Proxima – mladá soutěžní sekce už potřetí zářila na filmových plátnech mezinárodního filmového festivalu v Karlových Varech. Tato soutěž nahradila dřívější festivalovou sekci Na východ od Západu, která vznikla v polovině 90. let a vybudovala si především u zahraničních návštěvníků prestiž tím, že ukazovala na jednom místě filmy ze střední a východní Evropy. V roce 2022 nová sekce Proxima rozšířila své portfolio na celý svět. Letos porota Proximy vedená filipínskou producentkou Biankou Balbuenou poslala své dvě první ceny mimo Evropu – jednak do Asie koprodukčnímu, primárně čínskému filmu Cizinec (Stranger), a do jižní Ameriky koprodukčnímu, primárně peruánskému dokumentu Když přišla noc (Vino la noche).

Druhý celovečerný film poľského režiséra Paweła Maślonu Kos už stihol získať Zlatého leva na Poľskom filmovom festivale v Gdyni. Na záverečnej ceremónii vyjadril Maślona a poľská filmová komunita solidaritu s Agnieszkou Holland vo svetle búrlivej politickej kampane proti nej a jej filmu Hranica (2023). Film Kos z produkcie Aurum Film sa odohráva na jar roku 1794, keď sa generál Tadeusz ‚Kos‘ Kościuszko vracia do Poľska.

Nepríjemné tušenie, že v prípade tohto mexického príbehu pôjde o ďalšie z početných predvídateľných a schematických príbehov o ženskej obeti mužskej svojvôle, v závere potrestanej, alebo i nepotrestanej, ako výraz výsmešného šovinizmu, riadeného genderovou nadvládou, sa, našťastie, nenaplnil. Mexický režisér, scenárista i producent José Cuchi vo filme Zlý herec dokázal otáčať vektorom príbehu tak, aby komornú situáciu, s hľadaním vinníka sexuálneho útoku, otvoril do oveľa vrstevnatejšej výpovede o stave spoločnosti, zbavenej nielen akéhokoľvek mravného étosu, ale i dôvery a rešpektu k moci práva. Cuchi demonštruje slobodný názor, oslobodený od diktátu doktrín, osvojených dnes už dôkladne i obvykle ľavicovou politickou rétorikou.

Všetko sa to začalo vedeckým projektom, ktorý sa trochu vymkol spod kontroly. Fyzička Kate Cooperová (nádherná Daisy Edgar-Jones) sa so svojim tímom vysokoškolských nadšencov pokúšala získať grant pre svojho doktoranda, v ktorom hrali dôležitú úlohu tornáda, vlhkosť a chemické procesy, vďaka ktorým, by mohli byť predčasne ukončené ich ničivé účinky na krajinu. Samozrejme, pokiaľ sa všetko podarí tak, ako by sa podľa prvotných výpočtov a teoretických počítačových modelov malo. Pôvodne to vyzeralo na búrku ledva kategórie F1, no nebezpečne začala mohutnieť - až natoľko, že sa Kate ledva stačila skryť pod náhodne nájdený cestný nadjazd. Zranená na tele, aj na duši prežila len ona a Javi (Anthony Ramos). Ten ju po piatich rokoch, keď sa skrývala v New Yorku, ďaleko od pre tornáda vhodných poveternostných podmienok, opäť kontaktuje s novým plánom, ako si experiment zopakovať s vylepšenou technikou. Prvá Kateina reakcia je skôr panikou, než nadšením. No, keďže na ňu Javi sugestívne namieri takmer psí pohľad vlastných manipulatívnych očí, dá mu dievča nakoniec týždeň na predvedenie všetkého, čo vie. To však ešte netuší, že v konkurenčnom tíme lovcov tornád stretne Tylera Owens (Glen Powell s egomaniakálnym úsmevom Toma Cruisea umocneným na druhú), meteoinfluencera označujúceho sa za „torneádora“...

Začalo sa to pomerne nevinne. Ktorá mladá žena si pri posedení s kamarátkami a nekonečných rečiach o priateľoch, milencoch a ich protivných rodičoch nedala na náladu pohárik vínka. Koniec koncov, boli to možno posledné chvíle, kedy sa nemusela pred nikým na nič hrať a cítiť sa, že si s niekým, kto na ňu netlačí pri každej príležitosti, aspoň trochu rozumie. Už pri jej prvej návšteve Ondrových (slizký Miloslav König) rodičov, obaja trošku meškali, aby zahnali trému zo zoznamovania sa. Míša (vynikajúca Tereza Ramba) už vtedy mohla tušiť, že keď s priateľom jedného dňa spolu „zamiesia“, bude druhé podlažie domu jeho rodičov zároveň jej domovom. Miestom, kde mu bude nonstop stáť za zadkom jeho manipulatívna matka (Barbara Lukešová) s medovými rečičkami pre synáčika – večne kvôli práci odcestovaného v Prahe, zdanlivo milým vystupovaním spravidla doplneným o zlomyseľnú poznámku – nič od varenia, upratovania, až po staranie sa o dieťa predsa nemôže Míša robiť dobre, to je snáď jasné... A s na televíziu hľadiacim, polliter piva objímajúcim otcom (Miroslav Hanuš), čo sám nemá odvahu vlastnej manželke oponovať. „Jenom jednu lahvinku jsem měla,“ sa tak veľmi skoro stane pre Míšu opakujúcim sa konverzačným leitmitívom.