Americkí prezidenti sú možno jedinými predstaviteľmi politickej reprezentácie, ktorých frekvencia vo filme, prípadne televízii, je vysoká, zoznam ich filmových “avatarov” je prístupný ako samostatné heslo i na wikipedii. Štatistiku neponúkam, možno niekto usilovnejší spočíta, koľko bolo Georgov Washingtonov, Johnov Adamsov alebo Thomasov Jeffersonov. Inou skupinou sú prezidenti fiktívni, na záporného zlosyna si okrem Francisa Underwooda zo seriálu Dom z kariet (2013-2018) napriek sústredenej snahe nespomeniem.

Facebook, Instagram, YouTube, LinkedIn, Twitter či TikTok a Sociálna dilema o našich digitálnych životoch. Jeff Orlowski prostredníctvom rozhovorov s niektorými známymi odpadlíkmi zo Silicon Valley a fiktívnymi dramatizáciami dvoch súrodencov, ktorí celý deň rollujú príspevky na sociálnych sieťach, skúma vplyv smartfónov a sociálnych sietí na ľudské správanie. Výsledkom tohto prieskumu je film, ktorý sa stáva urgentným varovaním o nebezpečenstve moderných technológií.

Jednu z nejúspěšnějších francouzských hereček současnosti Juliette Binoche nedávno ocenil curyšský filmový festival soškou zvanou Zlatá ikona, do roku 2020 k tomu vstupovala s Evropskou filmovou cenou za evropský úspěch ve světovém filmu. Čestné ceny za celoživotní dílo ovšem neznamenají, že by kariéra šestapadesátileté Pařížanky proslavené oscarovou rolí v romanci Anglický pacient zpomalovala. Jen letos mají slovenská kina na programu tři její filmy. Komedie Jak býti dobrou ženou měla premiéru v létě, dramata Pravda a Kdo si myslíš, že jsem čekají na znovuotevření kinosálů.

Krátke listovanie rebríčkami najúspešnejších austrálskych seriálov prezrádza viac obľubu ľahkých žánrov, s komediálnym či satirickým nábehom, melodrám so silným emocionálnym nábojom, alebo tínedžerských historiek s infantilnými, v lepšom prípade nostalgickými odkazmi. Najčastejšie citovanými titulmi sú Hey, Hey, It´s Saturday, ktorý bežal v rokoch 1971 – 1999, Redfern Now (2012), alebo The Slap (2011) . Ťažšie žánre, kriminálky, špionážne alebo sociálno-kritické drámy sú zrejme hudbou posledného desaťročia.

Niekedy to vyzerá, že koronavírus má niečo proti filmovým festivalom. Tohtoročný jarný Febiofest „zrušil“ dva dni pred plánovaným začiatkom, a keď organizátori určili náhradný jesenný termín, urobil to isté. Keď sa k tomu pridali zmätočné, meniace sa a oneskorené vyhlásenia vlády, výsledkom bolo, že festival v jeden deň otvorili i uzavreli, aby sa hneď na druhý deň začali jeho „ozveny“. Štrnástemu ročníku Filmového festivalu inakosti sa stalo čosi podobné a premietanie naplánované na 14. až 19. októbra v bratislavskom kine Lumière a košickom kine Úsmev sa „scvrklo“ na jeden jediný deň. Lenže organizátori na koronavírus čiastočne vyzreli: nezávisle od aktuálnej situácie naplánovali aj pokračovanie festivalu online. A išlo zväčša o filmy, ktoré neboli súčasťou kinoprogramu, takže festival sa tak mal aj časovo predĺžiť a kvantitatívne narásť. Online zložka festivalu sa napokon stala vlastne aj náhradou za prakticky neuskutočnenú časť v kinách.