Katastrofálna ekologická situácia na Zemi koncom 21. storočia vyhnala majetnejšiu časť ľudstva na jeho nový dočasný domov na orbite. Priekopnícky vedec James Sullivan (Richard Armitage) zatiaľ hľadá dostatočne vhodný spôsob na osídlenie Marsu. Tí, čo museli zostať vo svojej takmer zničenej domovine, sa zmietajú v bludnom kruhu ťažko splatiteľných dlžôb. Najlepším spôsobom obživy sa zdá byť „lovenie“ technického odpadu poletujúceho po obežnej dráhe a jeho následný predaj v akýchsi kozmických zberných surovinách.

Posádka vesmírnej lode Victory - tvorená večne pripitou kapitánkou Jangovou (Kim Tae-ri), melancholickým Tae-hom (Song Joong-Ki) hľadajúcim pozostatky svojej adoptívnej dcéry, ktorú to po zrážke odpadu s obydlím na orbite nešťastne „odvialo“ do vesmíru, drsným členom gangu Tigrom Parkom (Seon-kyu Jin) skrývajúcim kdesi vo svojom vnútri nečakane sentimentálnu povahu a robotkou Bubs (v pôvodnom znení Hyang-gi Kim), ktorá by si rada zarobila na ľudskejší vzhľad - práve pri skúmaní novozískaného úlovku našla malé dievča. Správy o teroristických útokoch naznačujú, žeby Dorothy (Ye-Rin Park) mohla byť robotom čakajúcim na signál odpáliť nukleárnu hlavicu vo svojich útrobách, čo všetkých spočiatku dosť vydesí. Neskôr je nahlas vyslovený nápad dievča práve kvôli spomínanej zbrani predať. Je však naozaj tak nebezpečne deštruktívnou? Zdá sa totiž, že vďaka nanotechnológií v tele má skôr schopnosť opravy dokonca aj poškodeného organického materiálu. Nebude nakoniec veľkou nádejou pre ľudstvo na opätovné obnovenie zničenej Zeme?

Čističi vesmíru sú „space operou“, ďalším pomerne pútavým stvárnením štýlu sci-fi žánru, ktorý sa stal tak populárnym najmä kvôli Star Wars, prípadne marvelovskej komiksovej adaptácií Strážcovia vesmíru. Predstavujú podľa zavedených vzorov povahovo rôznorodú posádku vesmírnej lode tvorenú okrem ľudských postáv tiež rovnocenne vykreslenými robotickými postavami. Chýbajú snáď už len mimozemšťania... Všetci musia spolupracovať a dopĺňať sa, aby prežili v nehostinnom vesmírnom prostredí a napriek občasným škriepkam spontánne vytvárajú akúsi svojráznu rodinu. Každá z postáv má svoju vlastnú osobnosť, charakteristickú motiváciu k činom a zvrat od zvratu prechádza určitým vývojom. Ľudskejšie stránky jednotlivých charakterov sú však skôr občasným vybočením z inak úmyselne splošteného, hrdinsky zidealizovaného stvárnenia. Presne tak si to totiž vyžaduje príbeh svojím zábavne naivným, mierne brakovým tematickým nasmerovaním. V prvom rade má byť oslovené mladšie publikum, prípadne to dobre skryté hravé dieťa v dospelom divákovi túžiace, aby ho film na moment odpútal od každodennej reality a splnil mu pár snov.

Okrem spomínaných žánrových vzorov je príbeh Čističov vesmíru tvorený minimálne desiatkou priamych citátov a odkazov na ďalšie sci-fi, prípadne anime. Väčšinou je zložený z dejových motívov, ktoré sú divákovi samé o sebe už dosť známe a možno aj dôkladne opozerané. Film ich eklekticky spája dohromady a hoci neprináša veľa nového, čím by posunul žánrové hranice ďalej, spôsobom kombinácie zvolených motívov predsa len vytvára niečo osobité. Napodobuje síce, nostalgicky sa odvoláva, ale udržuje si tiež vlastnú špecifickú identitu, ktorou sa od svojich priznaných predobrazov líši. Navyše spomínané známe motívy stvárňuje veľmi poctivo a s remeselnou zručnosťou. Ako juhokórejská produkcia sa prostredníctvom povedomých motívov pokúša preklenúť kultúrne rozdiely medzi filmom a mainstreamovým, západnejšie orientovaným publikom. Prípadne s ich pomocou nájsť univerzálnejší spôsob, ako divákovi pretlmočiť svoj príbeh.

