Černák

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívne
 

Cer resizeOtázka, čo je na živote a skutkoch sériových vrahov také zaujímavé a fascinujúce je, samozrejme, legitímna a s filmami Miki a Černák úzko súvisí. Ide o ľudskú potrebu konzumovať dramatické príbehy, absolvovať s nimi vzrušujúcu dávku bezpečného strachu a v prípade slovenského mafiána z Telgártu Mikuláša Černáka je to možno i ironicko-nostalgická potreba vrátiť sa do desaťročia, ktoré znova ide do módy, podobne, ako sa doteraz v istých časových amplitúdach vraciame do rokov šesťdesiatych. Boli to totiž formatívne obdobia, kedy sa mnohé menilo a nadobúdalo nové formy, do popredia sa dostávali noví ľudia, nové triedy a nové kritériá spoločenského i ekonomického úspechu.

Z vyjadrení tvorcov je zrejmé, že im šlo predovšetkým o sprítomnenie okolností, týkajúcich sa fungovania zločineckého gangu na čele s obávaným bossom slovenského podsvetia Cer3 resizeMikulášom Černákom. V prvom filme Miki, ide o nástup do tejto pozície, sledujeme jeho životné osudy, rodinné pomery a najmä šance v meniacej sa spoločnosti, kde absentujú spoločenské mechanizmy, ktoré by ho zastavili. Nefunguje v podstate nič, polícia je nefunkčná a nastupuje teda právo silnejšieho. Kto sa v rámci kriminálnej činnosti gangu nedá kúpiť a zastrašiť, ten umiera. Druhý film, nazvaný Černák, otvára scénu naplno rozvinutej aktivity sebavedomých členov skupiny s ich agresívnym apetítom zhrabnúť čo najviac peňazí a spravodlivo ich medzi chlapcov rozdeliť. Príležitosti sa núkajú v rámci rozbehnutej privatizácie. Konkretizuje sa tu situácia okolo popradskej Vagónky, ale šachujú aj okolo stavby, tuším mestského úradu. Má stáť 30 miliónov korún a Černák sa zaujíma o to, aký podiel bude chcieť minister. Vytlačia cenu za 80 miliónov a ujmú sa realizácie. Všetkým okolo niečo z vylobbovanej sumy kvapne. Ťažisko deja však tvoria vraždy odporcov vybraných „projektov“, podozrivých z udávania a spolupráce s políciou, ale najviac sa týkajú bezohľadného boja o moc medzi jednotlivými gangmi. Černák načúva želaniam odpraviť toho, alebo tamtoho a všetko sa deje bez väčších ceremónií.

Cer4 resizeŠtátna moc funguje selektívne. Minister (asi vnútra) síce poveruje šéfa kontrarozviedky SIS (Miroslav Hanuš), aby urobil s Černákom poriadky údajne na premiérov pokyn, ale si hrá vlastnú hru a bez okolkov s Černákom dojednáva čo potrebuje. Na záver sa dostavuje spravodlivosť, Černáka odsúdia najmä preto, že proti nemu svedčili jeho kumpáni. Vyšetrovateľ (Marek Geišberg), s ktorým Černák po lese odhaľuje hroby popravených mu vyčíta, že sa nevedeli zastaviť a nikdy nemali dosť. Dôsledne je zmapovaná scéna Černákových 31. narodenín z roku 1997, gratulanti i dary, jeho luxusný dom s dvoma tigrami i honosný autopark. Je v podstate podnikateľ, vlastní penzión i fitnescentrum, jeho manželka (Rebeka Poláková) kozmetický a kadernícky salón. Predstavy o tom, ako má vyzerať boháč a jeho bohatstvo sú pubertálne a pripomínajú aspoň v zlomkoch, dobový gýč.

Príbehový model, spočívajúci na ilustrácii vybraného javu, pozostávajúci zo sledu výjavov je jednoduchý, ale evidentne divácky úspešný. Obsadenie Milana Ondríka do hlavnej role bezchybné, režijný výkon bez nejakých viditeľných lapsusov, Cer9 resizezodpovedajúci možnostiam rozpočtu. Čo filmu však výrazne po tejto stránke chýba, je aspoň náznak jednotnej vizuálnej poetiky. Nie je asi ľahké koncipovať ju z obrázkov hrôzy, tu prekvapujúco šetrne a taktne nakrútených, a vulgárneho gýča vo všetkom, čo imaginácia vražedného komanda produkovala, od oblečenia, cez výzor ich domovov, až k imitácii znakov bohatstva a moci. Poskladať ich z vtedy ešte stále čerstvými rezíduami komunistického materiálneho imidžu by bolo iste zaujímavé. Nato však ako režisér Jakub Kroner, tak jeho scénografovia Erik Ivančík a Braňo Mihálik, spolu s kameramanom Máriom Ondrišom nemali dosť predstavivosti, a tak ostalo po tejto stránke len pri upravenom kopírovaní bohatého, verejne prístupného video materiálu.

