Festival v Cannes je ešte v plnom prúde, ale filmový trh sa už takmer skončil, obchodníci začali baliť, už všetko nakúpili a v kinosálach dobiehajú posledné filmy súťaže. Mnohí už odchádzajú a všetko nasvedčuje tomu, že veľká filmová slávnosť ide do finále, v sobotu večer slávnostne odovzdajú  ceny víťazom. Tentoraz bude ťažké uhádnuť, kto získa Zlatú palmu. Je veľa zaujímavých adeptov, no ktorému dá medzinárodná porota, na čele s Rubenom Őstlundom trofej najvyššiu, netušíme.

Wim Wenders a Japonci

Čo má spoločné nemecký režisér Wim Wenders s Japoncami je tak trochu prekvapením. Nakrútil totiž v spolupráci s japonským scenáristom príbeh tokijského čističa toaliet pod názvom Perfect Days (Úžasné dni). Hirayama (Kódži Jakušo) upratuje dôkladné tie krásne, nové a často musí vysvetľovať čo robiť, aby kunčaftov nikto nevidel a sklo sa zahmlilo. Muž žije skromne, vopred vie čo bude robiť, jeho život je jednoduchý, ba a až fádny. Hirayama rád číta, miluje prírodu, denne chodí do malého lesíka, pestuje kvetiny, nevieme čo predtým robil, ale zrejme to bol vzdelaný človek, ktorý sa rozhodol pretŕhať rodinné putá a žiť sám. Jedine s neterou udržuje kontakt. Wenders touto výpoveďou veľmi príjemne prekvapil a hlavnou myšlienkou tohto príbehu je konštatovanie, že nezávisí na tom čo robíte, hlavne že vás to baví, ste spokojný a šťastný.

Catherine Breillat sa vo filme L´été dernier (Posledné leto) zamýšľa nad zodpovednoťou konania ľudí v medziľudských a ľúbostných vzťahoch. Rieši vzťah Anny (Léa Drucker), jej manžela Pierra (Olivier Babourdin) a jeho syna Théa (Samuel Kircher) z prvého manželstva. Anna nemôže mať deti tak si manželia adoptovali dve dievčatká. Anna je mimoriadne činná, dáva rady každému, nabáda k zodpovednosti, ale sama tak nekoná. Začne si aféru s mladučkých Théom a aj po priznaní manželovi vo vzťahu pokračuje. Dáma, ktorá má pre seba iné morálne zásady, ako sama káže. Snímka nezapadá veľmi do súťaže, takisto, ako ani súťažný film Tran Anh Hunga Vášeň Dodina Buffanta.

A v tom si zahrali veľkí francúzski herci - Benoît Magimel a Juliette Binoche. Dlhoročný milenci v súkromnom živote sa vraj rozišli nie najlepšie, istý čas spolu nehovorili, ale film ich opäť dal dohromady. Spojí ich láska k jedlu a dlho vo varia a varia úžasné francúzske delikatesy od výmyslu sveta. Eugenia (Juliette Binoche) má cit pre ingrediencie, nikto ich nedokáže tak dokonale pomiešať ako ona a láska sa zrodí cez žalúdok. Dodin sa do nej zamiluje, zosobášia sa, ale chorá Eugenia čoskoro zomrie. Pre Dodina je nenahraditeľná asi už podobnú kuchárku nikdy nenájde. Viem si film predstaviť ako osvieženie v kinách, ale na festival sa nehodí.

Kozmická komédia Wesa Andersona

Andersona preslávila snímka Grandhotel Budapešť a v podobnom duchu je koncipovaná aj komédia Asteroid City. Nechýbajú, ako vždy, veľké herecké osobnosti ako Tom Hanks, Scarlett Johansson, Liev Schieber, Willem Dafoe a mnohí ďalší. Asteroid City by nebolo vôbec zaujímavé keby tam v päťdesiatych rokoch nespadol asteroid a nezanechal po sebe obrovskú dieru. To inšpirovalo spisovateľa na napísanie divadelnej hry, ktorá sa odohráva v púšti. Medzi kulisami sa striedajú vtipné epizódy, napríklad príbeh vdovca so svojráznymi dcérami a jeho svokrom (Tom Hanks), ktorý zaťa z duše nenávidí a nevychované vnúčatá mu idú na nervy. Cieľom ich cesty je pochovať v púštnom mestečku popol matky. Všetci účastníci sú unikátni, túžia po dobrodružstve a dočkajú sa mimozemšťana, ktorý ich ubezpečí, že sa ho nemusia báť. Správy o mestečku v púšti zahlcujú noviny – je to senzácia. Do Asteroid City Anderson doslova “napchal“ toľko motívov, že ich interpretácia je dosť obtiažna. V nadsázkach, absurditách a štylizácii treba hľadať tristný pohľad na súčasný svet, ktorému chýba empatia, ľudskosť, tolerancia, rozhľadenosť a sebavedomie. Možno to je aj kandidát na cenu.

Takisto ako aj desiaty film Nanniho Morettiho Svetlá budúcnosť (Il sol dell´avvenire). Roztržitého režiséra Giovanniho hrá sám Moretti, ktorý nakrúca film o maďarských udalostiach v roku 1956. Jeho opora manželka (Margherita Buy), má už z jeho excesov plné zuby a odsťahuje sa. Zmätočné nakrúcanie je plné humorných scén, často skôr na plač ako na smiech. Udalosti sa však rýchlo a nečakane menia. Veľkú rolu, v súvislosti s maďarskou tragédiou, hrá postoj talianskej komunistickej strany. Súdruhovia sú bezradní, nevedia zaujať stanovisko, lebo nemajú povel zhora. Čakajú, čo na to povie vedenie strany. Aj samotné nakrúcanie má veľa problémov, financie prestanú prúdiť, lebo téma už nie je atraktívna, priberú do týmu Kórejčanov, lebo s nimi a ich kapitálom to bude lepšie šliapať. Talianski komunisti sa nakoniec zobudia, dajú zbohom strane a rútia sa do náručia svetlej budúcnosti. Peknú rolu zamilovanej „súdružky“ si zahrala Barbara Bobulová, ktorá roky žije v Taliansku a je veľmi úspešná. Svetla budúcnosť je metafora na niekoľko chorôb našej súčasnosti a pre šírku a hĺbku výpovede by si zaslúžila pozornosť poroty.

Dieťa ako rukojemník

Ľudia nemali ustlaté na ružiach ani v liberálnom Taliansku 19. storočia. Známy taliansky tvorca Marco Bellocchio vo filme Únos (Rapito) pripomenul v skutočnom príbehu jeden takýto tristný príbeh. Židov nenechali na pokoji dlhé storočia nikde, čo potom vyvrcholilo vražením v Osvienčime.vVo filme sa však židovská otázka pertraktuje z iného aspektu. V roku 1858 vtrhla pápežská garda v Bologni do židovskej rodiny Mortarovcov a násilím odvliekla jedného z ich synov Edgarda (Leonardo Maltese), lebo ho ešte ako batoľa dala tajne pokrstiť slúžka. Pochybovať o pápežskom edikte sa nesmie, chlapcovi sa musí dostať kresťanskej výchovy. Rodina boj o dieťa nevzdáva, verejná mienka je na ich strane a bol z toho celosvetový škandál. Cirkev však dieťa nevrátila a vychovala z neho pravoverného katolíka. Silný príbeh, sugestívne stvárnený tak po režijnej, ako aj po hereckej stránke, v neposlednom rade akcentoval aj motív cirkvi, ktorá si chcela aj únosom dieťaťa upevniť svoju upadajúcu moc.

.