Politicko a historické, no zároveń dobové rámcovanie postkomunistického teritória, zahŕňajúceho aj krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, vrátane stredoazijských republík, sa stalo po tridsiatich dvoch rokoch už minulosťou a funguje na akejsi nostalgickej zotrvačnosti. Do tejto „entity“ vstupujú stále noví členovia, lebo východ je značne široký termín. Tento výber sa riadi čiastočne individuálnym vkusom dramaturgov, alebo náhodami najrôznejšieho druhu. Do karlovarského programu Na východ od Západu (dnes prišla správa, že sa ruší a nahradí ho súťaž Proxima, poznámka red.) sa tak dostali filmy grécke, i turecké a ďalšie koprodukčné variácie z Blízkeho východu. V Cottbuse sa predstavil tohto roku aj výber turecký. Je to neomylný znak postupujúcej globalizácie, stierajúcej hranice a transformujúcej kultúrnu jednotu prienikmi najrôznejšieho druhu. Určuje ich zvýšená mobilita tvorcov, ale aj tém a nových hrdinov.

Wes Anderson je jeden zo súčasne najuznávanejších autorských filmových režisérov. Je to jeden z tvorcov, ktorých filmy spoznáme hneď z prvých troch záberov. Jeho jedinečný vizuálny štýl, ktorý je na hranici divadla, je vždy zabalený do neurčitého tónu. Je to komédia? Dráma? Je to jednoducho Wes Anderson film - žáner sám o sebe. Filmy ako Život pod vodou, Fantastic Mr. Fox, Až vyjde mesiac, Grandhotel Budapešť a Ostrov psov, sú toho dôkazom.

Britský režisér Edgar Wright je celosvetovo preslávený postmodernými žánrovými snímkami, založenými na citovaní iných slávnych diel alebo žánrových mustier konkrétneho žánru, ktorý si práve zobral na mušku. Scenáre vzdávajúce hold a zároveň parodujúce klišé žánrov prevažne píše s kolegom a Simonom Peggom. V Súmraku mŕtvych si zobrali na mušku zombie horory, Jednotka príliš rýchleho nasadenia obsahuje tonu odkazov na akčné buddy komédie, v Scottovi Pilgrimovi proti zvyšku sveta duo originálne reagovalo na komiksové adaptácie a tínedžerské komédie, Na konci sveta je zase anglickým suchým humorom presýtená komorná mimozemská invázia. Blockbuster Baby Driver je svojim poňatím možno najviac americkým Wrightovým filmom, kde už ale vidíme aj väčšie množstvo temných podtónov, než by sme si pri spojení Edgar Wright a paródia na heist movies vopred dokázali predstaviť. Podľa všetkého je to spôsobené faktom, že na scenári sa už nepodieľal komik Pegg.

Vstúpil do domu jeho rodičov práve vo chvíli, keď sa chystali večerať. Otca, zásadového muža viery, ktorý už od prvého momentu vedel, že ich všetkých nečaká nič dobré, prítomnosť Rufusa Bucka (Idris Elba) nútila premýšľať nad plánom, ako čo najrýchlejšie dostať do rúk pušku ozdobne mu visiacu na stene. Manželku už však pred výstrelmi grázlových pozlátených pištolí zachrániť nestihol. Aby po neopatrnom zúfalom pokuse vzdorovať nakoniec tiež sám padol k zemi. Malý Nat (Chase Dillon) vtedy prežil, hoci mu Rufus britvou vyryl na čelo ako poznávacie znamenie kríž. Aby s pribúdajúcimi rokmi vyrástol do podoby nemilosrdného pomstiteľa a šéfa vlastného gangu, na ktorého život je vypísaná desaťtisíc dolárová odmena...

Po odkladoch spôsobených koronavírusom k nám s oneskorením prichádza dokumentárny film Karel, venovaný najväčšej hudobnej legende bývalého Československa, ale aj ponovembrových časov, Karlovi Gottovi. Obšírnejšie predstavovať túto osobnosť nemá veľký zmysel, pretože ide o ten typ legendy, akú pozná dokonca aj súčasná generácia mileniálov, väčšinou reagujúca iba na umenie s dátumom vzniku po roku 2000. Spôsobov, akými je možné podchytiť život Karla Gotta je nemalé množstvo a ak divák pristúpi pred návštevou kina na ignoráciu akýchkoľvek informácií o diele, pri sledovaní diania na plátne môže byť pomerne prekvapený z prístupu tvorcov k látke.