Vydávať tento film za čosi viac než nenáročnú a možno pre nejaký divácky segment atraktívnu kulisu, by bolo prehnané. Rozpletanie závažného splynutia štátnej moci s podsvetím, čo je jedným z najvýraznejších znakov nástupu nového režimu a budovania spoločnosti, oslobodenej od totalitnej kurately, kráčajúcej do lepšej budúcnosti s emblémami slobody a demokracie na štíte, sa tu konalo opatrne a skromne. Asi sa tomuto druhu autocenzúry nedá veľa vyčítať, ale signalizuje viac, než celý film. JeCer7 resizeto asi tak všetko, načo si dnes môžeme trúfnuť, ak nechceme riskovať vendettu tých, ktorí už poučene v týchto praktikách pokračujú. Film sa obmedzuje na to, čo vieme, demonštruje dramatickú fikciu repliky jednotlivých udalostí, kde sa strieľa a padajú mŕtvoly, zahrabávané po okolitých lesoch. Tento druh žánrovej dynamiky síce prirovnávajú niektoré reflexie k „dospelým“ gangsterským filmom, ale sú to len dobroprajné, naivné výroky. K tým je v slovenskom filme ešte cesta ďaleká.

Po oboch filmoch ostávajú otázky, na ktoré možno mal a mohol odpovedať. Do značnej miery sa týkajú samotnej postavy dedinského chlapca, vyrastajúceho v nejakej societe, rámcovanej náboženskou výchovou prítomnej matky a farára, možno kultu práce a takto nastavených vzťahov. Nešlo ani o mestského veksláka, či zlodejíčka, ktorému dala sloboda len širšie možnosti. Pridajú sa k nemu mnohí, s rovnakým pôvodom a rovnakou zúrivou potrebou po moci a peniazoch, pre ktoré sú pripravení vraždiť. Chvíľami sa vo filme mihne letmý dojem, že všetko, čo sa v zločineckej „rodine“ dialo, má pôvod kdesi v zglajšaltovanom dedinskom (ale nielen) patriarchalizme s jeho potrebou silného otca. Lebo ten má na všetko právo, treba ho rešpektovať a na Cer5 resizeslovo počúvať. Keď ho zavrú, jeho moc končí a musí ho nahradiť niekto mocnejší. Jedným Černákom nič nekončí. Myslím si, že túto rovinu by Milan Ondrík dokázal pri cielenejšom režijnom vedení výraznejšie odohrať.

Možno sme si mohli i s týmto filmom uvedomiť, že to, čo sa tak pravidelne vymyká z kĺbov a hynú remiášovci i kuciakovci nie je len náhodný exces, ale má vážnu diagnózu: spoločnosť trpiaca syndrómom tragickej polarity, rozdelenej na role pánov a sluhov, s dlhou historickou genealógiou, živou a aktívnou ako za komunizmu, tak v demokracii. Tí prví vedia, čo im táto pozícia poskytuje a tiež vedia, že o moc treba za každú cenu bojovať, lebo ak nechcú byť sluhami, tak musia byť pánmi. Český filozof Jan Patočka písal o „ oslobodených otrokoch“, ktorí nevedia čo so slobodou a nevedia si vládnuť. Užitočné čítanie pre všetkých, ktorým jednoduché kulisy a jednoduché odpovede nestačia.

Cer8 resizeČernák, Slovensko, Česko, 2025
Dĺžka: 109 minút
Réžia: Jakub Kroner
Scenár: Miro Šifra
Kamera: Mário Ondriš
Hudba: Dávid Kollár
Strih: Michal Kondrla
Zvuk: Stanislav Kollár, Viktor Krivosudský
Scénografie: Erik Ivančík, Braňo Mihálik
Masky: Andrea Štrbová
Kostýmy: Sandra Žigová
Produkcia: Zuzana Mistríková, Radovan Gerek, David Blümel
Hrajú: Milan Ondrík, Dušan Cinkota, Gregor Hološka, Rebeka Poláková, Ivo Krešić, Anna Javorková, Miroslav Hanuš, Jozef Vajda, Matěj Hádek, Marek Fučík, Juraj Loj
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 30. januára 2025
Foto: CinemArt SK

 

 

 

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.