Peter Kerekes: Sláva je strašne lokálna. V Benátkach mi úspech vôbec nedochádzal
„Všetko som si uvedomil až ex post,“ hovorí Peter Kerekes. Hraný film Cenzorka, ktorý jemu a Ivanovi Ostrochovskému vyniesol v Benátkach Cenu za scenár v sekcii Horizonty, sa po svetovej premiére na najstaršom filmovom festivale sveta dostáva aj do našich kín.
Slovensko posiela do boja o Oscara Cenzorku
Naším zástupcom pri udeľovaní prestížnej ceny americkej Akadémie filmových umení a vied (AMPAS) v kategórii najlepší medzinárodný celovečerný film bude snímka režiséra Petra Kerekesa Cenzorka. Rozhodla o tom Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA). „Veľmi si vážime odvahu členov SFTA, že vybrali náš film o sile materstva za múrmi ukrajinského väzenia a dokázali podporiť rozrastanie našej kinematografie za mentálne hranice našich lokálnych tém,“ vyjadrili sa režisér Peter Kerekes a producent Ivan Ostrochovský.
Moja afganská rodina (Moje slunce Mad /My Sunny Maad)
Dôvod, prečo je Heera, hlavná hrdinka románu Petry Procházkovej, Frišta, napoly Ruska, napoly Tadžička a nie Češka, bol zrejme ten, že takto určený pôvod v mnohom vysvetľoval jej rozhodnutie vydať sa za svojim mužom Nazirom do Afganistanu. Predpokladal, že mladomanželka už má o živote v patriarchálním prostredí radikálne odlišnej kultúry nejakú predstavu a do značnej miery rozumie aj politickej situácii. Scenárista Ivan Arsenjev túto dôležitú okolnosť pominul a z Heery urobil českú Helenu. Jej cestu k rozhodnutiu sťahovať sa do Kábulu a priblížiť predstavu, s ktorou sa vydala na túto riskantnú cestu veľmi neriešil.
Cenzorka
Vzájomné prelínanie hraného a dokumentárneho filmu prináša prekvapenia, najčastejšie príjemné a hodné ako diváckej, tak kritickej pozornosti. Kým sme nedávno videli dokument Mira Rema Láska pod kapotou, smerujúci svojou vnútornou orchestráciou k hranému žánru drámy, v Cenzorke Petra Kerekeša sa nám predstavuje model hraného filmu, štrukturovaného ako dokument.
Filmový festival inakosti 2021 – od bizarného hororu po politický dokument
Hoci to znie neuveriteľne, Filmový festival inakosti má už viac rokov, ako mali možno tohto roku jeho najmladší návštevníci – keďže festival zaraďuje do programu aj skromnú sekciu určenú deťom. FFI sa dožil v dobrej kondícii 15. ročníka, čo je príležitosť, aby organizátori konečne začali jeho ročníky číslovať aj na plagátoch a v propagačných materiáloch (čo sa doteraz nedialo). Tohtoročnému FFI pridelili v grafickej podobe symbolický občiansky preukaz – a mládenec (alebo mladá dáma? – na genderi v tomto prípade nezáleží) zvládol svoj debut medzi mladými dospelými veľmi dobre.

