Armand
Do školy sme sa v posledných rokoch asi najvýraznejšie dostali dvakrát, s maďarským filmom Bez dychu (2023) mladej režisérky Katalin Moldovai, ktorý bol ocenený na minuloročnom MFF Art filme a potom s nemeckým filmom Zborovňa (2023) režiséra Ilkera Cataka. V prvom je hlavnou hrdinkou učiteľka literatúry Ana, ktorá v rámci výuky o francúzskych prekliatych básnikoch odporučí študentom film Agnieszky Holland Úplné zatmenie o vzťahu Arthura Rimbauda a Paula Verlaina. Ozvú sa rodičia a nastane zápas Any proti vedeniu školy, kolegyniam i rodičom. V druhom sa zase mladá učiteľka Carla dostáva do konfliktu so všetkými kvôli snahe o odhalenie krádeží peňazí. Na vinníčku príde, ale ukáže sa, že obhájiť pravdu vôbec nie je jednoduché. Tento kontext je dôležitý aj preto, aby dôsledne vynikli špecifiká a výnimočnosť filmu Armand. Je to debut vnuka Liv Ullmannovej a Ingmara Bergmana Halfdana Ullmanna Tondela, syna ich dcéry Linn. Za film si z minuloročného festivalu v Cannes odniesol Zlatú kameru. A tiež sa celý odohráva v škole.
Vedenie školy si predvoláva matku šesťročného Armanda Elizabeth (Renate Reinsve). Jej syn sa na záchode vyhrážal spolužiakovi Jonovi, že ho análne znásilní a donútil ho pozerať na jeho penis. Upratovač ho našiel uplakaného, so stiahnutými nohavicami. Dôvod bol jednoduchý, Jon sa s ním nechcel hrať na školskom dvore. Na schôdzku s triednou učiteľkou prídu aj rodičia Jona, Anders (Endre Hellestveit) a Sarah (Ellen Dorrit Petersen), a trvajú na tom, že škola musí toto obvinenie brať vážne. Matka hovorí o modrinách, ktoré mal Jon po celom tele. Elizabeth po telefonickom rozhovore s Armandom hovorí, že Jon klame a všetko si vymyslel. A ona synovi verí. Nechápe, odkiaľ mohol mať šesťročný chlapec slová ako análne, orálne a hovoriť o znásilnení. Sarah tvrdí, že Elizabeth sa pri návšteve Jona u nich doma chovala nevhodne, chlapca ohmatávala a chodila nahá. Je prekvapená a pýta sa, prečo ho teda nechali k nim chodiť. Keď rodičia Jona boli dlho v práci, večeral u nich a písal si úlohy. Prečo to teda dovolili?
Zástupcovia školy sú zmätení, snažia sa byť objektívni, ale ako učiteľka Sunna (Thea Lambrechts Vaulen), tak riaditeľ Jarle (Oystein Roger) veľmi nevedia, ako reagovať. Sunna sa domáha nejakých inštrukcií a má evidentne trému. Je tu ešte Ajša (Vera Veljovic-Jovanovic), zrejme nejaká výchovná poradkyňa. Zo zložitého rozhovoru vypadáva, tečie jej v neustálych intervaloch z nosa krv. Navrhuje, aby sa rodičia zamysleli nad tým, ako sa chovajú doma, či neexistuje niečo, čo deti podnecuje k nevhodnému chovaniu. Riešenie má byť nasledovné, asistent v triede bude dohliadať nato, aby sa k sebe nepribližovali a bude ich sprevádzať, keď pôjdu na WC, alebo do šatne. Elizabeth tieto reči privedú k hysterickému smiechu. Jej psychický stav je vhodný na diagnózu, nedokáže sa ovládať a je zreteľne labilná, nevypočítateľná. Zdôveruje sa Andersovi, tuší, že Armand niečo musel vidieť. Spomenie, že ju Thomas bil, ale je zrejmé, že toho mohlo byť viac. Armandovo chovanie môže byť volaním o pomoc.
