Gorbačov. Raj (Gorbachev. Heaven)
Jednou z otázok, ktoré kladie dokumentarista Vitalij Manskij deväťdesiatročnej politickej ikone, Michailovi Gorbačovovi, je i tá o nehynúcej vďake pobaltských krajín, oslobodených spod nedobrovoľného sovietského jarma. Strojca perestrojky, fakticky osamotený v honosnej vile, obklopený len starostlivým personálom, veľmi nereaguje a na nástojčívé otázky režiséra odpovedá lakonicky. „Kto vás v Rusku počúva ?“, pýta sa štátnika, penzistu. „Kto chce, ten počuje“, odpovedá. Ťažko sa pohybuje, drží sa chodítka a schody sú veľkým problémom. Keď sa zistilo, že cesta do spálne na druhé poschodie zabrala aj hodinu, postavili mu výťah.
Na stene visí jeho rozmerný portrét, vidíme početné fotografie jeho ženy Raisy a v pozadí televíznu obrazovku, kde takmer permanentne pózuje prezident Vladimír Putin. Gorbačov aktuálnu politickú situáciu nekomentuje. Spomína. Na Jurija Andropova, mocného šéfa KGB, s ktorým ho spájali priateľské vzťahy, vďaka ktorému sa sľubne rozvíjala jeho kariéra. Na Jeľcina a jeho záľubu v alkohole a veselých pitkách, na Reagana a napäté počiatočné kontakty, keď ho označil za tvrdohlavého boľševika.
Manskij nenalieha, sleduje ho, ako recituje spamäti Puškinove i Jeseninove verše, spieva, zamyslený a ešte stále schopný irónie a smutného humoru. Do tejto melancholickej atmosféry vkladá režisér scény z divadelného predstavenia Gorbačov, premiérovaného 10. októbra 2020 v moskovskom Divadle národov, režírované lotyšským režisérom Alvisom Hermanisom. Spolu s Jevgenijom Mironovom a herečkou Čulpan Chamatovou (matka Petrovová vo filme Kirila Serbrennikova U Petrovovcov zúri chrípka), divadelnou Raisou, navštevujú Gorbačova, aby načerpali inšpiráciu. V novinách Baltic Times sa môžeme dočítať o ďalších súvislostiach tejto nevšednej udalosti. Hermanis bol v Rusku na čiernej listine a odmietli mu vydať vízum. Mironov, herec a zároveň riaditeľ divadla, oslovil Putina s prosbou o vízum. Zakrátko mu telefonoval a stručne mu oznámil: „Tvoj anti-sovietsky element dostal povolenie a môže prísť“. Mironova potom sledujeme, ako mu v maskérni podľa obrázku maľujú na hlavu červenú škvrnu. Pre film vybral režisér scénu posledného Gorbačovovho prejavu na rozlúčku. Dohovorí a natiahne sa po šálke. Nenapije sa, zabudli do nej naliať čaj.
Hermanis sa pri príležitosti premiéry vyjadril ku Gorbačovovi takto: „ Ak existuje v 20. storočí nejaký človek, ktorý tak mohutne ovplyvnil život stoviek miliónov ľudí, tak je to Gorbačov. Práve on prekreslil mapu celej Eurázie, našiel kľúč od väzenia, v ktorom sme žili, urobil krok ku glasnosti. Ja osobne som si myslel, že ZSSR sa rozpadol z ekonomických príčin. Teraz som si istý, že to spôsobil jeden človek. Cieľom predstavenia je pochopiť, aké vlastnosti tohto človeka, aké časti jeho duše sa podieľali na tom, že sa stal tým zrnkom piesku, ktoré zastavilo obrovský mechanizmus...Je to veľmi slušný človek a v tom je jeho tragédia.“ Predstavenie sponzorovala nadácia Michaila Prochorova, podnikateľa, podľa časopisu Forbes, tretieho najbohatšieho Rusa.
Kamera sprevádza Gorbačova i do jeho fondu, zameraného na spoločensko-ekonomický a politologický výzkum i k hrobu milovanej Raisy, kde len ťažko skrýva dojatie. Je akosi stále prítomný, kedykoľvek sa hovorí o rozpade Sovietskeho zväzu. Z tejto kapitoly svetovej histórie, je skrátka nevynechateľný. Vitalij Manskij mu venoval i film z roku 2001 pod názvom Po impériu a tentoraz sa k štátnikovi, ktorý asi ako jediný je spojený so zábleskom demokratického zmýšľania v celých dejinách Ruska. Prorocky znie jeho odpoveď na Manského poznámku: „ Hovorí sa, že epocha Gorbačova sa rozpadla.“ Michail Sergejevič na to: „ Len teraz sa začína.“ Čo presne mal na mysli, môžeme len špekulovať. Možno vie, do akej miery sa zmenila situácia, v ktorej sa napriek autoritatívnej vláde a oligarchickým záujmom, môže nielen slobodne cestovať, ale v obmedzenej miere existujú kritické médiá ako napríklad nezávislý televízny kanál Dožď, rozhlasové vysielanie kanálu Echo Moskvy a podobne. Gorbačov nič nevysvetľuje, nedebatuje. Jeho čas síce pominul, ale všetko , čo zmenil sa stalo realitou a pokračuje kdesi pod jej povrchom, tak ako to v Rusku býva zvykom.
Každý, kto sa len trochu pamätá na 80. roky, musí si pamätať na nádej, ktorá prišla s perestrojkou. Odrazu sa objavovali nové fakty a historické súvislosti, všetko, čo sme si ešte znalí ruštiny čítali v prevratných článkoch týždenníka Moskovské novosti. O gulagoch, o zatajených súvislostiach druhej svetovej vojny, pakte s Nemcami, o všetkom, čo priniesli obnovené hry Nikolaja Erdmana, Michaila Bulgakova, romány Vasilija Grossmana, Borisa Pasternaka, či poézia Osipa Mandelštama alebo obľúbeného básnika Raisy Maximovny, Nikolaja Gumiľjova. Ako hovorí jeden ruský historik, história býva nepredvídateľná. V prípade žijúcej legendy, Michaila Gorbačova to platí dvojnásobne.
Gorbačov. Ráj (Gorbachev. Heaven ), Lotyšsko, Česko, 2020
Dĺžka: 105 minút
Réžia: Vitalij Manskij
Scenár: Vitalij Manskij
Kamera: Alexandra Ivanova
Produkcia: Natalia Manskaya, Vít Klusák, Filip Remunda
Hrajú: Michail Sergejevič Gorbačov
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v SR: 4. novembra 2021
Foto: Filmtopia