Po výraznejších hraných filmoch o architektoch by sme asi pátrali márne a dôvody sú zložitejšie, než by sa na prvý pohľad zdalo. Najjednoduchšie riešenie a zároveň najzradnejšie je totiž sfilmovať biografické fakty a vtesnať ich do nejakej spoľahlivej dramatickej štruktúry so začiatkom a koncom. Režisér Brady Corbet so svojou spoluscenáristkou a manželkou Monou Fastvold volili menej overenú a riskantnejšiu cestu. Snažia sa sprítomniť osudy fiktívnej osoby, maďarského architekta László Tótha vo filme Brutalista spôsobom, ktorý narába mnohými „prístupovými kódmi“ a otvára jeho príbeh na niekoľkých úrovniach tak, aby sme spôsobu, akým žil, vnímal svet a tvoril, rozumeli.

Tóth, maďarský žid, absolvent vyhláseného Bauhausu (1919-1933), školy modernej architektúry a dizajnu, sa po oslobodení z koncentračného tábora v Buchenwalde rozhodne odísť do USA. Úvod filmu tvorí scéna, kedy sa z podpalubia lode štverajú cestujúci na palubu a nadšene sledujú mohutnú Sochu slobody. V Philadelphii ho víta bratranec Atilla s dobrou správou. Jeho žena Erzsébet a neter Zsófia prežili koncentračný tábor. Aby mohli pricestovať za ním, sú potrebné peniaze a László je bez prostriedkov. Začína v Attilovej firme na výrobu nábytku. Dostanú zákazku od syna bohatého podnikateľa Harrisona Lee Van Burena Harryho, na rekonštrukciu knižnice. Má to byť prekvapenie, ale otec reaguje podráždene, vyženie ich s tým, že peniaze im v žiadnom prípade nevyplatí. Attila navyše Lászlóa vyhodí, podozrieva ho s pletiek s jeho ženou Audrey. Zdá sa, že jeho temný osud mu nič nedaruje. Pretĺka sa ako robotník na stavbe. Jeho karta sa však po nejakom čase obráti. Harrison zistí, že v Európe bol renomovaným architektom a úprave knižnice sa dostalo od znalcov ocenenia. Ponúkne mu prácu na novom komunitnom centre, ktorý chce venovať pamiatke svojej matky. Jeho právnik prisľúbi pomoc s cestou oboch žien do USA.

Architektonický štýl, nazvaný brutalizmus, s ktorým tvorcovia spojili i práce Lászloa Tótha, sa rozbieha od polovice 50. rokov a jeho základnú charakteristiku definoval anglický teoretik a kritik architektúry Reyner Banham. Zakladá sa predovšetkým na dôraze na hmotu, autenticitu materiálu, jeho štruktúru a odhalení konštrukcie. Názov odvodil Banham od francúzskeho výrazu béton brut, surový betón. Symbolicky sa tento štýl spája so zložitými životnými osudmi Tótha. Nesie si ťaživú skúsenosť zlomeného väzňa koncentračného tábora. Premieta ju do výrazu svojich stavieb.

Tie pre film vytvorila americká filmová scénografka Judy Becker. Inšpirovala sa prácami nemecko-amerického architekta maďarského pôvodu Marcela Lajosa Breuera (1902-1981) a súčasného japonského architekta Tadao Andóa (1941) , najmä jeho stavbou Kostol svetla v malom meste Ibaraki-shi, ktorý je asi 25 km od Osaky. Vznikol v roku 1999. " Koncentračné tábory boli rozdelené cestou, po stranách ktorej stáli baraky... všetko pripomínalo tvar kríža. Tóth bol žid, neustále vťahovaný do kresťanského sveta, aj po príchode do Ameriky...“, komentuje architektonickú stránku Beckerová. Zdôraznila v nich pripomienku na koncentračný tábor v tmavých, klaustrofóbiu vyvolávajúcich priestoroch, na konci s kaplnkou a svetlom, dopadajúcim z hornej časti stavby. Tvoria „brutálny“ korpus, v ktorom sa odohráva Tóthov život.

Erzsébet a Zsófi dorazia do Ameriky, ale stabilitu do jeho života neprinesú. Stavba komunitného centra sa nevyvíja podľa jeho predstáv, všetko sa komplikuje. Zápasí s drogovou závislosťou a navyše ho znásilní Harry. Erzsebét to vmietne do tváre Harrisonovi v čase, keď hostí svojich obchodných partnerov. Zsófi im oznamuje, že sa so svojim partnerom rozhodla odsťahovať do Izraela a Tóthova žena uvažuje, že sa k nim pripojí. Všetko sa rúca.

Záver filmu tvorí slávnostná prezentácia Tóthovej tvorby na benátskom bienále, kde je prítomný starý architekt a Zsófi s dcérou. Ťažká životná cesta večného outsidera sa uzatvára tým, že nakoniec sa dožil uznania a jeho odkaz na utrpenie holocaustu má konkrétnu podobu, stavbu, v ktorej sa odráža symbolizmus „brutálnej“ doby i do nej vpísaných ľudských osudov.

Brady Corbet účinne s týmito súradnicami pracuje, obohacuje fikciu atribútmi, ktoré ju približujú k reálnym postavám a situáciám s vysokou dávkou pravdepodobnosti. Výnimočný herecký výkon podáva Adrian Brody, lebo je to aj časť histórie jeho vlastnej rodiny. „Mám to šťastie, že rozumiem skúsenosti emigrantov a mnohým paralelám cesty umelca,“ hovorí v jednom z rozhovorov. Jeho matka bola Maďarka, ktorá po revolúcii v roku 1956 emigrovala do USA . Brodyho zmysel pre expresívnu emocionalitu najrôznejších vnútorných stavov skúšaného človeka, prehlbuje rozmer príbehu o tom, čo po vojne znamenalo prejsť cestu od holocaustu do emigrácie. Za tento výkon si odniesol Zlatý glóbus a s najväčšou pravdepodobnosťou sa mu dostane aj Oscar.

Štruktúra rozprávania má skôr epický charakter, príbeh jedného života je rozvinutý v intenciách zachytenia všetkého, čo vytváralo jeho jednotlivé amplitúdy. Súvisí so snahou priblížiť sa čo najviac kvázi reálnemu priebehu Tóthovho osudu. Dotvára ho účinne konštruovaná priestorová vizualita. Film rezonuje ako témou, tak spracovaním a opäť nás presviedča, že tituly z filmového výslnia môžu byť aj o hodnotách s dlhým trvaním.

Brutalista (The Brutalist), USA, 2024
Dĺžka: 215 minút
Réžia: Brady Corbet
Scenár: Brady Corbet, Mona Fastvold
Kamera: Lol Crawley
Hudba: Daniel Blumberg
Casting: Kristina Erdely, Cassandra Kulukundis
Strih: Dávid Jancsó
Zvuk: Andy Neil, Steve Single
Scénografia: Judy Becker
Masky: Judit Halász
Kostýmy: Kate Forbes
Produkcia: Nick Gordon, D.J. Gugenheim, Andrew Lauren, Trevor Matthews, Klaudia Śmieja
Hrajú: Adrien Brody, Felicity Jones, Guy Pearce, Joe Alwyn, Raffey Cassidy, Isaach De Bankolé, Alessandro Nivola, Jonathan Hyde, Emma Laird, Stacy Martin, Peter Polycarpou, Michael Epp, Jaymes Butler, Jeremy Wheeler, Nick Wittman, Matt Devere, Rudolf Molnár, Péter Linka, Charlie Esoko
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 23. januára 2025
Foto: CinemArt SK