Hodnotenie príbehu filmu Pět švestek o plavbe päťčlenného seniorského ansámblu na výletnej a navyše tajnej ceste po mori, kdesi pozdĺž gréckych brehov, asi najviac závisí od miery skúseností, ktorými divák v tejto neradostnej agende disponuje. O vzdialenosti k jej realistickým situačným axiómam a praktickým lifestylovým detailom s určitosťou platí, že čím je kratšia, tým je emocionálne zložitejšia, lebo uchopiť zmes depresívnych momentov, pretkaných bizarným až čiernym humorom, zabiehajúcim často do žánru fantasy, nie je disciplínou pre každého, ani toho, kto s ňou prišiel do styku.

Bolo to v afganskom Kandaháre, kde naposledy videl svojho brata (Jai Courtney) nažive. Pomáhal mu opraviť armádny džíp, zatiaľ, čo brat ho prehováral, aby spolu skúsili náročný osemtýždňový výcvik na rangerov. Prišiel však neočakávaný vzdušný úder, celá bratova aj jeho jednotka bola takmer rozmetaná na kusy. Sám to prežil s veľmi vážnym poranením kolena, ktoré mu z následného niekoľko desiatok kilometrov dlhého pochodu späť na základňu s bratom prežívajúcim z posledných síl, ktorého mal len tak prehodeného cez rameno, robilo peklo. Nestihol to. O dva roky neskôr, traumatizovaný a dostatočne naštvaný na celý svet sa odhodlal z úcty k bratovi zvládnuť jeho vysnívaný výcvik už pod prideleným číslom 81 (Alan Ritchson). Prejavuje obdivuhodnú fyzičku, odolnosť voči bolesti s príležitostným užitím tabletiek, no s ostatnými kolegami veľmi nekomunikuje, ani nemá záujem využiť vlastné skúsenosti pri velení. Aj keď napríklad taká „sedmička“ (Stephan James) po ňom „pokukuje“ so zjavným záujmom, než ostatným z pozície dočasného veliteľa prehovorí do duše povzbudivými slovami o neustupovaní a nevzdávaní sa. 15 (Blake Richardson), večne reptajúci jednu konšpiráciu za druhou, zrejme v prvopočiatočnom zápale zistiť o ňom čo najviac, príležitostne prekročí aj nepísanú hranicu...

Dalo by sa povedať, že sa nórsky režisér André Øvredal v hororovom žánri priam zabýval. Ešte v Nórsku nakrútil v roku 2010 dobre prijatý found-footage film Lovec trolov, no uznanie širšej verejnosti si vyslúžil až za svoj prvý americký horor Tajomstvo smrti slečny Neznámej, ktorý sa celý odohrával v prostredí temnej márnice. Z jeho hororových filmov možno uviesť ešte Nočné mory z temnôt, vychádzajúce z poviedok Alvina Schwartza, a knihou Brama Stokera inšpirovanú Poslednú plavbu lode Demeter, v ktorej sa pokúsil vykresliť, čo sa vlastne stalo v momentoch Draculovej plavby do Londýna. Na najnovší horor Pasažier lákal Øvredal divákov tajuplným trailerom, ktorý ponúkol účinnú ľakačku a navnadil divákov na intenzívnu hororovú jazdu. Otázkou však ostávalo či bude celovečerný film desivý aspoň tak, ako jeho upútavka.

Od uvedenia posledných Hviezdnych vojen na veľkých plátnach už uplynulo sedem rokov. Na prvý pohľad sa to pritom nemusí zdať ako dlhá doba, no treba mať na pamäti, že po akvizícii Lucasfilmu mohli vídať diváci filmy tejto ságy v kinách každoročne. Zmenil to až Návrat Skywalkera, po ktorom sa Disney rozhodlo zamerať skôr na televízne obrazovky. A práve odtiaľ pochádza aj dvojica hrdinov, ktorým patrí najnovšia snímka, Mandalorián a Grogu.

Všetci ten príbeh poznáme: skupina vyhladovaných, prácou umorených zvierat z farmy opileckého, tyranského pána Jonesa si povie, že stačilo a odhodlá sa voči vlastnému majiteľovi, či ďalším jeho ľudským spoločníkom vzbúriť. Je čas, začať sa starať len o seba, ako o spoločne vedenú komunitu na čele s inteligentným prasaťom Snehuliakom (v pôvodnom znení Laverne Cox). Aj keď isté mocenské ambície je možné vidieť aj u Napoleona (Seth Rogen) zatiaľ s odstupom čakajúceho na najvhodnejšiu príležitosť presadiť sa – spočiatku premyslenou manipuláciou, no neskôr dokonca aj o niečo krvavejšími praktikami. Pán Jones nedokázal splácať hypotéku banke. Tá sa mu chystala všetky majetky vrátane zvierat zabaviť a odviezť na bitúnok. Teraz sú na rade zvieratá, aby každý mesiac zo ziskov vlastnej práce splácali, čo Jones nemohol. Tak im to aspoň navrhne prešpekulovaný pán Whymper (Steve Buscemi), očakávajúci, že to určite nezvládnu a robiac to na žiadosť miliardárky Friedy Pilkingtonovej (Glenn Close) z čela spoločnosti Pilkington Industries susediacej s farmou a zameriavajúcej sa na moderné technológie, ktorá by rada na území farmy postavila vodnú priehradu...

