„Nastal čas pozrieť sa sovietskemu monštru priamo do očí. Je potrebné mu porozumieť, aby sme mohli zvíťaziť“, povedal režisér Sergej Loznica při príležitosti uvedenia svojho najnovšieho filmu, ktorý mal premiéru v súťaži na minuloročnom festivale v Cannes. Scenár filmu vznikol podľa rovnomennej novely Georgija Demidova (1908-1987), fyzika, ktorý prežil trinásť rokov v gulagu na Kolyme a jeho dielo bolo vydané až po rozpade Sovietskeho zväzu. Možno aj preto je menej známy ako Alexander Solženicyn alebo Varlam Šalamov. Za jeho života neboli uverejnené žiadne literárne práce a zomrel v domnení, že KGB všetko zničila.

Príbeh mladého prokurátora Alexandra Korneva (Ukrajinec Alexander Kuznecov), ktorému sa dostane do rúk list starého bolševika Ivana Stepňaka (Alexander Filipenko) napísaného vlastnou krvou, je situovaný do roku 1937, časov najbrutálnejších stalinských čistiek. Vyberie sa za ním do väzenia a nájde umučenú trosku na konci života, týranú strážcami. Režim sa zbavoval všetkých, verných i pochybujúcich, vinných i nevinných. Vypočuje si ho a vydá sa do Moskvy za najvyšším prokurátorom Andrejom Višinským (1883-1954). Chce ho upozorniť, čo sa deje vo väznici, predloží mu i dôkaz, Stepňakov list. Jeho odpoveď znie uspokojivo a vracia sa teda vlakom domov. V kupé má dvoch spolucestujúcich. Predstavia sa ako inžinieri, architekti a cestujú do Brjanska pracovne. Cesta ubieha príjemne, s vodkou, „zakuskoj“ i gitarou. Po príchode mu ponúknu odvoz, ale domov sa už nedostane.

Asi najpôsobivejším akcentom tohoto jednoduchého príbehu je Kornevova naivita a čistota, viera v spravodlivosť sovietskeho systému. Je naozaj stále nepochopiteľné a do nejakej miery fascinujúce, ako dokázala vtedajšia štátna mašinéria generovať tento typ ľudí, pretože to nebol ojedinelý úkaz. Za Stalina boli masy presvedčené, že o represiách vedenie nevie a je ich občianskou povinnosťou na všetky neprávosti upozorniť. Stačí si prečítať Deti Arbatu Anatolija Rybakova. Aj v gulagoch mnohí väzni verili, že je tomu tak a umierali s neotrasiteľným obdivom k tyranovi. V čase, keď Kornev sedí pred Višinským, netuší, že spolu so šéfom NKVD, tajnej policie, Nikolajom Ježovom podpisujú rozsudky smrti ako na bežiacom páse, 200-300 za večer a najvyšší sudca má na svedomí smrť státisícov ľudí. Je iróniou, že práve Višinský zastupoval Sovietsky zväz na Norimberskom procese, kde súdili nacistických pohlavárov po druhej svetovej vojne.

Režisér filmu Dvaja prokurátori volil pre tento príbeh stratégiu naratívnej jednoduchosti, zbavenej širšieho záberu do dobového kontextu a zaujímavo odkazuje aj na kafkovské paralely, mrazivého mechanizmu pulzujúcej, mlčanlivej byrokracie, poslušnej a výkonnej. Dávkovanie hrozivého realizmu je premyslené a presné. V úvode vidíme starého väzňa, ktorý má v piecke spáliť listy väznených. Vysype ich z veľkého vreca a dá sa do práce. Korneva sa veliteľ väznice opatrne snaží vo svojom kabinete od návštevy Stepňakova odradiť s tým, že sa môže nakaziť a radí poriadne si umyť po návšteve ruky. Názornou ukážkou metód mučenia je stretnutie v cele. Starec stova stojí na nohách a prosí o spustenie lôžka, prikurtovaného k stene, aby si mohlo sadnúť. Pri výsluchoch mu zrejme odrazili obličky, lebo močí krv a odhalí Korevovi chrbát, plný podliatin. Zlovestné fátum dýcha na idealistického, mladého prokurátora na každom kroku a tušíme, žetento odvážny výsadok nemôže dopadnúť dobre.

