Po troch rokoch, čo úspešne loví zločincov, krotí veľké zmutované príšery a zabraňuje katastrofám poletujúc po svojej novej pozemskej domovine v červeno-modro-žltom priliehavom kostýme s veľkým S na hrudi, plášťom a slipmi nosenými stále navrch nohavíc, imigrant zo zničenej planéty Krypton Kal-El (skvelý David Corenswet) utrpí svoju prvú porážku. Asi nebol práve najlepší nápad svojvoľne zabraňovať armáde fiktívnej (postsovietskej) Boravie v invázii do susedného a podstatne slabšieho Jarhanpuru. Zdá sa totiž, že aj agresor má na svojej strane samozvaného bojovníka so silou metačloveka tzv. Kladivo z Boravie, ktorý jedná bez toho, žeby mu diktoval rozkazy pomerne slizký miestny prezident Vasil Ghurkos (Zlatko Buric). Zatiaľ, čo Supermanovo zapojenie sa do konfliktu značne naštrbilo verejnú mienku o ňom – je to súčasť plánu démonického „plešatca“ s niekoľko miliardovým kontom na účte Lexa Luthora (Nicholas Hoult), čo na diaľku so skupinou fanaticky verných technikov v skutočnosti ovláda zamaskovaného Ultramana. A tak pokorený hrdina ležiac doráňaný niekde v Antarktíde z posledných síl zapíska, aby si poňho rýchlo prišiel pomerne neposlušný pes jeho sesternice Kary Krypto a zaviedol ho do Pevnosti samoty, kde snáď naberie dostatok síl a potrebné povzbudenie do ďalšieho bojového kola...

Jeden z najznámejších svetových hercov Švéd Stellan Skarsgårsgard si na záver ako jediný zo zahraničných hostí prevezme Krištáľový glóbus za prínos svetovej kinematografie. Keď v dospievaní rozhodoval čo by robil tak prišla do úvahy i diplomacia. Túžil totiž cestovať po svete a riešiť konflikty. Herectvo, ktorému sa venoval už ako ochotník, však nakoniec zvíťazilo. Už v ako 21- ročného ho považovali za hviezdu. Celosvetovo však prerazil až filmom Prelomiť vlny Larsa von Triera. Odvtedy sme ho videli v nespočetných filmoch, napríklad Hon na ponorku, Dobrý WillHunting, Piráti z Karibiku, Mamma Mia!, Thor, Avengers a mnohých iných. Na festivale uvedie film Citová hodnota (Sentimental value) réžiséra Joachima Triera, ktorý na tohtoročnom festivale v Cannes získal Veľkú cenu.

Kým sa ešte stále veľa hovorí len o filmoch Duchoň a Zbormajster zatiaľ pribúdajú v súťaži ďalšie zaujímavé diela a dielka. Jedným z nich je maďarský súťažný príspevok Jimmy Jaguár režiséra Benceho Fliegaufa, Jimmy Jaguár sa predstaví jednoducho Jagu. V tejto trochu zmätenej snímke ide o démona, ktorý preskakuje z človeka na človeka, aby ho premenil na nástroj pomsty. Nikdy neviete koho si vyberie, vždy sú to tajomní ľudia, zdanlivo ich nič nespája, majú však spoločného menovateľa: keby ich zabili bolo by to nezákonné. Nachádza sa medzi nimi nacista, vrah, zlodej, paleta hriešnikov je široko rozvetvená. Objasňujú sa staré prípady, temná minulosť opäť ožíva, dozvedáme sa mnoho nejasností, najmä o minulosti.

Fenomén menom Hra o oliheň definitívne skončil... alebo nie? Prvá séria, ktorá bola vysielaná ešte v roku 2021, sa stala obrovským globálnym hitom, ktorý sa začal rýchlo šíriť nielen medzi dospelými ale i neplnoletými divákmi. Či je na to svojim konceptom v tom druhom prípade vhodný, je síce na zváženie, no to je už vec rodičov, ktorí niečo také svojim ratolestiam umožňujú. Zbytočné moralizovanie však ponechajme bokom a pozrime sa ako tvorcom podarilo ukončiť tento veľkolepý projekt.

V prvý deň 97. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary bol v Česku veľký výpadok prúdu. Hrozilo, že to postihne aj karlovarský kraj, našťastie, sa to nestalo a tak mohol festival slávnostne odštartovať. Otvorila ho nový zvučku festivalu s Bolkom Polívkom a show bratov Cabanovcov. A práve populárny program vzbudil aj nejaké rozpaky. Vysvetľovať sa dal rôzne od spomienky na zosnulého prezidenta festivalu Jiřího Bartošku až po apokalyptickú víziu súčasného sveta, s malou nádejou na záver. Marek Eben zvykne bohato rozdávať jeden bonmot za druhým, tentoraz nebol tak vtipný ako zvyčajne, zabavil len konštatovaním, že by si Bartoška neprial, aby pomenovali po ňom ulicu, ale komín.