Nepríjemné tušenie, že v prípade tohto mexického príbehu pôjde o ďalšie z početných predvídateľných a schematických príbehov o ženskej obeti mužskej svojvôle, v závere potrestanej, alebo i nepotrestanej, ako výraz výsmešného šovinizmu, riadeného genderovou nadvládou, sa, našťastie, nenaplnil. Mexický režisér, scenárista i producent José Cuchi vo filme Zlý herec dokázal otáčať vektorom príbehu tak, aby komornú situáciu, s hľadaním vinníka sexuálneho útoku, otvoril do oveľa vrstevnatejšej výpovede o stave spoločnosti, zbavenej nielen akéhokoľvek mravného étosu, ale i dôvery a rešpektu k moci práva. Cuchi demonštruje slobodný názor, oslobodený od diktátu doktrín, osvojených dnes už dôkladne i obvykle ľavicovou politickou rétorikou.

Uvádza divákov na miesto nakrúcania filmu. Štáb sa pripravuje na ďalšiu scénu. Je intímna a jej účastníkmi sú herec Daniel Zavala (Alfonso Dosal) a Sandra Navarro (Fiona Palomo). Nič nenaznačuje, že pôjde o drámu, nálada je priateľská a okolie si oboch doberá, padnú nevinné narážky na ich nasledujúcu scénu. Všetko prebehne podľa očakávania, ale režisérovi sa nezdá výraz tváre Sandry v závere. Preto sa má všetko zopakovať. Ona sa však rozplače a obviní Daniela z toho, že ju znásilnil a dopustil sa nesúhlaseného aktu. Asistentky privolajú režiséra a on sa chce rozprávať s Danielom. Ten všetko poprie a tvrdí, že sa nič z toho, čo Sandra tvrdí, nestalo. Kolo nezvratného procesu usvedčovania sa roztáča, nastúpia právnici oboch strán. Ešte stále existuje šanca, že Sandra nepodá oficiálne obvinenie, ale nestane sa tak. Daniel sa rozhodne, že sa s ňou porozpráva. Napriek tomu, že aj svojej právničke všetko poprel, vyjde najavo, že si je prečinu vedomý. Prosí ju o odpustenie. Má ženu a maličké dieťa. Veď sa na súhlas opýtal. Mlčala. Zle si to vyložil.

Hra na súlož sa vymkla kontrole a hranice medzi dovoleným a nedovoleným sa v tejto situácii rozostrili, lebo definícia fyzického násilia by mala byť jednoznačná. Ako je to v prípade, ak dôjde k sexuálnemu styku, ale bez násilia a jeho jediným kritériom je verbálny súhlas ? Všetci tušia, že dokazovanie bude prinajmenšom komplikované a to je zrejme jedným z dôvodov, prečo sa rozhorčená asistentka rozhodne hodiť celý prípad na sociálne siete, miesto, ktoré má vlastný názor na výkon spravodlivosti. Nepotrebuje právnikov, dôkazy ani súdy. Je to samočinný stroj na pomstu. Disponuje už armádou dobrovoľných útočníkov a tí nemajú žiadne zábrany. Mizne i rozdiel medzi mužmi a ženami. Keď sú pustení z reťaze, neštítia sa ničoho.

Dav zaútočí na dom Davida a kameňmi zrania nemluvňa. On sa rozzúri, vlepí facku Sandre, sadne do auta a uháňa domov. Narazí na tlupu rozhorčených pomstiteľov. Sú ozbrojení a nebezpeční. Presvedčí sa o tom na vlastnej koži. Nevieme, do akej miery je tento výkon dobre zorganizovanej tlupy reálny a ako sa do zobrazenia následných rýchlych udalostí vplieta fikcia, ale miera nepravdepodobnosti je zrejme nízka. Vinník sa mení na obeť a vlastne si role vymenia. Tento príbeh má tak trochu exemplárny charakter. Varuje pred extrémami genderovej agendy, ktorá sa z dobre mieného zámeru napraviť disproporcie vzťahov medzi mužmi a ženami, kde vládla nerovnosť v mnohých ohľadoch ako spoločenského, tak partnerského postavenia, dostala do ruk fanatických aktivistov a aktivistiek, do stavu nekontrolovateľného voluntarizmu a snahy o akúsi historickú vendettu. Proklamovanú slobodu si každý vyložil po svojom v pravom duchu nárokového individualizmu. Aj takto sa dá interpretovať tento užitočný a originálny príbeh. Možno je škoda, že ho nenakrútila žena. Jeho účinok by mal ešte o jeden rozmer navyše.

Daniel je naozaj zlý herec, lebo svoju rolu nezvládol, pomýlil sa, stratil predstavu o hraniciach hry a reality, aj keď má toto konštatovanie trochu ironický nádych. Obvykle sa tento jav stáva témou pre príbehy z celkom iného žánru. Režisér modelujesvoje postavy s veľkou dávkou empatie a schopnosti nadeliť im presnú mieru psychologickej pravdepodobnosti bez akýchkoľvek nadbytočných emocionálnych ornamentov. Asi nie je úplne bez významu, že ide o mexický film, kde sa « priama reč « vo veci genderových doktrín nedostala do stavu, kde je i krotká kritika niektorých javov rizikom, že dôjde k čoraz drastickejším existenčným postihom, ako sa tak často deje v euro-atlantických súradniciach.

Tento film by mohol vyvolať verejnú diskusiu a kryštalizáciu názorov na to, čo chceme meniť a čo má zostať bez zmeny. A ako prvé by sa mohli ozvať kruhy, forsírujúce radikálne zmeny systému, mentality a ďalších cieľových položiek v agende boja za všetko, čo stojí v ceste často aj zdravému rozumu. Zdá sa, že proti týmto vlnám dnes u nás bojuje opäť ten nesprávny nepriateľ. Snímka sa začleňuje i do formujúceho sa kontextu naratívnych zmien, kde čierni americký intelektuáli protestujú proti pozitívnej diskriminácii – American Fiction, alebo v úlohe zloducha vystupuje lesbická dirigentka – Tár. Týchto filmov je viac a stoja za pozornosť aj pre prípad, že by sa nejakí domáci tvorcovia chceli pridať ku globálnemu chóru rozvášnených progresivistov i woke komunite a vydolovať nejakú vhodne ilustračnú story.

Zlý herec (Un actor Malo/Bad Actor), Mexiko, 2023
Dĺžka: 129 minút
Réžia: Jorge Cuchi
Scenár: Jorge Cuchi
Kamera: Jose Casillas
Strih: Jorge Cuchi
Scénografia: Miguel Ángel Álvarez
Produkcia: Jorge Cuchi
Hrajú: Alfonso Dosal, Fiona Palomo, Gerardo Trejoluna, Érick Israel Consuelo, Juan Pablo de Santiago, Karla Coronado, Berenice Mastretta
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 11. júla 2024
Foto: Film Europe