Scenár režiséra Sung-hee Jo je štruktúrovaný epickejšie a v porovnaní s bežne zaužívanou kompaktne lineárnou gradáciou deja až k strhujúcemu finále, je tvorený skôr sledom viac-menej uzavretých epizodických „zážitkov“ ústredných postáv presahujúcich rámec hlavnej zápletky. Charaktery sú pozvoľna odkrývané, dejové situácie prehodnocované. Okrem hlavnej dejovej línie si príbeh žije svojím vlastným životom, mení rytmus narácie podľa potreby a vyvoláva dojem akéhosi nikdy nekončiaceho dobrodružstva. Neraz pôsobí menej chaoticky a vo svojej snahe zapôsobiť na divácku imagináciu stvárnením fantastických motívov o niečo hmatateľnejšie než bežná americká konkurencia. Divák má tiež väčšiu šancu zžiť sa s postavami a umiernenejším formálne manieristickým prístupom tvorcov tak nestráca prehľad o tom, čo sa vlastne na plátne deje, a kde sa postavy v deji momentálne nachádzajú.

Režisér Sung-hee Jo pracuje s výrazne menším, približne 20 miliónovým rozpočtom, než býva zvykom u žánrovej konkurencie. Napriek tomu sú Čističi vesmíru označovaní za prvý juhokórejský vesmírny trhák. Veľmi inteligentne odpútava pozornosť od dejových momentov, kedy by CGI animácia mohla nejako narušiť pôsobivosť videného, zatiaľ čo naplno využíva možnosti svojráznych špinavých, často komicky roztrhaných, esteticky sa k sebe na prvý pohľad vôbec nehodiacich kostýmov, bizarných rekvizít a nádherne prepracovanej výpravy konceptuálneho umelca Samuela Kinga a Aliho Maghsoudiho. Kamera Byun Bong-suna sa prechádza klaustrofobickými chodbami kozmickej lode. Dômyselne využíva hercov dynamicky sa predierajúcich kompozične navrstveným prostredím. To je zahltené rôznymi technickými rekvizitami, často prostredníctvom drobných náznakov dráždiacimi divákovu predstavivosť. Hudba Kim Tae-seonga funkčne dotvára akčné a intímne sentimentálne scény. Bohužiaľ, bez výraznejšie pamätného motívu. To všetko však akosi zvláštne spolu ladí a vytvára jeden súdržný, sugestívny celok. A aj keď sa pôsobivosť sem-tam vytratí, je z filmu stále cítiť, že bol nakrútený v prvom rade pre radosť.

Song Joong-Ki v úlohe Tae-ho napriek svojmu mladému vzhľadu skrýva za melancholickým pohľadom určitú zatrpknutosť a poučenie z prežitých udalostí. Zdanlivo bezohľadné vystupovanie zakrýva citlivé vnútro a stále živý vzťah k zosnulej, len v retrospektívach spomínanej adoptívnej dcére. Ironická a večne pripitá kapitánka Jangová Kim Tae-ri svojím sebavedomým postojom bez problémov stvárňuje výraznejšiu ženskú hrdinku. Drsný výraz Seon-kyu Jina ako Tigra Parka si doslova koleduje o zjemnenie vo chvíli, kedy sa na scéne objaví jeho budúca chránenka a väčšinou sa postará o tú správnu mieru humorného odľahčenia. Aj keď mimický výraz robotky Bubs bez úst, nosa alebo uší zostáva výrazne obmedzený, hlasový prejav Hyang-gi Kim dodáva jej postave prekvapivo rozmanitú škálu emocionálnych prejavov. Dorothy malej Ye-Rin Park nie je žiadnou otravnou detskou postavou. Často stačí minimalistický náznak a okamžite si získa divácke sympatie. V úlohe sebavedomého, ale fyzicky poškodeného vedca je Richard Armitage pôsobivým antagonistom. Aj keď je pravdepodobne herecky najznámejšou osobnosťou z celého obsadenia, v blízkosti talentovaných kórejských hercov je jednoznačne v tej najlepšej spoločnosti.

Čističi vesmíru (Space Sweepers/ Seungriho), Južná Kórea, 2021
Dĺžka: 136 minút
Réžia: Sung-hee Jo
Kamera: Byun Bong-sun
Hudba: Kim Tae-seong
Výprava: Samuel King, Ali Maghsoudi
Hrajú: Joong-ki Song, Kim ,Tae-ri, Hae-jin Yoo, Seon-kyu Jin, Richard Armitage, Hae-jin Yoo, Ye-Rin Park, Mu-Yeol Kim, Ji-Yeol Oh, Hyang-gi Kim, Nas Brown, Kevin Dockry, Daniel Joey Albricht. Dae-han Kim, John D. Michaels
Distribúcia: Netflix
Foto: Netflix