Predstavte si situáciu, že nastúpite do lietadla, váš let sprevádza síce zopár komplikácií, ale nakoniec všetko dobre dopadne a pristanete v cieľovej destinácii. Tie skutočné problémy však nastanú až na letisku. Tam vás totiž nikto neočakáva, pretože vás všetci považujú už niekoľko rokov za nezvestných, respektíve mŕtvych. Od vášho nástupu do lietadla po vystúpenie vo vašom živote ubehlo zopár hodín, ale v aktuálnej realite na Zemi niečo vyše päť rokov. Vaši blízki z tohto „zmŕtvychvstania“ budú mať pochopiteľne obrovskú radosť, ale odvrátenou stranou sentimentálnych chvíľ je skutočnosť, že svet sa za päť rokov až príliš zmenil. Ak ste mali priateľku, tá už oplakala vaše zmiznutie a našla si nového partnera, nevideli ste vyrastať vaše deti a niektorí vaši príbuzní sú už po smrti. No a do toho všetkého začnete trpieť zvláštnymi predtuchami, ktoré majú svoj význam a vy na ne budete musieť aktívne reagovať.

Legendárnu značku Star Wars netvoria iba filmy, hoci sú zďaleka najznámejšie u masových konzumentov. Jej popularita zasahuje i do ďalších sfér, no pokiaľ nechceme zachádzať príliš ďaleko, stačí spomenúť aj seriálové projekty. Len vlani bolo oznámených viacero noviniek a jednou z nich je aj spin-off fanúšikmi obľúbených Klonových vojen, ktorý nesie názov Star Wars: The Bad Batch. Ten pojednáva o špeciálnej jednotke defektných klonov s rovnomenným pomenovaním a už jeho začiatky naznačujú, že potenciálu má na rozdávanie.

Filmové verzie románov dánskeho spisovateľa Jussiho Adlera-Olsena sa pravidelne objavujú od roku 2013, keď mal premiéru film Žena vklietke, nasledovali Zabijáci (2014), Odkaz vo fľaši (2016) a Zložka 64 (2018). Práva na jeho knihy vlastní spoločnosť Zentropa, ktorej spoluvlastníkmi sú režisér Lars von Trier a producent Peter Aalbek Jensen. Ich protagonistami je dvojica vyšetrovateľov Carl Morck a Assad. V úvodnom filme sa dozvieme, že pre nich bolo Ministerstvom spravodlivosti vytvorené Oddelenie Q a mali vyšetrovať nevyriešené prípady. Na ceste do temnoty, naplnenej po okraj ľudskou zvrhlosťou a psychickou vyšinutosťou je jediným kompasom ľudské rácio, hľadajúce pravdu o zločinoch a ich obetiach.

Od obdivného pokývania hlavou až po razantné zamietnutie. Široká je škála pocitov, ktorú vyvoláva celovečerný dokument Každá minúta života. Neprovokuje štýlom rozprávania, ale témou. Režisérku Eriku Hníkovú zaujal článok o metóde zvanej kamevéda, podľa ktorej možno z dieťaťa vychovať špičkového šampióna. Skontaktovala sa s autorom systému komplexnej multirozvojovej výchovy detí Pavlom Zachom, ktorý ho úspešne aplikoval na svojho syna – dnes hokejistu NHL. Dostala kontakty na viacero rodín, ktoré jeho rady aplikujú na vlastné deti. Niekoľko z nich spoznala, ale pocit, že „to je to pravé orechové“ mala až na stretnutí s rodinou Hanuljakovcov zo Žiliny. „U nich som sa konečne stretla v kamevédou v praxi. Svojho syna vychovávajú dokonca dôslednejšie,“ povedala v rozhovore pre Českú televíziu.

Predstavte si priateľku, ktorá vás opúšťa a vôbec nereaguje na vaše správy. Zároveň sa nachádzate na zdanlivo nikdy nekončiacej rodinnej večeri. No a napokon váš ešte budúci švagor požiada, aby ste predniesli prípitok na jeho svadbe. Teda aj na svadbe vašej sestry. Ale vy takéto prejavy nemáte príliš v láske. A už vôbec nie počas existenciálnej krízy. Presne to je situácia, v ktorej sa nachádza aj naša hlavná postava – 35-ročný Adrien v podaní vynikajúceho Benjamina Lavernhe.