Príbeh detí a filmu (A Story of Children and Film)
Je to film, ktorý sa nedá prerozprávať. V rozpore so svojím názvom nemá totiž príbeh, je to komentovaný strihový dokument, mozaika filmových sekvencií a postrehov autora, blížiaca sa k filmovej eseji. Nie je to film pre deti, ale o deťoch, o ich zobrazení v známych i neznámych dielach svetovej kinematografie. Možno stačí napísať, že Príbeh detí afilmu (Veľká Británia, 2013) nakrútil Mark Cousins, uznávaný autor pätnásťhodinového dokumentárneho cyklu Príbehfilmu: Odysea, ktorý sme mali možnosť vidieť aj v našich kinách, a všetko je jasné.
Mark Cousins, narodený roku 1965 v Severnom Írsku, je filmár, spisovateľ, kurátor a cestovateľ. Jeho prvý celovečerný film, nazvaný jednoducho The First Movie, vznikol v roku 2009 po celom rade krátkometrážnych snímok. Päť rokov spolupracoval s BBC, kde režíroval a uvádzal cyklus o filme Scene by Scene. Bol riaditeľom filmového festivalu v Edinburghu, napísal tri knihy esejí a preslávil sa najmä spomínaným dokumentárnym cyklom Príbeh filmu: Odysea (2011), ktorý mapoval vývoj filmu od jeho vzniku po súčasnosť a začleňoval ho do historicko-politických súvislostí jednotlivých krajín. O rok neskôr vznikla snímka Čo je to za film o láske? (2012), poetický dokument skúmajúci podstatu šťastia, ktorý nakrútil za tri dni a desať libier na mobilný telefón v Mexiku. Poznatky, ktoré získal pri tvorbe Odysey analýzou obrovského množstva filmových diel, svojským spôsobom využil v recenzovanom strihovom dokumente, kde sa z nevyčerpateľnej plejády filmových hrdinov sústredil na deti.
Jeho film je nečakane (a trochu vykonštruovane) rámcovaný obrazom zdevastovaného francúzskeho sanatória, kde sa niekedy liečil maliar Vincent van Gogh. Pohľad z okna jeho izby do záhrady autor filmu konfrontuje v úvode s Goghovými obrazmi, inšpirovanými touto krajinou. V závere filmu sa v zničenej budove hrajú deti s loptou a po záhrade sa naháňajú autorovi príbuzní – neter Laura a synovec Ben, ktorých stavba a následná deštrukcia guľôčkovej dráhy inšpiruje Cousinsa k úvahám o detskom svete. Vidí ostražitosť detí, dokumentovanú početnými detailmi očí, hnev prameniaci často v bezmocnosti, ktorý nezriedka vyústi do ničenia vecí, urputnosť a tvrdohlavosť, s akou presadzujú svoje želania, osamelosť,
spôsobovanú odlišnosťou od väčšiny, ale aj triednou príslušnosťou, ktorá môže predurčovať ďalší život dieťaťa, dobrodružstvo vychádzajúce z odvahy, snenie, ktoré vytvára fantazijné svety... Svoje tézy scenárista, režisér a čiastočne kameraman Mark Cousins, ktorý je aj rozprávačom filmu, dokladá úryvkami z diel svetovej kinematografie. Sú medzi nimi vynikajúce a všeobecne známe diela, ako Spielbergov E.T.-Mimozemšťan či Lamorissov Červený balónik (mimochodom, to je obľúbená filmová rekvizita, a tak okrem filmu o červenom existujú aj snímky o bielom a žltom balóniku, spomínané v tomto dokumente). Je tu sekvencia z filmu českého režiséra Karla Kachyňu Nech žije republika! a ukážky z diel takých slávnych tvorcov, ako
Ingmar Bergman, Luis Buñuel, Jasudžiro Ozu, Andrej Tarkovskij, Kira Muratovová či Jane Campion (mnoho filmov o deťoch nakrútili práve ženy). Rozhľadený a vzdelaný dokumentarista však prináša aj úryvky z menej známych ázijských či afrických diel, ktoré analyzuje s rovnakou erudíciou a nadšením, takže zasvätený a zanietený rozbor ukážok patrí k najväčším hodnotám filmu. Cousins uvádza diváka do filmovej situácie, upozorňuje ho na originálnosť režijného prístupu, herecké výkony detských predstaviteľov, na farebnosť scény či uhol
kamery. Jeho výklad je taký sugestívny, že divák zatúži znova zhliadnuť filmy, ktoré už pozná, resp. pozrieť si celé tie neznáme. Tým väčšmi, že autor rafinovane prerušuje ukážky v najdramatickejších okamihoch, čím sa – trochu zlomyseľne – pohráva s adresátom. Film spĺňa popri estetickej aj vzdelávaciu funkciu, pretože každá ukážka je označená anglickým názvom filmu, menom režiséra, rokom vzniku a krajinou pôvodu. K niektorým filmom sa autor vracia opakovane, aby využil novú sekvenciu, resp. sa pozrel na tú pôvodnú z nového aspektu.
Možno polemizovať s výberom a charakteristikou jednotlivých atribútov detského sveta, ako sme ich vymenovali vyššie, či s nevyhnutne obmedzeným a subjektívnym výberom filmov, kde chýbajú niektoré významné kinematografie. Možno nesúhlasiť s nepodloženým tvrdením, že zo všetkých umení sa zobrazovaniu detí najviac venuje práve film, a nie literatúra, ale nemožno neoceniť autorovu snahu o netradičný, originálny pohľad na zvolenú tému, erudíciu, s akou analyzuje dôkazy svojich tvrdení, divácku príťažlivosť celej dokumentárnej mozaiky. Cousinsovo záverečné tvrdenie, že deti sú ako film a film je ako deti, asi netreba brať ako axiómu, ale podnetom na premýšľanie je určite.
Príbeh detí a filmu (A Story of Children and Film), Veľká Británia, 2013
Scenár a réžia: Mark Cousins
Kamera: Mark Benoliel, Mark Cousins
Strih: Timo Langer
Hudba: Olivier Messiaen, Alijoscha Zimmerman
Hrajú: Mark Cousins, Laura, Ben
Premiéra v SR: 9. októbra 2014
Foto: Film Europe