Keď sa rozhodnete ísť na islandský film rátate s tým, že bude smutný, atmosféra ponurá, neraz aj zábavný, no nikdy nie banálny. Už samotný názov Chlad napovedá, že bude patriť k prvým spomínaným. Režisér Erlingur Thoroddsen sa však rozhodol experimentovať a krížiť žánre. Je Chlad sociálna dráma, mysteriózny thriller, horor, detektívka ? Asi všetko dohromady, ale najlepšie by ho vystihovalo mysteriózny detektívny thriller. Príbeh sa odohráva v dvoch rovinách – v prvej sledujeme prácu detektíva, ktorému manželka za nejasných okolností spáchala samovraždu a spolu dcérou sa to snažia prekonať a navyše sa snaží vyšetriť starý prípad nevysvetlenej smrti dvoch chlapcov v nápravnom ústave, v druhej retrospektívnej rovine sa zasa odhaľujú príčiny a okolnosti úmrtia chlapcov. Príbehy zdanlivo nesúvisia a je len otázka času, kedy sa stretnú, čo však trvá až príliš dlho kým sa tak stane. Dovtedy otec bojuje s démonmi svojej dcéry, ktorá sa zo smrti matka nevie spamätať, nevie sa zbaviť obsesívnych myšlienok.

Óðdinn (Jóhannes Haukur Jóhannesson) pred rodinnou tragédiou veľa pil, vraj aj jeho manželka, na okolnosti, čo sa v tú noc skutočne stalo, sa nepamätá, bol na mol, odvtedy sa však alkoholu nedotkol.Tvrdohlavo vyšetruje, čo sa stalo v nápravnom zariadení Krókur, prečo prišli o život dvaja chlapci, ale najviac starostí mu robí dcéra Rún (Ólöf Halla Jóhannesdóttir), jej nespavosť a aby toho nebolo dosť, olej do ohňja prilieva aj neodbytná babička. Múti vodu nedá zaťovi pokoj. V druhom príbehu je ústrednou postavou mladá upratovačka v Krókure, Aldis (Elin Hall, videli sme ju vo filme Keď sa svetlo zlomí), ktorá si začne s chovancom ústavu Einarom (Mikael Kaaber) a keď otehotnie rozhodne sa odísť. Dievča pritom nezbadá, že chlapec je temný manipulátor a ani nedýchne pravdu. Pomery v ústave sú príšerné, riaditeľka Lilja (Selma Björnsdóttir) je psychopat, okrem toho, že trápi deti, trpí autoagresiou, zámerným sebapoškodzovaním. Nič v tomto ústave nie je normálne a zrejme nebude normálna ani smrť dvoch detí – to je Óðdinnovi jasné. Neustále však cítime, že tieto príbehy niečo spája, ale dozvedáme sa to až príliš neskoro a dovtedy sa naratív rozvláčne vlečie. Všetko sa prepletá, nič nie je explicitne jasné. Jasná je len prílišná impasibilita všetkých zúčastnených, z ktorých relatívne charakterovo najčistejšie a najsympatickejšie vychádza Óðdinn.

Chlad však napriek mnohým nedostatkom prináša znepokojivú tému neliečených a prehliadaných duševných porúch tak u staršej, ale najmä u mladšej generácie. Čo s takýchto narušených jedincov nakoniec vyrastie si často, keď bol ešte čas zasiahnuť, nevšímame. Potom len hasíme dôsledky, ktoré sú neraz tragické a doplatia na to nevinní ľudia. Depresívna a mysteriózna atmosféra, ktorá je vo filme neustále prítomná, je málo na to, aby sa divák dôslednejšie zamyslel nad problémom, ktorý v ostatnom čase naberá na sile a dôležitosti. Nejaký vizionár nie zbytočne o 21, storočí povedal, že to bude storočie duševných chorôb, žiaľ, asi sa mu táto predpoveď splní. Už aj preto nemôžeme Chlad, ktorý je nevyvážený, miestami aj zmätočný, len tak ľahko obísť. Niečo veľmi dôležité – emocionálny chlad mladých, spôsobený túžbou po porozumení, tápaní v neznáme, čakanie na pomoc zo strany najbližších, ale aj spoločnosti, sú v nedohľadne – je hlavnou osou tohto nesúrodo pôsobiaceho filmu. Škoda. Že je naratív rozdelený na dve časti by nebolo na prekážku, stačilo sa len viac sa sústrediť na čistotu žánru, tým nechcem povedať, že sa nemôžu prelínať, môžu, ale s väčšou disciplinovanosťou a viac cielene na podstatu.

Nemôžeme však opomenúť herecké výkony, najmä hlavného predstaviteľa Óðdinna, stvárneného Jóhannesom Haukurom Jóhannessonom, a Elin Hall v úlohe Aldis. Jóhanesson akcentoval najmä pocit viny na rodinnej tragédii, netušiac, že zabrániť tomu nebolo v jeho silách. Vyčíta si alkoholizmus a nedostatočnú starostlivosť o dcéru. Aldis v úlohe mladej upratovačky v nápravnom ústave Krókur podala plnokrvný obraz mladej ženy, túžiacej len po šťastí a porozumení. No je voči svojmu okoliu aj veľmi kritická, vidí aké nepravosti sa v ústave dejú, no po tragédii v ústave má to šťastie, že sa odtiaľ dostane. Okolnosti, ako sa neskôr ukáže, ju však silne poznačili a zanechali trvalé stopy. Zmienku si ešte zaslúži Selma Björnsdóttir v úlohe psychicky narušenej riaditeľky
ústavu Lilje. Krutú ženu, možno vo svojej podstate nie až taká zlú, nepriaznivé okolnosti dostali do takéhoto stavu. Má veľké výčitky svedomia a vŕši sa na deťoch. Ako malý gauner a luhár sa zaskvel aj Mikael Kaaber ako chovanec ústavu. Kamera Brechta Goyvaertsa účinne a dostatočne vyzdvihla temnotu tak v obraze, ako aj v dušiach protagonistov, čo hudba Einara Sv. Tryggvasona v súlade s dejom len účinne podfarbila.

Napriek mnohým výhradám je Chlad veľmi potrebný a znepokojujúci film. Znepokojujúci po odhalení desivej pravdy, ktorej by sa azda bolo dalo predísť keby... No nad tým keby by mal uvažovať divák, lebo duševné choroby sa stále podceňujú a ľudia sa hanbia o nich hovoriť. Kto vydrží pozrieť si tento film príde na to čo tým chcem povedať.

Chlad (Kuldi/Cold), Island, 2023
Dĺžka: 98 minút
Réžia: Erlingur Thoroddsen
Predloha: Yrsa Sigurðardóttir (kniha)
Scenár: Erlingur Thoroddsen
Kamera: Brecht Goyvaerts
Hudba: Einar Sv. Tryggvason
Strih: Linda Jildmalm
Scénografia: Drifa Freyju-Ármannsdottir
Produkcia: Heather Millard, Sigurjón Sighvatsson
Hrajú: Jóhannes Haukur Jóhannesson, Elín Hall, Selma Björnsdóttir, Halldóra Geirharðsdóttir, Sara Dögg Ásgeirsdóttir, Mikael Kaaber, Björn Stefánsson, Baldur Björn Arnarsson, Birgir Dagur Bjarkason, Álfrún Örnólfsdóttir, Kristbjörg Kjeld, Anna Gunndís Guðmundsdóttir, Stefán Jónsson, Vala Kristín Eiríksdóttir
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 13. februára 2025
Foto: Film Europe