Vraví sa, že fakty sú sväté, ale ich interpretácia je voľná a môže viesť k úplne protichodným záverom čitateľa či diváka. Platí to aj v prípade britského filmu Dvojník (2013), ktorý toto leto ponúka slovenským divákom Asociácia slovenských filmových klubov.

Tvorca kultových, kritikou vysoko cenených snímok Subway, Magická hlbočina, Brutálna Nikita, Leon (a s určitou dávkou tolerancie aj Piaty element) Luc Besson sa v novom tisícročí presadil najmä ako scenárista a producent bezuzdnej zábavy Taxi, Wasabi, Purpurové rieky, 96 hodín. Zarábala skvele, ale kritika nad ním zlomila palicu, označila ho za veľkovýrobcu hrubozrnnej komercie pochybnej kvality a filmára za zenitom. Inšpiráciou pre jeho autorskú novinku Lucy akoby bola potreba dokázať, že ešte nepatrí do starého železa. Do istej miery sa mu to podarilo.

Kto z nás občas nepodľahne  predstave, že napríklad od zajtra sa začne zdravo stravovať, bude pravidelne športovať, učiť sa cudzí jazyk a vôbec - začne  nový život? Prípadne, kto z nás občas nesníva o tom, aké by to bolo, keby...? Druhá vec je, či dokážeme svoje predstavy a sny aj zrealizovať.

Prečo vznikol remake toho či onoho  filmu? Pretože ide o taký dobrý nápad, že inšpiruje tvorcov k novému zmocneniu sa témy alebo chcú prilákať publikum na mená a tváre známejších hercov ? Odpoveď býva problematická a občas sa k nej ani nedopracujeme. Podobne ako v prípade titulu Loft. V roku 2008  ho nakrútili Belgičania. O dva roky neskôr Holanďania a tento rok Američania. Spoločnosť Film Europe toto leto uvádza do našich kín holandskú verziu z roku 2010.

Pred tromi rokmi priniesol režisér Rupert Wyatt do kín nové a vysoko kvalitné spracovanie všetkým určite dobre známej témy o planéte opíc, s názvom Zrodenie planéty opíc. Už vtedy sa do popredia dostávala najmä postava Caesara, ktorá ľudí ohromila svojim realistickým prevedením. Rupert sa však nevydal po zabehnutej línii pôvodného filmu. Zvolil novú cestu, ktorá sa v konečnom dôsledku v spojení so skvelo prepracovanou atmosférou ukázala ako správna. Pozitívne hodnotenia nie len divákov, ale aj kritikov boli predpokladom k nakrúteniu pokračovania. A práve Úsvit planéty opíc prichádza terazm do našich kín.

Málokedy sa režijná explikácia tak míňa s hotovým dielom, ako sa to stalo v prípade druhého celovečerného filmu českej scenáristky a režisérky Jitky Rudolfovej Rozkoš (ČR, 2013). Rudolfová označuje za jeho hlavnú tému posadnutosť láskou, umením, originalitou, napodobňovaním, úspechom, peniazmi, samým sebou a tvrdí, že keď človek nad touto posadnutosťou stratí racionálny nadhľad, vedie to k zániku. Vášne ním zmietajú, vláčia ho po cestách-necestách, ale vraj len pri tomto „vláčení“ môže zažiť rozkoš, o ktorú v živote ide.

Rodinný animovaný film Lietadlá z roku 2013 bol veľkým bazárom všemožných klišé, stereotypov a osvedčených postupov, ktoré spoločnosť Walta Disneyho za deväťdesiat rokov používala tak často, až sa opotrebovali. Film napriek tomu štvornásobne zúročil investované peniaze. A tak tu máme pokračovanie. Treba sa báť?

Zoskupenie režisérov Phil Lord a Chris Miller prinieslo do kín v roku 2012 akčnú komédiu s názvom 21 JumpStreet, ktorá dá sa povedať zožala úspech najmä u mladšieho publika. Tento rok spoločne vypustili do filmového sveta pokračovanie s názvom 22 Jump Street, ktoré máte možnosť v slovenských kinách sledovať od 10. Júla.

Polovica súčasnej svetovej populácie žije v mestách, do roku 2050 by to malo byť až osemdesiat percent. Moderné aglomerácie, čnejúce do výšky a popretínané viacprúdovými cestami, pripomínajú vízie z niekdajších sci-fi filmov. Kde je v takomto megameste miesto pre ľudí? Ako v ňom žijú? Ako sa zmenil ich životný štýl? Slúži im zdravie? Sú šťastní? To sú otázky, ktorými sa už štyridsať rokov zaoberá dánsky architekt Jan Gehl (1936). Jeho zápasu o vytlačenie áut z miest a prinavrátenie verejného priestoru ľuďom sa venuje film Ľudský rozmer (The Human Scale, Dánsko 2012), ktorý podľa vlastného námetu a scenára nakrútil jeho krajan Andreas M. Dalsgaard a do kín uvádza Asociácia slovenských filmových klubov.

Leto je vraj ako stvorené pre filmy, v ktorých hrajú hlavnú úlohu láska a hudba. Nečudo, že práve v týchto dňoch prináša do našich kín spoločnosť Magic Box  titul Love Song. V propagačných materiáloch je označený ako  americká  hudobná romanca. Podpísal sa pod ňu však írsky režisér a scenárista John Carney (1972), ktorý sa preslávil filmom Once (2006),ocenenom Oscarom v kategórii Najlepšia pieseň (v podaní írskeho hudobníka Glena Hansarda a českej pesničkárky Markéty Irglovej).