Zmeškané stretnutia, nedokonalé načasovanie a odvaha zvoliť si lásku tvoria tematickú časť pôvodnej snímky od streamovacej spoločnosti Netflix s názvom Posledný dopis od milenca od americkej režisérky Augustine Frizzell. Táto snová a atmosféricky svieža dráma vychádza z rovnomenného románu britskej spisovateľky Jojo Moyes z roku 2010. Sleduje osudy dvoch žien žijúcich v rôznych časových obdobiach na rovnakom mieste a ich snahu ovládať svoje romantické túžby. Obe ženy prežívajú klasický príbeh lásky vopred odsúdenej na zánik, no každá špecifickým spôsobom.

John David Washington to nemal v tomto trilleri premiérovanom na festivale v Locarne vôbec jednoduché. Jeho charakter menom Beckett sa ocitol v rovnomennej snímke v hrozivej autonehode, bol postrelený, sledovaný, zrazený autom, zviazaný páskou, pravdepodobne si vytkol minimálne jeden členok a bol dokonca doštípaný včelami. Aby sme nezabudli, po celý ten čas bol na úteku ako štvaná zver. A to je len zlomok z toho, čo sa odohralo v novom filme od streamovacej spoločnosti Netflix.

Kinematografické svety blízkej či vzdialenejšej budúcnosti nie sú zobrazované v príliš optimistickom svetle. Ak aj na prvý pohľad sú, tak nakoniec sa ukáže, že ľudia žijúci v uniformnej prosperujúcej spoločnosti sa necítia byť v skutočnosti šťastní, ich životy pripomínajú skôr životy robotov bez emócií (Demolátor, Ako ty, Darca). V takom prípade môžeme hovoriť o utópii. Ak už je na prvý pohľad zrejmé, že sa svet ocitol na kolenách po katastrofe akéhokoľvek charakteru, či už ekonomickej alebo prírodnej, hovoríme o dystópii (Blade Runner, Brazil, celý post-apokalyptický subžáner sci-fi).

Filmový festival sú predovšetkým filmy, ale nielen filmy. Deje sa tu všeličo. Čiaru cez rozpočet urobilo trochu tohto roku počasie, najhoršie je, že sa nedá nikomu sťažovať. Príroda sa s nami zahráva a vyhráva. S odkladom slávnostne otvorili bazén hotela Thermál, ktorý sa rekonštruuje už roky. Bola som odhodlaná, že tam pôjdem, ale zasiahla náhoda. Zdá sa, že šťastná, s hosťami sa zasekol výťah, podaktorí vyšliapali k bazénu v daždi, niekoľko odvážlivcov sa aj okúpalo a bolo po paráde.

Mnohonásobné filmové návraty k téme vyjednávaní medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi v nórskom Oslo, sú zaujímavé aj preto, že uzavreté dohody zásadným spôsobom ovplyvnili situáciu na Blízkom východe. Palestínci uznali existenciu Izraela a získali tak v Gaze a na západnom brehu Jordánu autonómiu. Izrael legitimizoval Arafatovu OOP (Organizácia na oslobodenie Palestíny) ako zástupcu Palestíncov. Tento posun je časťou  logického reťazca, osvetľujúceho aj súčasný pohyb komplikovanej situácie na Blízkom východe. Izraelu sa totiž darí v získavaní regionálnych spojencov, Spojených arabských emirátov, Bahrajnu, či Ománu a dokonca sa odvíja i snaha o oficiálne vzájomné vzťahy so Saudskou Arábiou. Zdá sa, že napriek značnej podpore Palestínčanov v Európe, krajiny Blízkeho východu veľmi nezdieľajú rovnaké sympatie a ak tomu aj v niektorých prípadoch tak je, strach pred Iránom vytvára v regióne radikálne novú situáciu, ktorú Izrael dokázal využiť.