácií na letisku. V prednesených replikách sa však významovo skrýva oveľa viac, než by sa mohlo na prvé počutie zdať. Možno trošku formalisticky pôsobí charakterové prerozdelenie dvojice na praktického „kravaťáka“ Billa, ktorý upustil od svojich dávnych ideálov, má momentálne trochu škrípajúci vzťah s manželkou Beth-Anne a výčitky svedomia, že milovanej dcére-tanečníčke pred nedávnom zrejme nedal tú správnu rodičovskú radu... Zatiaľ, čo Willa je skôr ezoteričkou, ktorá spravidla pri bezpečnostnej kontrole na letisku všetkých len zdržuje v batožine pribalenou dažďovou palicou, pohŕda materiálnymi hodnotami a vraj by v najbližších dňoch rada navštívila kamarátku Ginny tesne pred rozvodom (hoci divák vopred tuší, žeby skutočným dôvodom na jej cestu mohlo byť niečo iné, odhalené až v rámci neskoršieho zvratu).
Vzájomné rozhovory oboch zámerne kontrastne predstavených postáv môžu sem-tam pripomenúť pocitové, skrz-naskrz nezávislé snímky Richarda Linklatera Pred súmrakom / úsvitom / polnocou (1995-2013), avšak sú stvárnené skôr v konvenčnejšej, mainstreamovej podobe. Čo sa zdá byť formalistické na papieri, to pomáhajú príjemne a spontánne „oživiť“ herci v hlavných úlohách. Medzi duom Meg Ryan a David Duchovny je hmatateľná chémia a určitá hravosť. Dokážu spoločne osloviť najmä divákov, ktorí si ich pamätajú z dávnejších filmových titulov. Kým David Duchovny si zjavne užíva neprehliadnuteľný kontrast medzi jeho skeptickým Billom a postavou agenta FBI Foxa Muldera z ikonického televízneho seriálu Akty X (1993-2018), ktorá ho preslávila a kde vždy „chcel uveriť“ aj tým najpodivnejším paranormálnym javom, Meg Ryan svojím výkonom a vlastne aj na režijnej úrovni skladá poctu scenáristke a režisérke Nore Ephron – tej, ktorá koncom 80. rokov a najmä v 90. rokoch pomáhala utvoriť jej hviezdnu kariéru úlohami v Keď Harry stretol Sally (1989) Roba Reinera, či svojich Bezsenných nociach v Seattli (1993), prípadne Láske cez internet (1998). Formálne využíva niektoré z osvedčených štylistických prostriedkov pri snímaní scény, ktoré charakterizovali režijný rukopis Nory Ephron a tiež jej svoj film záverečným titulkom venovala.
Kamera Bartosza Nalazeka umne využíva preplnený aj vyprázdnený priestor medzi Billom a Willou, túla sa s nimi terminálom, cez odbavovanie batožiny, detekčnú kontrolu, nákupno-oddychovou zónou až k odletovým východom, zatiaľ čo sedia, kráčajú, vezú sa eskalátormi, vozia sa na vozíkoch, či – posmelený nočným prítmím – s nimi „pretancujú“ z jedného konca letiska na druhý. Do toho znejú jemne citlivé melódie Davida Bomana, agresívne prerušované hitovými skladbami, ktoré najmä Bill neznáša, vždy v ten správny moment sa vyludzujúce ako rušivé elementy z reproduktorov. Pričom strih Jasona Goursona príležitostne vytvorí zo záberov príjemne dojmovú koláž, zdôrazňujúcu lyrickejšie aspekty zápletky. Čo bude ďalej je remeselne zručným stretnutím starých hereckých „priateľov“ s divákom, ktorý ich už dávno nevidel a rád by sa pri náhodne prežitom jednom filmovom „dni“ s nimi navyše dozvedel, ako sa im vodí, čo majú nové a či sa za celé tie dlhé roky niečo v ich životoch zásadnejšie zmenilo. Je to film malý, milý, adekvátne zrealizovaný, hoci nijako zvlášť výnimočný. Asi veľmi neosloví mladšie publikum. Kto ale má rád Meg Ryan a Davida Duchovnyho, komu niečo hovorí meno Nory Ephron a rád si príležitostne pripomenie filmové romance nakrútené v jej duchu, toho divácke srdce aspoň na tú hodinku a trištvrte pri sledovaní určite pookreje.
Čo bude ďalej (What Happens Later), USA, 2023
Dĺžka: 103 minút
Réžia: Meg Ryan
Scenár: Steven Dietz, Kirk Lynn, Meg Ryan
Kamera: Bartosz Nalazek
Hudba: David Boman
Strih: Jason Gourson
Zvuk: Nikola Simikic, Yann Delpuech, John Chalfant
Scénografia: Jordan Crockett
Masky: Karen Kawahara
Kostýmy: Kiley Ogle
Producenti: Jonathan Duffy, Laura D. Smith Ireland, Kristin Mann, Kelly Williams
Hrajú: Meg Ryan, David Duchovny
Distribúcia: Apple TV+
Foto: ČSFD cz.