Je to presne ten typ, čo celý život svedomito „makal“, či už v škole, aby získal jednotku, no najmä v práci, aby sa vyšplhal na vytúžené manažérske miesto. Šéfovia ho zbožňovali najmä vo chvíľach, keď bolo treba niečo dorobiť priam v šibeničnom termíne a niekde v kúte sa len smiali, že ich za svoju ochotu bude stáť len nedôležité drobné a občas vyrieknuté prísľuby povýšenia, ktoré mu isto-iste nikdy naozaj nesplnia. Kolegovia – najmä tí závistlivejší a intrigánsky súťaživejší – mu v podobných chvíľach vždy radi ešte popridávali vlastné nesplnené povinnosti navrch. A osobné vzťahy – či už ide o manželstvo alebo priateľky, ktoré ho mali po rozvode opäť vrátiť medzi normálne sociálne koexistujúcich ľudí – mu pre prácu zväčša išli len do krachu. Chudák Stan (Rayane Bensetti) je aktuálne poverený šéfom Cimenteries Réunies Richardom (Gilles Cohen) vycestovať do Rigy aj s kufríkom naplneným miliónovým úplatkom pre uzbeckých spoločníkov. Stanova priateľka Marine (Claire Chust) pôvodne očakávajúca, že konečne zase zažije s priateľom voľný večer a rande, pre jeho nadchádzajúcu služobnú cestu nemá veľké pochopenie a už-už stojí jednou nohou vo dverách, aby ho opustila. Zlomyseľný kolega Fred (Léonard Berthet-Rivière) pre istotu ešte obsah kufríka zamení, aby mu zariadil hanbu aj „vyhadzov“ a sebe Stanovo miesto...

V mimoriadnej silnej zostave filmov uviedlo vlaňajšie Cannes v hlavnej súťaži snímku Citová hodnota Joachima Triera a získala Veľkú cenu festivalu (za Zlatou palmou najdôležitejšia cena). Aj keď sa na prípravu projektu prispelo dohromady až päť krajín uviedli ho ako nórsky film. Medzičasom film nominovali na Zlatý glóbus (8 nominácii) a na Oscara (9 nominácii). Uvidíme koľko z nich premení, ale rozhodne je to dielo, ktoré si takú pozornosť zaslúži. O rodinných pošramotených rodinných vzťahoch vzniklo už nespočetne mnoho filmov, ale do tej hĺbky ako načrela do nich Citová hodnota možno máloktorý. Na prvý pohľad sa to ani nezdá, ale keď sa nad jednotlivými úvahami, replikami, scénami zamyslíte, tak je nad čím uvažovať. Ako celok je to vynikajúca úvaha o komplikovaných vzťahoch v jednej rodine, kde vládne všetko len nie súlad, a následná snaha ako-tak ich upratať, ak sa to vôbec dá. Otec rodiny, slávny režisér a scenárista Gustav Gerg (Stellan Skarsgård), dávno opustil rodinný krb, lebo sa chcel venovať umeleckej činnosti. Po rokoch, pri príležitosti pohrebu matky, sa snaží urovnať svoj vzťah s dcérami – slávnou herečkou Norou (Renate Reinsve) a mladšou, jedinou vyrovnanou členkou rodiny, Agnes (Inga Ibsdotter Lilleaas), ktorá sa vydala a má dieťa.

Režisér a scenárista Craig Brewer na seba už dávnejšie upozornil ako hudobným (Footloose), tak aj životopisným filmom (Volám sa Dolemite), a preto bol tým pravým režisérom pre novinku Smutný song, v ktorom sa spájajú tieto dva žánre v jeden komplexný celok. Zaujímavé je, že si tento raz vyberá menej známu postavu zo sveta šoubiznisu, ktorej príbeh nám (a zrejme ani väčšine amerických divákov) nebude známy a preto má potenciál diváka prekvapiť či miestami dokonca šokovať. Tou postavou je Mike Sardina, alebo lepšie povedané, tými postavami sú Mike Sardina a jeho manželka a múza Claire. Spolu zakladajú kapelu Lightning and Thunder (Blesk a Hrom), ktorá svojim spôsobom interpretuje piesne speváka Neila Diamonda, a spolu zažívajú vzostupy i pády.