Dnes (26.5.) sa dostali na program dva posledné filmy hlavnej súťaže. Pozrieť si 21 súťažných filmov a ešte aj minosúťažné dalo zabrať každému. V druhej polovici festivalu sa však aspoň umúdrilo počasie, okamžite sa nálada zlepšila, čo bolo na jednej strane pozitívum, ale rozšírili sa davy „čumilov“. Prebojovať sa na premietanie nebolo v Cannes nikdy jednoduché, nezmenilo sa to ani tohto roku. Oplatilo sa však odolať, aj keď slniečko lákalo na pláž, pozrieť si dva posledné filmy súťaže. Bez nich by obraz o festivale nebol kompletný.

Rohrchwacherovej nelegálni obchodníci

S Arthurom (Josh O´Connor) sa stretávame vo vlaku, jeho pozornosť sa sústreďuje na klasicky pekné tváre. Jedna ho okamžite zaujme. Jeho pohnutý osud vyrozprávala talianska režisérka Alice Rohrwacher (sestra herečky Alby Rohrwacher, tiež hra vo filme) vo filme La chimera. Príbeh sa odohráva v 80. rokoch minulého storočia v malej dedinke pri Tyrhenskom mori, ktorá je bohatá na etruské artefakty. Takže sa tam darí hľadačom pokladov, ale najmä podvodníkom a kšeftárom s umením. Arthur je nadaný prútkar, vždy presne vie kde hľadať. Nie je však vyrovnaný so stratou svojej životnej lásky Beniaminy. Vracia sa síce domov, matka (hrá ju Isabella Rossellini na nespoznanie zmenená) ho vrelo privíta a aj ženy oň prejavujú záujem, len on je stále nespokojný. Dostane sa do osídiel gaunerov, ktorí jeho vedomosti využívajú, ako sa len dá. Arthur je však znalec umenia, váži si veci, ktoré nájde a prekazí im najväčší kšeft. Môže očakávať pomstu, ale je mu to jedno. Rozprávanie Rohrwacher nikdy nie je jednoduché, lineárne podať príbeh možno ani nevie, pracuje s bizarnými figúrkami a bizarnosťami všeobecne a ani fériové podfarbenie nie je jej cudzie. Aj v tomto filme ostala verná sama sebe, čo mnohí obdivujú, iní zasa považujú za extravaganciu a nezrozumiteľnosť. Pravdou je, že je originálna a mala by takou aj ostať.

Asi starý dub nie je na likvidáciu

The Old Oak (Starý Dub) tak nazval svoj film známy anglický režisér Ken Loach. Vo filme však nie je reč o strome, ale o malej obľúbenej krčme. V mestečku na severovýchode Anglicka zavreli baňu, ľudia majú pocit odtrhnutosti od sveta, veľa mladých zutekalo, domy sa tu dajú lacno kúpiť. Hrdé a nahnevané obyvateľstvo na pomery sa navyše nevie zmieriť s príchodom sýrskych utečencov. Je to však pre ich adaptáciu ideálne miesto. Okamžite sa stretávajú s odstupom, často až s nenávisťou. Dokonca im prekáža ich prítomnosť v obľúbenom Starom Dube. Jeho majiteľ Charlie (Trevor Fox), životom ťažko skúšaný človek, je však tolerantný a má s ľuďmi, ktorí prišlo o všetko súcit. Najviac sa ľudsky zblíži s mladou sýrskou fotografkou Yarou (Ebla Mari), ktorej len čo vystúpi z autobusu rozbijú fotoaparát. Charlie jej pomôže s opravou a  jej rodina ho tiež s láskou príjme. Spolu aj s dobrou kamarátkou Taniou (Debbie Honeywood) sa snažia z krčmičky spraviť jedáleň tak pre domácich, ako aj utečencov. Je viac ako isté, že to dobrú krv neurobí.

Ak si niekto myslel, že Ken Loach už nedokáže nič nové a aktuálne nakrútiť, tak sa mýlil. Loach prišiel s výsostne aktuálnym námetom o nenávisti voči cudzincom, o potrebe zmierenia sa so situáciou, lebo tí ľudia neutekajú z roztopaše, ale aby si zachránili život. Prišli o všetko, mnohí neovládajú reč, je to pre nich oveľa ťažšie ako pre domácich. Tvorca, ktorý vyhlasil, že je to jeho posledný film, nakrútil navyše príbeh s citom, s remeselnou zručnosťou, má stále cit pre mieru a gradovanie napätia a nehrá prvoplánovo na city diváka. Myslím si, že na záver pekne zamiešal karty. V Cannes neraz posledný film rozhodol o výsledku. Zajtra budeme múdrejší.