Jednou z najatraktívnejších súťaží 30. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Art Film bude Medzinárodná súťaž hraných filmov. Tá je otvorená filmovým režisérom zo sveta, ktorí v profesionálnych podmienkach vytvorili svoj prvý, druhý alebo tretí dlhometrážny hraný film po 1. januári 2023. V aktuálnom ročníku súťaže možno nájsť snímky rozličných žánrov z rôznych kontinentov. Významné zastúpenie v ňom má triler, no súčasne sekcia ponúka aj komediálny, hudobný, či originálny slovenský tanečný titul. Zostavovateľom sekcie je umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch, ktorý uvádza: "Absolútna väčšina zo súťažných snímok v posledných mesiacoch zarezonovala aj na významných svetových filmových podujatiach. Ide o výrazné režijné počiny a sme veľmi radi, že sa ocitli vo vzájomnej konkurencii v atraktívnej súťažnej sekcii Art Filmu."

Francúzsky režisér Quentin Dupieux zaujal filmovú verejnosť svojimi netradičnými snímkami ako Rubber, rozprávajúcom o vraždiacej pneumatike, či surrealistickou komédiou Muchav kufri, o obrovskej trénovanej muche, ktorú si ochočí bežná francúzska rodinka. Bolo teda zrejmé, že v prípade jeho novej snímky Daaaaaalí! nepôjde o bežný filmový zážitok, a ako sa dalo vydedukovať aj z predchádzajúcich projektov tohto vyznávača surrealistického kina, prostredníctvom Dupieuxa sa na krátky moment ocitneme vo svete novej výraznej autorskej osobnosti európskeho filmu. Do tohto sveta nás navyše prenesie prostredníctvom slávneho umelca Salvadora Dalího, ktorý je bezpochyby jedným z kráľov surrealistického umenia.

Mina si prechádza klasickou smenou v obchode s chovateľskými potrebami. Vtom ju však šéf poverí odvezením papagája Darwina do západnej časti Írska. Mine sa na ceste hlbokým lesom pokazí auto, stratí sa a ako sa zotmie, niečo ju začne prenasledovať. Zachráni ju podivná starena, ktorá jej poskytne útočisko v betónovej chatrči s dvoma ďalšími cudzincami a polopriepustným zrkadlom, cez ktoré ich v noci sledujú oni - Sliediči.

Kto by to bol povedal, že v päťdesiatich rokoch miamský detektív Mike Lowrey (Will Smith) konečne dospeje a urobí z nejakej snáď šťastnej ženušky svoju právoplatnú manželku? Síce to v ten deň chvíľku vyzeralo, že aj s kolegom nestihnú prísť na obrad včas napriek ich typickému porušovaniu dopravných predpisov v naleštenom športiaku zvládajúcom jednotlivé zákruty zásadne len v šmyku – Marcus Burnett (Martin Lawrence) s mlstným jazýčkom a neutíchajúcou túžbou kúpiť si limonádu (a dražé cukríky, či poriadne mastný hot dog) totižto vošiel do práve vykrádaného obchodu... Všetko však, našťastie, dopadlo tak, ako malo. Po očakávanej prestrelke to zlodej schytal do ramena, Mike vyriekol svojej milovanej fyzioterapeutke Christine (Melanie Liburd) toľko očakávané: „Áno,“ aby nakoniec Marcus po srdcervúcom príhovore a v oslavnom zápale pri tanci dostal infarkt. V krátkom medzičase klinickej smrti dokonca získal príležitosť naposledy sa porozprávať so svojím bývalým, nespochybniteľne zosnulým kapitánom Howardom (Joe Pantoliano), pričom mu ten v akejsi predtuche blížiacich sa problematických kríz v celom policajnom zbore jasne naznačí, že ešte nenadišiel jeho čas...

Po Zázrakoch (2014) a Šťastnom Lazzarovi (2016) uzatvára Alice Rohrwacher voľne prepojenú trilógiu o živote na vidieku – vždy spätom s odkazmi do minulosti – tragikomédiou Chiméra. Talianska filmárka sa aj naďalej kinematografii, ktorá kráča zaužívanými cestami, dôsledne vyhýba. Jej tvorbu označuje určitá nostalgia za jednoduchým životom a viera v anarchickú silu utláčaných, jej príbehy sa ponášajú na túžobné sny odohrávajúce sa v jednoduchšom, veľmi zmyselnom svete bez médií. Ide o „staré príbehy“, popretkávané biblickými motívmi, odkazmi na bájky, rozprávky a legendy o svätých nie v podobe nedotknutých tradícií, ktoré treba oživiť, ale pozostatkov opotrebovaných každodenným životom a časom.