Sledovanie príbehu o zrade zmyslov, ukolísaných pocitom úspechu, bohatstva, vševládnucej harmónie rodinnych vzťahov a z toho všetkého plynúceho bezpečia, neschopných rozoznať objektívne okolnosti diania okolo nás, naberá v časoch narastajúceho konfliktu medzi elitami a masami, privilegovanou menšinou a na zbytok odsúdenou väčšinou, takmer prorocký význam. Dovidieť až na dôsledky takéhoto všadeprítomného javu ešte nedokážeme a preto je dobré sa dať poučiť. Zlyhanie schopnosti posúdiť a vyhodnotiť znaky blížiacej sa katastrofy, jej spätné odkrývanie a prijatie “stavu vecí”, napĺňa obete “hlbokým a existenciálnym desom”. To je ostatne označenie pre diagnózu, s ktorou pracuje dramatizácia piateho románu americkej spisovateľky Jean Hanff Korelitzovej a treba uznať, že mimoriadne sedí.

O čo teda ide: krásna Grace Fraser (Nicole Kidman) žije pohodlný a pritom výkonný život. Má oceňovanú terapeuticko-psychologickú prax, muža onkológa, Jonathana Frasera (Hugh Grant) a inteligentného synka Henryho (Noah Jupe). Jej nedotknuteľnosť a bezpečie v pozadí istí bohatý otec Franklin Reinhardt (Donald Sutherland). Stane sa však nečakané, matku Henryho spolužiaka, istú Elenu Alves (Matilda De Angelis) ktosi ubije kladivom a Jonathan zmizne. Spätne sa začína odvíjať príbeh zrady, keď sa ukáže, že Elena sa okolo Grace netočila len kvôli sympatiám k matke - kolegyni. Hrozivo sa vynorí mimomanželský pomer, ovenčený dokonca dieťaťom, ich spoločnou dcérou. Dojemne sa oňu stará po Eleninej smrti jej manžel Fernando.

Grace sa nechce baviť s policajtami, povie len čo je nevyhnutné a demonštruje im svoje hlboké pohŕdanie. Jonathan sa nakoniec objaví a ona sa o tento detail s nimi hneď podelí, ale potom začne jemne a decentne o jeho vine pochybovať. Najatá právnička, ktorá rozhodne nie je z tých chudobnejších, má po ruke diagnózu pohŕdavej úspornosti. “… skrývajú pravdu, aby ochránili svoje miesto v spoločnosti, verejný obraz … a myslia si, že im to prejde…” S rovnakým opovrhnutím sa s riaditeľom drahej a prestížnej školy rozpráva jej otec. Henryho totiž na nejaký čas dispenzovali, kým všetko neprehrmí a Franklina to rozčúli. Pripomenie mu, koľko do tejto inštitúcie investoval a tiež, že je v obrane svojej rodiny staromódne konzervatívny.

Ďalšou charizmatickou a fascinujúcou postavou, na rozdiel od akosi permanentne do bábikovského úľaku naštylizovanej a vrcholne nesympatickej Grace, je advokátka Haley Fitzgerlad (Noma Dumezweni). Chladná, vhodne vulgárna, extrémne drahá a s najväčšou pravdepodobnosť veľmi výkonná. Kruhová obrana obvineného Jonathana, okrem najlepšej právničky a Franklinových miliónov za kauciu, je takmer dokonalá.

Stoja tu voči sebe dva princípy, tajomstvo ľudskej psyché, zvlášť jej nepredvídateľné zmeny v nových situáciách, keď dokáže hravo klamať i tie najdokonalejšie racionálne metódy profesionálnych znalcov a zdanlivo triumfujúca vôľa rozumu. “Moja hlava je silnejšia ako moje srdce”, vyhlasuje sebavedome Grace a všetko, čo sa v súvislosti s hľadaním vraha udeje, ju usvedčuje z omylu. Jej metódy klinického psychoterapeuta i diplom z Harvardu sú nefunkčné aj preto, že im slepo verila. Veci správne vyhodnotí dieťa, jej syn Henry. V zhode so svojím predpokladom koná v snahe ochrániť všetko, na čom mu záleží. Správny odhad mal zrejme aj jej otec, a to dávno pred tým, než sa odohrala fatálna udalosť. Hlási sa v ňom bojovný étos konzervatívneho jastraba. Nezanedbal ho aj napriek hedonizmu, cibrenom bohatstvom, na rozdiel od Grace. Možno by bolo zaujímavejšie sledovať, čo v jej novom svete, poznamenanom vnútornou i vonkajšou deštrukciou zanechalo toto existenciálne prebudenie. Nové hradby, bezpečnostné záruky a definitívne oddelenie od všetkého, čo môže nahlodať a zraniť? Pokračovanie v ceste “uzemnenia”, ako nazýva svoje večerné, osamelé prechádzky, sťahovanie na vidiek, bližšie k prírode, ako to zaznie v jednom z rozhovorov s Jonathanom?

To, čo v celej koncepcii nesedí, je spoločenské postavenie rodiny Alvesovcov. Vidíme skromnú domácnosť a logicky vzniká otázka, kde vzali financie na 50 tisícové ročné školné pre syna v superdrahej základnej škole. Keby vo vzťahu s Jonathanom zaznel povedzme sociálny motív, finančná podpora nezávislej umelkyne, lebo takto ju tvorcovia spoločensky situujú, asi by bola celá príbehová kompozícia uveriteľnejšia. Hrá sa tu totiž aj s majetkovými pomermi aktérov drámy, a to čo v nej absentuje je práve pohľad zo strany tých, čo v súťaži bankových účtov majú jasne skromnejšie skóre. Mimochodom ho reprezentujú dvaja policajti so všetečnými otázkami, týkajúcimi sa aj ich majetkovej kondície. Zábrany tvorcov akokoľvek otvorene spochybniť podiel sociálneho komfortu na strate súdnosti asi v prosperujúcej kapitalistickej spoločnosti nepatrí k dobrému tónu.

Možno je tento druh príbehov o zlyhávaní rozumu, ktorý dokáže svojich zastáncov dokonale zviesť zo správnej cesty, príznačný pre túto neštandardnú dobu s nejasnou perspektívou, kde “všetko je inak”. A mali sme to vedieť.

Mala si to vedieť (The Undoing, TV seriál), USA, 2020
Dĺžka: 5 h 27 min. (Minutáž: 50–60 min.)
Manažér projektu: David E. Kelley
Réžia: Susanne Bier
Predloha: Jean Hanff Korelitz (kniha)
Scenár: David E. Kelley
Kamera: Anthony Dod Mantle
Hudba: Jevgenij Galperin, Sacha Galperine
Strih: Ben Lester
Zvuk: Ben Barker
Scénografia: Lester Cohen, Keri Lederman (set dekoratér)
Masky: Caitlin Boland
Kostýmy: Signe Sejlund
Producent: Deb Dyer
Hrajú: Nicole Kidman, Hugh Grant, Donald Sutherland, Noah Jupe, Fala Chen, Édgar Ramírez, Lily Rabe, Ismael Cruz Cordova, Matilda De Angelis, Noma Dumezweni, Naledi Murray, Michael Devine, Vedette Lim, Jeremy Shamos, Sofie Gråbøl, Maria Dizzia, Alana O'Brien, Victoria Zalipsky, Sophia Zalipsky, Melania Zalipsky, Edan Alexander, Tarik Davis, Janel Moloney, Tracee Chimo Pallero, Andrew Keenan-Bolger, Doris McCarthy, Annaleigh Ashford, Lynn Marocola
Distribúcia: HBO GO
Foto: ČSFD cz.