Škatuliaci chcú vzbudiť dojem, že sú najnovším dielom z radu, ktorý v roku 1993 začala Predvianočná nočná mora Tima Burtona a pokračovali v ňom Mŕtva nevesta, Koralína a svet za tajnými dverami, Norman a duchovia. Azda najbližšie však majú k tomu poslednému. Ručne metódou stop-motion animovaná adaptácia fantastickej knižnej predlohy zaujme, pobaví, ale nevymanila sa z tieňa slávnych predchodcov.

Tohtoročným laureátom canneskej Zlatej palmy je turecký film Zimný spánok režiséra Nuri Bilge Ceylana, ktorý už v minulosti získal uznanie na tomto festivale, napríklad v roku 2011 za film Vtedy v Anatólii, je silnou rodinnou drámou a právom jej prináleží toto prestížne ocenenie. Ceylan sa vracia do Anatólie, táto nehostinná, no vráskavo podmanivá krajina je dejiskom jeho najnovšieho filmu.

Niektoré kultúry veria, že náš osud je predurčený a každý z nás svojím životom napĺňa isté poslanie, ktoré nepoznáme. Je to vraj vo hviezdach...  S touto myšlienkou sa pohráva nejedno literárne či filmové dielo. Výnimkou nie je ani  americký film The Best of Me (Najlepšie zo mňa), ktorý vznikol podľa  rovnomennej knižnej  predlohy Nicholasa Sparksa  a v týchto dňoch ho  do našich kín uvádza distribučná spoločnosť Forum Film pod titulom Čo s láskou.

Vo štvrtom celovečernom digitálne animovanom filme belgického odborníka na 3D Bena Stassena Dom kúziel nenájdete komplikované charaktery, druhé, tretie či štvrté plány, čarovanie s citátmi a parafrázami, maskované žarty pre dospelých, novátorské výtvarné riešenia ani dych vyrážajúcu animáciu. A predsa je to príjemná veselá zábava. Hoci ju zjavne určili škôlkarom, nezunuje a neznechutí ani ich rodičov.

Je to film, ktorý kladie otázky, nedáva odpovede. Neodsudzuje, neobhajuje, predkladá fakty. Prináša vážnu tému, s ktorou sa v zjednodušenej podobe stretávame takmer denne v televíznych správach. Preniká za múry prísne stráženej väznice, aby na konkrétnych životných osudoch ukázal, čo je to recidivizmus – najväčší problém nášho väzenského systému a ako zlyháva resocializácia  prepustených väzňov. Je to celovečerný debut medzinárodne úspešného dokumentaristu Mira Rema Comeback. V klubových kinách a výnimočne aj v multiplexoch ho od 16. októbra uvádza Asociácia slovenských filmových klubov.

Biely boh maďarského režiséra Kornéla Mundruczó je víťazným filmom sekcie Un certain regard (Iný pohľad) prestížneho filmového festivalu v Cannes 2014. Hlavná hrdinka Lilly prichádza na čas bývať k otcovi, tomu sa však nepáči, že si so sebou priniesla psa a po spoplatnení nečistokrvných rás sa Hagen stáva tŕňom v otcovom oku a rozhodne sa ho zbaviť jednoducho a pracne, vyhodením na ulicu.

Animátorské tvorivé duo Veronika Obertová a Michaela Čopíková, známe pod spoločným menom Ové pictures, sa pustilo do náročného projektu, s minimalizovaním počítačovej postprodukcie, vytvorili prostredníctvom techniky stop-motion, svoj zatiaľ najväčší, síce minutážou stále krátkometrážny film, Nina.

Divadelného režiséra Miroslava Krobota u nás poznáme ako otca z drámy Zuzany Liovej Dom, Pepíka Hnátka z Okresného preboru, Karla z Revivalu, sprievodcu Jiřičku z Horiaceho kra, Miroslava z Ďakujem, dobre Mátyása Priklera, ale najmä ako mlčanlivého železničiara Aloisa Nebela. Vo svojom režijnom dlhometrážnom hranom debute na kultovú českú animovanú drámu do istej miery nadväzuje. Díra u Hanušovic sa odohráva v tom istom kraji plnom nostalgickej krásy – na Jesenicku, v Sudetách, s rozprávačským minimalizmom a teda i s podobnou náladou.

Konečne sme sa, po viac ako desaťročí, dočkali slovenskej celovečernej  filmovej rozprávky Láska na vlásku (2014). Continental film ju od októbra uvádza v našich kinách a  vďaka pohotovosti vydavateľstva Ikar vychádza zároveň aj jej knižná podoba.

Je to film, ktorý sa nedá prerozprávať. V rozpore so svojím názvom nemá totiž príbeh, je to komentovaný strihový dokument, mozaika filmových sekvencií a postrehov autora, blížiaca sa k filmovej eseji. Nie je to film pre deti, ale o deťoch, o ich zobrazení v známych i neznámych dielach svetovej kinematografie. Možno stačí napísať, že Príbeh detí afilmu (Veľká Británia, 2013) nakrútil Mark Cousins, uznávaný autor pätnásťhodinového dokumentárneho cyklu Príbehfilmu: Odysea, ktorý sme mali možnosť vidieť aj v našich kinách, a všetko je jasné.