Je to príbeh, diagnostikujúci takmer hypnoticky mentálny stav spoločnosti, nastavenej vo všeobecných rysoch na harmóniu, toleranciu, citlivú a kolektívnu súčinnosť, označovanú rôzne, ako politiku uznania a nároku, rešpektu voči všetkému a všetkým, vymykajúcim sa z tradične uznávaných hraníc a kritérií, v mene osobnej slobody, garantovanej štátom plošne. Výsledkom je vševládnúce pokrytectvo a bezmocnosť ako inštitúcií, reprezentovaných v tomto príbehu školou, tak ľudí. Naznačuje to rozhovor medzi riaditeľom Jarlom a Sarah. „Musíme teraz tolerovať všetko možné. Nesmieme nič robiť a nič hovoriť.“ Ona reaguje logicky a racionálne. “Medzi toleranciou a nezodpovednosťou je rozdiel.“ Asi ako jediná vidí celú situáciu reálne a s prehľadom. Manžel Elizabeth, Thomas, bol jej bratom a obe ženy sú teda švagriné. Jeho smrť bola oficiálne nehodou, ale Sarah vie svoje. Manželstvo bolo nešťastné, Elizabeth mala ako herečka svoj „program“, cesty, nakrúcania, večierky. Staral sa o všetko a bol na smrť vyčerpaný. Oni pomáhali, ako vedeli, ale obraz tejto starostlivej rodiny je tiež len provizórny, ako sa dozvieme na záver.
Analýzu ťažkej psychologickej dilemy všetkých zúčastnených, režisér a zároveň i scenárista formuje obdivuhodne a novátorsky. Veľkú časť významov prenáša do priestoru. Škola je klaustrofobickým labyrintom chodieb, točených hlbokých schodísk, kde vzniklo dusivé prázdno, takmer ironicky doplnené ornamentami detských kresieb. Zvonku vládne prísna strohosť fasád, evokujúcich niekdajší poriadok váženej inštitúcie. Nefungujú tu nielen ľudia, ale hapruje i protipožiarny alarm. Takmer symbolicky je tu i koniec školského roku, šanca, že sa dá všetko neriešiteľné uzavrieť a dať si jednoducho pauzu. Vždy keď ide pri diskusii rodičov do tuhého, učiteľka Sunna prerušuje sedenie, aby si všetci oddýchli. Neoddýchnu. Nik nevie ako ďalej. Riaditeľ je na hranici infarktu, Ajša zápasí s tečením krvi a Sunna s vypätím síl zakrýva zúfalstvo. Nemá ani manuály ani inštrukcie a hrozí sa nesprávneho postupu.
Halfdan Ullmann Tondel rozvíja originálne Bergmanovo dedičstvo hlbokého ponoru do ľudských duší, na ktorom sa ako herečka podieľala aj babička Liv Ullmannová. Ich filmy mali inú vizuálnu poetiku a estetiku. V mnohých filmoch minimalistickú, vyprázdnenú a sústredenú na vnútornú konštitúciu postáv. V Armandovi sa siaha po širšom spoločenskom zásahu a v tanečnej scéne Elizabeth s upratovačom, dokonca organicky prekračuje hranice reálneho. Jej výstup ilustruje stav osobnej paralýzy, dáva excentrickej postave výraz nejakého druhu scénického šialenstva. Hneď nato veselo v hlúčku matiek komunikuje a šťastne sa usmieva. Podobnú choreografickú kalibráciu má i záverečný hromadný výstup, kde sa dav matiek snaží „rozobrať“ Elizabeth.
Je to i film o kapacite mlčania v mene všeobecnej, korektnej, kolektívnej spokojnosti. Jej možnosti sa rýchle krátia a asi pomôže len poriadna sprcha. Zatiaľ.
Armand, Nórsko, 2024
Dĺžka: 117 minút
Réžia: Halfdan Ullmann Tøndel
Scenár: Halfdan Ullmann Tøndel
Kamera: Pål Ulvik Rokseth
Hudba: Ella van der Woude
Strih: Robert Krantz
Zvuk: Helge Bodøgaard, Mats Lid Støten
Scénografia: Mirjam Veske
Masky: Evalotte Oosterop, Terje Rødsjø
Kostýmy: Alva Brosten
Produkcia: Andrea Berentsen Ottmar
Hrajú: Renate Reinsve, Ellen Dorrit Petersen, Øystein Røger, Endre Hellestveit, Thea Lambrechts Vaulen, Janne Heltberg, Karen Chika Gjølmesli, Vera Veljovic-Jovanovic, Assad Siddique
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 30. januára 2025
Foto: Film Europe, ČSFD cz.