O nekonečnosti (Om det oändliga /About Endlessness)
Jedna epizóda strieda druhu, nasledujú po sebe bez toho, aby ich čokoľvek spájalo, no dva prípady sú výnimkou, aby popredný švédsky režisér Roy Andersson mohol zdôraznil ich dôležitosť, všednosť či banalitu. O veciach, krásnych, škaredých, nič nehovoriacich a predsa v konečnom dôsledku dôležitých, hovorí jeho film O nekonečnosti. Hneď na úvod sa žiada upozorniť, že je to dielo výlučne pre diváka ochotného nad filmom sa aj zamyslieť, teda snímka určená len pre diváka klubových filmov.
Viktoriánky (The Nevers, TV seriál)
Označenie výpravy do Británie 19. storočia, štartujúcej k velkému obdobiu priemyselnej revolúcie a novej doby, ovenčenej vynálezmi ako elektrina, alebo bezdrôtové spojenie, za science fiction asi nie je úplne presné. Do relatívne stabilného života viktoriánského impéria sa dostávajú správy o skupine „dotknutých“ žien. Majú výnimočné schopnosti, znepokojujúce všetky společenské vrstvy. Lord Massen sa obáva narušenia harmónie i hierarchie a vyvolávania nepokojov. Tvrdí, že „chaos nie je zmena“. Asi takto nejako musela dobová spoločnosť vnímať všetko, čomu nerozumela a bola nútená sa nejako so všetkým, čo nepoznala, vyrovnať.
Lucy in the Sky
Človek inštinktívne striktne delí známy svet na našu planétu Zem a okolitý vesmír. Cesty mimo našu atmosféru nazývame cestami do vesmíru, pričom sme jeho plnou súčasťou a žijeme skrátka vo vesmíre. Táto spätosť, pociťovaná najmä vďaka gravitácii a atmosfére, s našou planétou je možno dôvodom práve tohto delenia na TU a TAM a tak sa niet čo čudovať, že zopár vyvolených, ktorí z otvoreného vesmíru mali možnosť z dostatočnej diaľky uvidieť tretiu planétu od Slnka, budú potencionálne vnímať aj svoj život po návrate domov ako odtrhnutý od každodennosti, či reality všednosti. Podobným syndrómom začne trpieť aj hlavná hrdinka americkej snímky Lucy in the Sky, pohľadná tridsiatnička a kozmonautka Lucy Colová po návrate z kozmickej misie.
Konce a začiatky (Endings, Beginnigs)
Pomerne mladý režisér Drake Doremus sa v poslednej dekáde stal špecialistom na malé komorné milostné príbehy. Najviac zaujal zaujímavými sci-fi dielami, ako Ako ty (2015) alebo Zoe (2018), kde bolo prostredie utopistickej budúcnosti „iba“ pozadím pre citlivý príbeh dvoch zamilovaných ľudí. Zároveň však malo toto prostredie a jeho zákony na ich vzťah vždy priamy vplyv, v prípade Zoe sa dokonca hlavná predstaviteľka dozvedá, že je robot. Jeho posledný film Začiatky a konce sa síce sci-fi hávu zrieka, podstata a režijný Doremusov rukopis zostáva. Bohužiaľ, divák, ktorý spomínané filmy pozná, sa bude možno cítiť práve kvôli stopercentnej civilnosti indie drámy trochu ochudobnený. Konce a začiatky totiž ani v rámci svojho žánru nad konkurenciou príliš nevyčnievajú.
Cruella
Estella Millerová sa narodila so zvláštnym čierno-bielym sfarbením vlasov a pomerne vzpurnou povahou. Ako rástla (v piatich rokoch stvárnená Billie Gadsdon, v dvanástich Tipper Seifert-Cleveland), čoraz viac sa začala prejavovať jej kreativita a zjavný talent pre módne návrhárstvo. Pre neustále boje s tými, čo si dovolili šikanovať slabších alebo sa správali povýšenecky, či snahou dávať neustále najavo vlastnú extravaganciu, si v navštevovanej škole veľmi rýchlo znepriatelila riaditeľa. Jej matka Catherine (Emily Beecham), bývalá slúžka v Hellman Hall, je však odhodlaná začať nový a lepší život v Londýne. Návšteva niekdajšej zamestnávateľky s úmyslom požiadať ju o finančnú výpomoc sa však Catherine stane osudnou...