Loznica nakrútil hraný film po siedmych rokoch, Donbas vznikol v roku 2018. Jeho reakcie na vojenskýútok na Ukrajinu a následné kroky, označil jeden z ruských komentátorov za donkichotské. Najprv vystúpil z Európskej filmovej akadémie, na znak protestu voči nedostatočnej reakcie na vojnu. EFA potom vyhlásila bojkot ruských filmov a on sa zastal týchruských filmárov, ktorí prejavili nesúhlas s krokom Vladimíra Putina, na čo ho vylúčili z Ukrajinskej filmovej akadémie. Svojimi hranými filmami i dokumentami však neustále upozorňoval na nebezpečenstvo návratu sovietskeho totalitarizmu.

Koncentrovaná kazuistika príbehu, sústredená na dôkaz o perfídnej zločinnosti systému, mieri najmä na západné publikum a možno mladšie generácie, lebo ku kapitole stalinizmu sa vlastne už nedá dodať nič, čo by už nebolo povedané a napísané. Dôležitejšie sú pokusy pochopiť podstatu systému, ktorý sa sice zaštiťoval pokrokovými myšlienkami o spravodlivosti a právach pracujúcej triedy, zdogmatizovanou ideológiou marxizmu-leninizmu a modernizáciou zaostalej agrárnej spoločnosti. To, čo však vyliezlo zo všetkých revolučných vojen, bol len starý feudálny poriadok nevoľníckej Rusi. Sergej Medvedev, autor knihy Návrat Leviatana, hovorí o„masívnej archaizácii moci“. Ranný oligarchický kapitalizmus Ruska prevalcovala feudálna kontrarevolúcia, ktorá bola podľa niektorých ruských historikov slávna VOSR – Veľká októbrová socialistická revolúcia. Z obrovského množstva filmov a seriálov je ťažké vybrať akúkoľvek reprezentatívnu vzorku, poučný je napríklad seriál Trocký na Netflixe, alebo u nás neuvedený film Démon revolúcie (2017) režiséra Vladimíra Chotinenka. Premňa bol najpresvedčivejší film Alexandra Sokurova Býk (2001), popisujúci posledné dni Lenina, snažiaceho sa zabrániť nástupu Stalina. Márne, ako viem.

Je tiež faktom, že dnes v Rusku opäť dochádza k renesancii obrazu ako Stalina, tak jeho vládnutia. Do úzadia sa dostávajú roky Veľkého teroru a oslavuje sa generalissimus, ktorý vyhral Veľkú vlasteneckú vojnu a zdôrazňujú sa jeho „manažérske“ schopnosti pri industrializácii Sovietskeho zväzu. Ostáva si priať len jedno, aby túto postavu a všetko, čo po nej v Rusku ostalo, už nikdy nikto neprekonal.

Dva prokurátori (Deux procureurs/Two Prosecutors), Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Rumunsko, Litva, Lotyšsko, Ukrajina, 2025
Dĺžka: 117 minút
Réžia: Sergej Loznica
Peedloha: Georgij Demidov (kniha)
Scenár: Sergej Loznica
Kamera: Oleg Mutu
Hudba: Christiaan Verbeek
Strih: Danielius Kokanauskis
Zvuk: Vladimir Golovnickij, Vincent Sinceretti, Taco Drijfhout
Scénografia: Aldis Meinerts
Kostýmy: Dorota Roqueplo
Produkcia: Kevin Chneiweiss
Hrajú: Alexandr Kuznecov, Anatolij Belyj, Vytautas Kaniušonis, Alexandr Filippenko, Valentin Novopolskij, Sergey Podymin, Lukas Petrauskas, Ivgeny Terletsky
Strih: Danielius Kokanauskis
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 5. marca 2026
Foto: ASFK