Kým prvá séria populárneho Zaklínača uzrela svetlo sveta ešte v roku 2019, na jej pokračovanie sme si museli chvíľu počkať. Na sklonku uplynulého roka sa však nielen priaznivci kníh konečne dočkali novej osmičky dielov ďalej rozvíjajúcich osudy obľúbených postáv. A hoci u mnohých z nich až tak nezažiarila, je skutočne na mieste výraz sklamanie?

Dej druhej série sa začína odvíjať bezprostredne po ukončení bitky o Sodden, ktorá bola mimoriadne významnou kapitolou v rámci sveta Andrzeja Sapkowskeho. Tu sa pritom na rozdiel od kníh dočkala i príjemného rozvinutia a v tomto pokračuje i úvodný diel predstavujúci jej následky. No a samotný Geralt? Ten sa medzičasom presúva už so svojim dieťaťom osudu Ciri k bájnej zaklínačskej pevnosti Kaer Morhen, kde ju chce medzi svojimi lepšie ochrániť pred nástrahami okolitého sveta. Jednoduché to však rozhodne nebude a aj tentokrát majú scenáristi v talóne viacero prekvapení.

V podstate sa dá povedať, že jediným pozostatkom po poviedkovej štruktúre je iba úvodný diel, ktorý spracováva známe Zrnko pravdy. Do diania je však zakomponovaná i Ciri, no deje sa tak vcelku citlivo a ku koncu si nezaujatý divák môže povedať, že s jej účasťou to dávalo snáď i väčší zmysel. Trochu nečakane však ide o najväčší highlight aktuálnej sezóny, ktorá inak bude u najzarytejších priaznivcov ságy doplácať na tradičný problém knižných adaptácií. Už v v prvej sérii sa síce showrunnerka Lauren Schmidt Hissrich a jej tím dopustil viacerých zmien, no v tej aktuálnej je ich miestami až požehnane a nie každému je to očividne po chuti.

Základná dejová kostra je pritom, samozrejme, zachovaná a prakticky každá časť obsahuje základné čriepky z Krvi elfov, teda úplne prvej knihy päťdielnej ságy. No hoci sa viacero dejových línií odvíja podobne a nechýbajú ani ikonické výjavy nie je ich až toľko, akoby si niektorí priali. Občas sú navyše aktualizované, či rovno doplnené o ďalší kontext a scenáristi sa v nich oveľa viac spoliehajú na svoje vlastné dialógy. Hneď niekoľko postáv ma pozmenený charakter, či úplne odlišnú pozíciu v rámci deja a nechýba ani niekoľko nových dejových línií. Tou najvýraznejšiu je bezosporu podzápletka s monolitmi a démonkou Voleth Meir, predstavujúcou akúsi tunajšiu verziu Baby Jagy. Tá svojim spôsobom preberá úlohu ústredného antagonistu tejto série a z nestranného pohľadu sa dá povedať, že jej účasť prináša hlavne v závere väčšiu dramatizáciu knižného príbehu.

Pozoruhodne pôsobí aj pokračovanie príbehu Yennefer, ktorá je v úvode považovaná za mŕtvu. I v tomto prípade došlo k rozkolu z knihami, osobne mi však podobné rozvinutie prišlo nielen konzistentné so záverom prvej série, no súčasne i dostatočne zaujímavé. Pre Anyu Chalotru tak ide o ďalšiu šancu ukázať svoju postavu v úplne inom svetle a hoci mám i naďalej mierne pochybnosti o jej typologickej vhodnosti do tejto roly, v zásade jej nemožno upierať, že do toho dáva všetko. Obzvlášť chváliť však možno Ciri, ktorej predstaviteľka Freya Allan až nečakane dozrela a tentokrát už predstavuje takmer dokonalé stelesnenie Geraltovej adoptívnej dcéry. Poteší i zvýšený priestor venovaný sympatickej Tris, kde možno navyše pochváliť aj upravený zovňajšok ďaleko viac zodpovedajúci predlohe.

Objektívne však treba pripustiť, že nie všetky úpravy sú plne opodstatnené, ani potrebné. Najproblematickejšie z toho pohľadu vychádza už druhá časť predstavujúcu bájnu zaklínačskú baštu Kaer Mohren. Kým jej vizuálnemu stvárneniu sa toho nedá veľa vytknúť, udalostiam okolo nej predsa len áno a miestami dochádza až k diskutabilným zásahom do známej mytológie. Odlišný osud jednej z postáv je však určite menším problémom než to, za akých okolností k tomu dôjde a že to nakoniec slúži len ako zámienka pre veľkú akčnú scénu, ktorá by inak v epizóde absentovala. Nie je to pritom jedinýkrát čo budú tí najväčší puritáni krútiť hlavami – a to bez ohľadu na to, že vo väčšine prípadov sa to nijak nepodpisuje na kvalitatívnej úrovni, ktorá ostala od minula takmer zachovaná. Priestor na zlepšenie tu i naďalej je, no obstojné budovanie komplexného zaklínačského sveta v štýle Hry o tróny po novom podporuje i zlepšená výprava, či vizuálne efekty a to nie je úplne málo.

V druhej sérii Zaklínača došlo každopádne k pozoruhodnému paradoxu. Kým minule viacero kritikov frflalo smerom k nechronologickej štruktúre rozprávania a fanúšikovia boli poväčšine spokojní, lineárnejší štýl dvojky vzbudil v kombinácii s väčším odklonom od kníh úplne protichodné reakcie v oboch táboroch. Tvorcovia sú si toho nepochybne vedomí, hoci osobne sa mi nastolený smer nevidí ako nesprávny a má i svoje pozitíva. Na druhej strane - citlivejšie narábanie s knižnými reáliami taktiež nemôže uškodiť a pokiaľ by sa nabudúce podaril šikovnejší kompromis, bolo by to lepšie pre všetkých.

Zaklínač - Séria 2 (TV seriál ), USA / Poľsko, 2021
Dĺžka: 7 h 36 min. (Minutáž: 52–63 min.)
Manažér projektu: Lauren Schmidt Hissrich
Réžia: Sarah O'Gorman, Stephen Surjik, Edward Bazalgette, Louise Hooper
Predloha: Andrzej Sapkowski (kniha)
Kamera: Romain Lacourbas, Jean-Philippe Gossart
Hudba: Joseph Trapanese
Strih: Nick Arthurs, Jean-Daniel Fernandez-Qundez
Zvuk: Robert Farr
Scénografia: Andrew Laws, Rob Cameron
Hrajú: Henry Cavill, Freya Allan, Anya Chalotra, Adjoa Andoh, Graham McTavish, Simon Callow, Chris Fulton, Cassie Clare, Kevin Doyle, Liz Carr, Kristofer Hivju, Kim Bodnia, Basil Eidenbenz, Yasen Atour, Anna Shaffer, Paul Bullion
Distribúcia: Netflix
Foto: Netflix a ČSFD cz.