Rok 1899 a s ním 19. storočie sa chýli ku koncu. Sme v predrevolučnom St. Peterburgu a po zamrznutej Neve sa s koláčom z reštaurácie Le Grand Pirog náhli ku klientovi poslíček Matvej (Fedor Fedotov). Má dvadsať minút a rýchle korčule. Všetko by stihol, ale cestu práve uzavreli kvôli honosnému kočiaru. Panstvo nepočká. Chlapec príde o prácu, čo nie je dobrá správa aj kvôli tomu, že jeho otec je ťažko chorý. Ďalej je tu svet bohatých salónov. V jednom z nich si sadá k obedu rodina ministra Nikolaja Nikolajeviča Vjazemského (Alexej Guskov). Komentuje zavedenie elektriny do verejného osvetlenia v Paríži a jeho dcéra Alisa (Soňa Priss) otcovi pripomína, že vo Francúzsku majú už ženy prístup ku vyššiemu vzdelaniu. Túži po štúdiu chémie a prírodných vied. Otec kontruje pripomienkou, že to vedie k výchove voľnomyšlienkárov a tí, spôsobujú len problémy.

Obľúbená žánrová disciplína novoročného filmu Strieborné korčule je v tejto vydarenej ukážke ruského mainstreamu rozvedená do niekoľkých rovín. Vidíme kľukatú cestu pokroku, predierajúcu sa cez konzervatívne kruhy blahobytnej ruskej aristokracie. Modernizácia nastupuje i v mocenských kabinetoch, kde sa namiesto šable zavedie efektívnejší obušok, lebo „čo vás nezabije to vám dá rozum“. Pred palácom Vjazemských sa objaví ďalší svedok nových čias, automobil, jeden z troch v celom Peterburgu. Prvý patrí cárovi (v titulkoch vytrvalo prekladaný ako cisár), druhý bankárovi Rjabušinskému a tretí je darčekom k narodeninám Nikolaja Nikolajeviča. Ozveny prichádzajúcich zmien sú vo vzduchu. Krásna Alisa nesníva len o univerzitnej kariére. Tajne číta Marxov Kapitál a inú, prísne zakázanú literatúru.

Prevratné myšlienky teoretika socializmu a komunizmu, už kolujú i vo vrstvách ponížených a urazených, ktorí si však na svoju historickú vendettu ešte musia nejaké desaťročie počkať. Samozrejme, nie všetci, niektorí, ako vzápätí po neľútostnom vyhadzove pochopí Matvej, sa svojej príležitosti nároku na materiálnu kompenzáciu chopia hneď. Ponuka príde od démonického vodcu bandy vreckárov Alexa (Jurij Borisov). Vysvetlí Matvejovi, že nie sú žiadni zlodeji, lebo sa nedá ukradnúť to, čo ich dočasných držiteľom, presnejšie vykorisťovateľom, nepatrí. Má skrátka vo veci spoločenského poriadku jasno. Nie je nič ponižujúcejšieho než byť otrokom otroka a tým je celá buržoázia, plne v moci zotročujúceho kapitálu.

Stretnutie Alisy a Matveja, ústrednej milostnej dvojice príbehu, sa odohrá štýlovo, na balkóne a následne na korčuliarskom večierku. Mladá ambiciózna dievčina má plán, ako sa malým podvodom dostať na univerzitu. Matvej sa môže vykúpiť rolou jej manžela pred skúšobnou komisiou. Predvedie svoje znalosti priamo pred profesorom Mendelejevom. Jeho autorita však talentovanej uchádzačke o štúdium nestačí. Otec dá jej knihy spáliť a schyľuje sa k jej sňatku s Arkadijom Trubeckým (Kiril Zajcev). Jej srdce však patrí Matvejovi. Po dramatických udalostiach sa, samozrejme, koná happy end, v dojímavom hollywoodskom štýle.

Táto inšpirácia sa s najväčšou pravdepodobnosťou odrazila aj na voľnej alúzii s Titanikom, keďže sa záverečné dramatické vyvrcholenie odohrá na lodi, v ruskej verzii však nebrázdi Atlantik, ale je pevne primrznutá na ľadovej Neve a slúži ako hlavný stan zlodejského gangu. Uchýlila sa sem Alice a s Matvejom, sprisahanci sa chystajú na útek do Paríža. Polícia loď zapáli a milencov zachráni hrdinstvo charizmatického Alexa.

Vzorec dramatickej melodrámy na hollywoodsky spôsob sa v tomto prípade vydaril, scenáristické i režijné remeslo je zvládnuté bezchybne, vrátane veľkorysej výpravy. Exteriéry, interiéry i kostýmy dôkladne a s rozmachom sprítomňujú spektakulárnu atmosféru fin de siécle s pridaným motívom feministického ťaženia za ženské práva, módny okultizmus, ktorý pestuje Alisina matka Severina a ozvenou sociálno-politického kontextu doby. Aj keď sa v tomto období ešte po Peterburgu premávajú kočiare a konajú sa honosné bály, na ktorých sa vo valčíkových rytmoch vznáša ruská aristokracia, myšlienkový kozmos klíčiaceho komunizmu je už reálny. Nie je žiadnym tajomstvom, ako si revolucionári zaisťovali potrebné financie. V roku 2006 odvysielala ruská televízia RTR dokumentárny film Teror v štýle retro, dôkladne popisujúci jemne povedané nelegálne metódy plnenia straníckych fondov. Na Kaukaze sa preslávil istý Kamo, ranný Stalinov spolupracovník, vykradnutím banky v Tbilisi (1907). Peniaze slúžili na podporu revolučných cieľov. Alex je teda postavou, ktorá túto historickú „bagatelu“ skromne pripomína.

Veľkofilmy z obdobia dorevolučného Ruska Admirál (2008) a Zväz záchrany (2019) Andreja Kravčuka, spolu so Striebornými korčulami a Matildou (2017) Alexeja Učiteľa sú filmy, ktoré predávajú ruskú históriu v štýle poučenom Hollywoodom, hrdo a bez trápneho epigónstva, na rozdiel od pokusov v žánre sci-fi ako Avanpost (2019, réžia Jegor Baranov), Sputnik (2020, Jegor Abramenko) alebo Invázia (2020, Fjodor Bondarčuk), kde je zdroj inšpirácie rozoznateľný až príliš priamočiaro.

Strieborné korčule (Серебряные коньки/ Serebrjanyje koňki), Rusko, 2020
Dĺžka: 130 minút
Réžia: Michal Lokšin
Scenár: Roman Kantor
Kamera: Igor Griňakin
Hudba: Guy Farley
Producenti: Pjotr Anurov, Rafael Minasbekjan, Nikita Michalkov
Hrajú: Fjodor Fedotov, Sofja Priss, Alexej Guskov, Jurij Kolokolnikov, Severija Janušauskajtě, Kirill Zajcev, Jurij Borisov, Alexandra Revenko, Timofej Tribuncev, Sergej Koltakov, Denis Lavant, Viktorija Plop, Jan Rešetnikov, Michail Šelomencev, Igor Pavlov, Denis Pjanov, Vera Plešanova
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.