Prítomnosť kinematografií z mimoeurópskeho kultúrneho priestoru má stúpajúcu tendenciu a patria doň i filmy zo severnej Afriky, oblasti Maghrebu (z arab. západ). V roku 2019 sme tak mali možnosť vidieť v našej distribúcii tuniské Arabské blues režisérky Manele Labidi a marocký film Zázrak neznámeho svätca režiséra Allaa Eddine Aljema.

S filmom Modrý kaftan sa do okruhu našej pozornosti dostáva marocká režisérka Maryam Touzani. V roku 2019 nakrútila zaujímavý film Adam o vzťahu vdovy, majiteľky pekárne, Ably a jej nečakaného hosťa. Na dvere obchodu tam zaklope jeden deň tehotná Samia, bez pomoci vydaná na verejné odsúdenie, keďže nie je vydatá a otec dieťaťa sa k nej nehlási. Záujem režisérky o postavy páriov, ľudí prenasledovaných, nespĺňajúcich kritériá prijateľných mravov, pokračuje i týmto filmom, obracia sa k téme homosexuálnych vzťahov v tej časti sveta, kde sú ešte stále prezekvované. Na rozdiel od Kuvajtu, kde bolo v roku 2022 zrušené kriminalizovanie „imitácie opačného pohlavia“, sa v Maroku komunite LGBT takéhoto uznania nedostáva a v roku 2010 sa musela vystúpením Eltona Johna na hudobnom festivale Mawazine zaoberať dokonca i vláda.

Svet majiteľa krajčírskej dielne Halima a jeho ženy Miny, je harmonický, žijú vo vzájomnom porozumení. Napĺňa ho práca nad vyšívanými kaftanmi. V ich obchode sa striedajú ženy so svojimi predstavami, ktorým sa snažia vyhovieť. Halim prijme pomocníka Youseffa, pracovitého, so pripraveným naučiť sa od svojho majstra umenie dokonalej výšivky. Do ich vzájomných vzťahov sa však občas dostanú akordy disonancie, Mina hľadá nejakú látku a podozrieva ho, že ju ukradol. Halim všetko zahladzuje a ona sa neskôr ospravedlní. Medzi oboma mužmi sa postupne vytvára vzťah náklonnosti, ktorý sa v istý moment preklopí do čohosi iného. Halim je homosexuál, vidíme to pri jeho pravidelných návštevách hammamu, kúpeľov, ktoré sú miestom tajného mužského sexu. Youssef vyzná Halimovi lásku a keď on tento prejav ignoruje a prikáže mu po zemi pozbierať nitky, nahnevane odíde. Krehký zdravotný stav Miny sa každopádne zhoršuje, lekár už len zvyšuje dávky morfia na utlmenie bolesti. Halim sa oňu stará, zavrie dokonca obchod. Na dvere následne zaklope Youseff s obavami o Halima a ponúkne sa, že ho otvorí a bude pokračovať v práci.

Naratívna i vizuálna koncepcia filmu akcentuje komorný a intímny rozmer príbehu. Je zámerne oddramatizovaný, nevidíme tu žiadne konfliktné situácie, ani výmenu názorov. Halim sa Mine priznáva so svojimi citmi k opačnému pohlaviu, vysvetľuje, že sa to v sebe snažil všemožne potlačiť, aby ju nevystavil hanbe. Ona je presvedčená, že jej muž je tým najčestnejším a najčistejším človekom na svete. Koncept nežného mikrosveta, je vystavaný z množstva detailov, vyvolávajúcich atmosféru telesnosti, fyzickej blízkosti všetkých troch hrdinov. Veľmi pozorne sú do tejto obrazovej štruktúry vložené obrazy prostredia, Mininej a Halimovej domácnosti, ale i krajčírskej dielne. Sú to často samostatné, estetizované zátišia, doplnené krásou výšiviek, nad ktorými pracujú obaja muži, ale i hodvábnych a saténových látok. Leitmotív modrého kaftanu sa tiahne celým príbehom, má to byť dokonalý „majsterštyk“, v ktorom nakoniec obaja muži vyprevadia Minu na poslednú cestu.

Filmu, napriek jeho emocionálnej vrúcnosti i elegantnej obrazovej úrovni, chýba kontrapunkt, prostredie, vyslovene nepriateľské voči tomuto druhu vzťahov, trestaných a verejne odsudzovaných. Náznak nejakej reakcie sa objaví len v jednej scéne, kedy manželov legitimuje pri razii na ulici policajt. Žiada od nich potvrdenie o sobáši, aby mohol posúdiť, či nejde o niečo nedovolené. Halim argumentuje, že dokument má doma a bežne ho so sebou nenosí. Sústredenejším vytváraním útočného vonkajšieho kruhu, pred ktorým sa musia sexuálne menšiny chrániť a brániť, by uzavretosť a intimita dostali účinnejšiu logiku ako láskyplné závetrie pred číhajúcim nebezpečenstvom a zároveň aj silnejší dramatický účinok.

Zaujímavý je i mierne ironický záver, kedy sedia Halim i Youseff v miestnej kaviarni, plnej výlučne mužov. Pijú kávu a potuteľne sa usmievajú. O dôvodoch ich evidentnej spokojnosti a tichom šťastí, ktoré z nich sála, môžeme len špekulovať. Najskôr to môže byť radosť z toho, ako sa im podarilo oklamať systém, postihujúci nedovolenú mužskú lásku.

V arabsky hovoriacom svete sa témam týchto menšín ich tvorcovia venujú sporadicky, obvykle ide o tých, ktorí žijú na západe, najčastejšie vo Francúzsku. Výsadky, ktorým Európa tlieska, nemajú v domácich krajinách samozrejme šancu. Vo výbere Arabského filmového centra, sídliaceho v Egypte, ktoré každý rok zostavuje vzorku najúspešnejších filmov z Maghrebu i Blízkeho východu, sú rozdiely v spracovaní značné. Tohto roku sa okrem Modrého kaftanu objavil i film Prirovnám ťa k letnému dňu? (Shall I Compare You to a Summer Day?) egyptského tvorcu Mohammada Shawky Hassana. Odráža problémové postupy, ktorých sa často tvorcovia v týchto geografických súradniciach dopúšťajú v snahe hovoriť rýchle o všetkom a zároveň to nejako, v tomto prípade neveľmi šťastne komentovať, napríklad prehnanou snahou akcentovať rozdiely väčšinovej a menšinovej identity. Často skončia v komickom parodickom gýči. To samozrejme nie je prípad Modrého kaftanu, kultivovaného filmu, natočeného citlivo a s obdivuhodným vkusom.

Modrý kaftan (Le Bleu du caftan), Francúzsko / Maroko / Belgicko / Dánsko, 2022
Dĺžka: 118 minút
Réžia: Maryam Touzani
Scenár: Maryam Touzani, Nabil Ayouch
Kamera: Virginie Surdej
Hudba: Kristian Eidnes Andersen
Strih: Nicolas Rumpl
Zvuk: Carlos García, Claus Lynge
Produkcia: Nabil Ayouch
Hrajú: Lubna Azabal, Saleh Bakri, Ayoub Missioui, Mounia Lamkimel, Zakaria Atifi
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v SR: 25. mája 2023
Foto: Filmtopia