V sobotu 9. apríla 2022 udeľovala Slovenská filmová a televízna akadémia národné filmové ceny Slnko v sieti už po jedenásty raz. Kvôli pandémii sa vlani ocenenia neodovzdávali a tak tentoraz sa hodnotili filmy, ktoré mali premiéru v slovenských kinách od 1. januára 2020 až do 31. decembra 2021. Bola to škoda hlavne pre dokumentárne filmy, pretože kandidátov na nomináciu tak bolo veľmi veľa.

Pixarovská mašinéria na animované filmy ani tento rok nepoľavuje zo svojej snahy ponúknuť čo najkvalitnejšiu zábavu pre deti a ich rodičov a po obstojnom Lucovi z vlaňajška prináša ďalší zaujímavo vyskladaný príbeh. Ten nesie názov Keď sa červenám, no hneď na úvod treba poznamenať, že novinka z dielne kalifornského štúdia zrejme neosloví každého. S kvalitami to, však, našťastie, nesúvisí a príčinu možno hľadať skôr v samotnej téme.

Nórskeho režiséra Joachima Triera možno bez rozpakov označiť za „lovca duší“. A možno nielen to, jeho chirurgicky presné rezy ich anatómiou majú hodnotu ako umeleckú, tak i sociologickú, pretože v jeho sieťach takmer pravidelne uviazne tá veková kategória, ktorá si svojou nárokovou filozofiou zasluhuje sústredenejší pohľad. Právo na šťastie a slobodu sú tými najobvyklejšími mantrami mileniálov, dezorientovaných absenciou existenčných i materiálnych problémov a v mene práva na slobodnú voľbu, vytrhnutých z tradičných hodnotových súradníc.

Honoré de Balzac je meno, ktoré asi netreba nikomu predstavovať. Legendárny francúzsky spisovateľ a zakladateľ takzvaného realistického románu sa stál inšpiráciou pre nemálo filmových tvorcov a už začiatkom dvadsiateho storočia sa začali objavovať prvé pokusy o stvárnenie jeho diel na veľkom plátne. O to prekvapivejšie môže pôsobiť, že Stratené ilúzie ako jedna z jeho najvýznamnejších prác, je v podstate prvou veľkou filmovou adaptáciou tejto slávnej románovej trilógie.

Adaptovať knihu (román, poviedku) do podoby scenára nie je najjednoduchšia záležitosť, literárny pôdorys treba v prvom rade prispôsobiť scenáristickým formulkám a schémam fungujúcich na iných naratívnych základoch. Pri novinke vychyteného francúzskeho režiséra Arnauda Desplechina však môžete veľmi rýchlo nadobudnúť dojem, že spoločne s Julie Peyr sa snažili preniesť ducha knihy Philipa Rotha na plátno až tak verne, že rozdelenie na dvanásť kapitol vám bude pripomínať skôr čítanie románu s ilustráciami, respektíve sledovanie adaptácie divadelnej hry. 105 minút filmu Klam sa totiž odohráva výhradne v interiéroch bytov, kaviarní a reštaurácií, kde hlavný hrdina živo konverzuje na striedačku s niekoľkými dôležitými ženami svojho života.