Filmy o stratenej láske a o rozchodoch sú vždy trocha podozrivé. Zväčša predchádzajú nevery, dlhé dni neporozumenia, nostalgia a smútok. Zalieva nás romantika, presladené momenty, susedia v kine si potajomky utierajú slzy. A napokon sa pýtame, či to je v skutočnosti ozaj tak. Pri filme katalánskej režisérky Isabel Coixet môžeme mať zmiešané pocity. Predovšetkým nevieme, čo je vlastne príčinou rozchodu stredoškolskej učiteľky telocviku Marty (Alba Rohrwacher) s partnerom Antoniom (Elio Germano). Keď sa na mopede vracajú ulicami nočného Ríma z akejsi vernisáže, napriek hluku z okoloidúcich áut sa sporia o to, prečo museli odísť tak skoro. Antonio vyčíta Marte, že ju nič nezaujíma, že sa nevie premôcť. Ona argumentuje tým, že je predsa už taká, že si mohol za tie roky, čo sú spolu na to zvyknúť. Predtým mu to nevadilo. Zastavujú sa ešte v samoobsluhe, kde im pokladníčka ako bonus za vernostnú kartu ponúka tri misky. Marta ich prijíma.

Ak niekde našiel aspoň malý kúsok pokoja pre svoj väčšinou dosť nepokojný život, bolo to v anglickom Denbrooku. Sám žijúci v pohodlne zariadenej maringotke niekde na rozsiahlych lúkach, ktoré má vo svojom vlastníctve a povedľa stáda milovaných oviec rôznych plemien, čo sa na nich priam idylicky pasú netušiac o problematickejších stránkach nielen ľudskej každodennosti. George Hardy (Hugh Jackman) ich tu kŕmi, strihá, dáva im svoj vlastný patentovaný liek a po večeroch im pravidelne číta detektívky. Samozrejme, nepredpokladá, žeby mu naozaj rozumeli a myslí si, že len rady počúvajú jeho upokojujúci nežný hlas. Pravda je však taká, že len čo sa od stáda vzdiali, všetci hneď začnú lamentovať, prečo im príbeh nedočítal a skončil tesne pred záverečným odhalením. Diskutujú o možnej identite vrahov a ich motívov k činom, no spravidla sa vo svojich dedukciách mýlia – snáď len s výnimkou Lily (v pôvodnom znení Julia Louis-Dreyfus), empatickej, takmer Georgeovi až do duše vidiacej reprezentantke shetlandského plemena. Túto detektívku im však ich milovaný pastier zrejme nedočíta. Ráno ho totiž nájdu pred skromným obydlím ležať mŕtveho a jediný miestny, inak tiež dosť nemotorný policajt Tim Derry (Nicholas Braun) označí za hlavnú príčinu smrti infarkt. Ovce si však o celej záležitosti myslia svoje...

Po počiatočných ťažkostiach sa séria Mortal Kombat etablovala ako legendárny pojem vo svete videohier. V rámci hier sa napriek rozsiahlym prestrihovým scénam a rámcovému príbehu do centra pozornosti dostáva rovnomenný turnaj, ktorý sa zameriava na bitky medzi desiatkami postáv. Režisér Simon McQuoid sa pokúsil o remake s filmom Mortal Kombat (2021), takmer 20 rokov po prvom filme Mortal Kombat (1995) a jeho pokračovaní. Interdimenzionálna súťaž sa odohráva až teraz v druhej časti plánovanej novej trilógie.Každé dve desaťročia sa oslavuje legendárny turnaj Mortal Kombat. Najlepší bojovníci Zemskej ríše čelia šampiónom Vonkajšieho sveta. V posledných deviatich stretnutiach bola Zem porazená. Ďalšia porážka by zabezpečila Shao Kahnovi (Martyn Ford), tyranovi Vonkajších svetov, vládu nad Zemou, čím by sa spečatil jej osud. Hoci sa samotný turnaj riadi prísnymi pravidlami, Shao Kahn už podnikol kroky na elimináciu potenciálnych súperov a vytvorenie nerovnováhy síl. Aj keď sú šance proti nim, posledná nádej na slobodu spočíva na pleciach Sonyi Blade (Jessica McNamee), Jaxa (Mehcad Brooks), Liu Kanga (Ludi Lin) a Johnnyho Cagea (Karl Urban).

Desivých a zároveň sugestívnych filmových obrazov z koncentračných táborov sme videli veľa, ale zmienku si zaslúžia iste aspoň dva, maďarský Saulov syn (2015) režiséra Lászla Némesa a Zóna záujmu (2024) britského režiséra Jonathana Glazera, oba ocenené Oscarom za najlepší medzinárodný film. Zaujímajú radikálne odlišné optiky, prvý priamu a druhý odclonenú, koncentrák a jeho zvuky vidíme len za betónovým plotom vilky veliteľa Osvienčimu Rudolfa Hossa. Opačný pohľad je stále viac a viac zaujímavý, lebo nám sprostredkováva spôsob, akým fungovala nacistická logika, ako sa odôvodňovali zločiny, vysvetľovala ich nutnosť, lebo to bolo niečo, čo sa muselo stať. Dovoľujú aspoň trochu pochopiť, akými transformáciami muselo prejsť zužovanie vedomia ľudí, ktorí všetko to vraždenie prijali a nehľadali za ním nič zlé a nespravodlivé. Naopak. Tieto mentálne konvergencie sú aktuálne aj dnes a v súčasných kulisách sa o nich nehovorí skoro vôbec. Najnevinnejšie vysvetlenie je, že vlastne nevieme, „ako nato“.

Scenárista a režisér Damian McCarthy sa pomerne rýchlo etabloval ako výrazný hlas v hororovom svete. Jeho predchádzajúci film Duše prekliatych (2024) sa pred dvoma rokmi stal po uvedení veľkým hitom, čo vyvolalo očakávania ohľadom režisérovho smerovania. S filmom Hokum sa zdá byť pripravený predstaviť jeden z najznepokojivejších žánrových počinov v poslednej dobe.