Pod tlakom dánskej seriálovej hyperúspešnosti by sa mohlo zdať, že dokážu vyrobiť hit z akejkoľvek témy. Kým ich škandinávski susedia sa v poslednom čase akosi ponárajú do sebaanalýz, skúmania vzťahových nuancí na všetky spôsoby a na sledovanie ich seriálov treba mať pri ruke psychoanalytické manuály, Dáni sú kreatívnejší a zaujímavejší. Svedčí o tom aj ich záujem o záležitosti vládnutia a všetky otázky, ktoré si cez osobné i politické osudy Birgitte Nyborgovej (Sidse Babett Knudsen), filmovej šéfky politickej strany, premiérky i ministerky kladú. Kým prvé tri série seriálu Vláda sledujú jej pohyb na vrchol politickej moci, vo štvrtej, nazvanej Moc a sláva už viacmenej sledujú, ako ju jedno i druhé zmenilo. Nie je to však schematické a prázdne pojednanie o tom, ako chutí moc. Tvorcovia ju nezbavujú charizmy a nestrácame ani predstavu o tom, aké motívy a názory ju viedli k politickému jednaniu v jednotlivých kauzách a situáciách.

Hororovo ladený príbeh filmu Čierny telefón vychádza z rovnomennej poviedky amerického spisovateľa Joa Hilla, čo je pseudonym, pod ktorým sa skrýva Joseph Hillstrom King, syn slávneho autora hororov Stephena Kinga. Ani Joa Hilla však už dnešným fanúšikom hororu netreba predstavovať. Zdá sa, že sa stal, podobne ako jeho otec, vďačným objektom filmových producentov, ktorí sa už predtým rozhodli siahnuť po jeho próze Rohy a do seriálovej podoby takisto premenili Hillovu komiksovú sériu Zámok a kľúč. Stephen King ma teda vo svete literatúry dôstojného nástupcu, čoho si bol vedomý aj režisér Scott Derickson vyberajúci si k svojej ďalšej hororovej adaptácii poviedku Čierny telefón.

Dlhometrážny debut mladej chorvátskej režisérky Antonety Alamat Kusijanović vychádza z filmárkinho oceňovaného študentského filmu Do hlbín, v ktorom sa po prvý raz stretávame s dievčaťom menom Julija. Tá sa túži vymaniť z osídiel despotického otca, čo sa dozvedáme z jej úvodných slov, no tento motív vzápätí ustupuje do úzadia a film sa koncentruje väčšmi na komplikované vzťahy medzi dospievajúcimi ľuďmi na bližšie neurčenom chorvátskom ostrove. Zatiaľ čo v krátkom filme Do hlbín je vzťah medzi dcérou a agresívnym otcom iba nepriamo naznačený, v ambicióznej prvotine Muréna je tento motív hnacím motorom celého filmu. Ak mal byť film Do hlbín len istým odidealizovaným výsekom z letných dní chorvátskej mládeže, Muréna zaujme komplexnejšou psychológiou postáv a starostlivo vystavaným scenárom posilňujúcim dramatický náboj príbehu.

„Keď už som tu, dobre sa na mňa pozrite: ja som tá, ktorá videla všetky slovenské filmy.“ Veta, ktorou Jelena Paštéková začala ďakovačku po tom, čo prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre, rozosmiala zaplnené hľadisko historickej budovy SND. Je prvá filmová vedkyňa, ktorú akademici ocenili.

Vznešeným jménem Proxima se od roku 2022 nazývá nová soutěž karlovarského festivalu, která nahradila dlouholetou soutěž Na východ od Západu. Ta vznikla před čtvrtstoletím na začátku nového porevolučního směřování festivalu, aby upozornila na zajímavé počiny přicházející ze zemí bývalého východního bloku, které dosud na velkých západních festivalech bývaly upozaděny, pokud tam vůbec byly. Karlovy Vary těmto filmům za celou dobu existence soutěže Na východ od Západu udělaly velkou službu – to za nimi do Varů často přijížděli zahraniční novináři a filmoví profesionálové, kteří je tu měli jak na dlani. Karlovy Vary se po své covidové odmlce rozhodly inovovat svou druhou paralelní soutěž a otevřít ji celému světu. Nazvali ji Proxima a charakterizovali ji coby soutěž pro filmaře čekající na objevení i pro renomované autory hledající nové definice své tvorby, která si klade za cíl představit díla plná elánu a progresivního kinematografického výrazu. Transformaci druhé soutěže na Proximu oznámili na podzim loňského roku, a trochu si tím nepředvídaně po ruské agresi na Ukrajině ulehčili situaci. V uměleckém světě totiž nastalo celosvětové odmítání všeho ruského a případně běloruského, a předchozí soutěž se vždy točila kolem filmů z Ruska. Letos se tudíž v programu vedle filmů z Česka, Polska nebo Srbska objevily i filmy z Brazílie, Argentiny, Kanady či Íránu.