Milostné pletky s obchodníkom so zbraňami Hectorom Álvarezom (Gael García Bernal) a bývalým kapitánom SAS Adrianom Lovellom (Joseph Fiennes) jej zrejme nevyšli podľa plánu. Ako armádna dôstojníčka (Jennifer Lopez) im mala svojho času pomôcť sprostredkovať jeden ilegálny obchod, no skončilo to jednak neočakávaným tehotenstvom a rovnako tak zdrvujúcim zistením, že obaja jej milenci okrem záujmu o zbrane majú prsty aj v pašovaní detí. Okamžite preto o všetkom informovala FBI. A hoci ochranná väzba pre ňu spočiatku vyzerala pomerne bezpečne, aktuálni protivníci si protagonistku veľmi rýchlo našli, zneškodnili jej ochrancov až na Williama Cruisea (Omari Hardwick), ktorému sama zachránila život. Pobodaná následne „upaľovala“ do nemocnice predčasne porodiť malú dcérku, aby sa popri tom ešte stihla zamyslieť a prehodnotiť všetky pre a proti materstva.

Prenasledovateľov sa len tak nezbaví, to jej bolo hneď jasné. Malá Zoe by možno mala šťastnejší a hlavne bezpečnejší život v pestúnskej rodine... Nasledujúcich dvanásť rokov preto protagonistka žije skrytá niekde v aljašskej divočine, úmyselne odlúčená od milovaného potomka. Očakáva od zachráneného agenta FBI Cruisea každoročné narodeninové info o tom, ako si Zoe (v dvanástich rokoch hraná Lucy Paez) žije svoj život, ako rastie, smeje sa, spoznáva svet. Lenže tento raz Cruise očakáva, že sa so strápenou matkou stretne niekde v Ohiu, čo je nezvyčajné a dáva to tušiť blížiace sa komplikácie. Álvarezovi muži v Mexiku vraj majú fotografiu s dnešnou podobou protagonistkinej dcéry a je možné, že sa pokúsia Zoe uniesť len preto, aby ju vylákali späť do akcie. Musí teda nájsť spôsob, ako únosu zabrániť a zbytočne na seba neupozorňovať. Prípadne, keď už k únosu dôjde, zmobilizovať všetky svoje sily na dievčininu záchranu. V kontaktnom boji je totiž stále špičkou a v tom, čo dokáže s odstreľovačskou puškou v rukách, nemá konkurenciu. Dokáže sa však poradiť s pocitmi, ktoré na ňu pravdepodobne doľahnú vo chvíli, keď sa so Zoe stretne zoči-voči?

V čase, keď John Wick, nájomný vrah naposledy už štvrtým dielom (2023) mstiaci smrť svojho milovaného psa, v dlhých choreograficky mimoriadne prepracovaných záberoch fascinuje aj zatvrdených, skeptických filmových teoretikov akýmsi "znovuobjavovaním" tvorivých možností, ako sa vôbec dá pracovať s postavami, rekvizitami a ich estetickým, no zároveň tiež významovo bohatým začlenením do priestoru, je pre snímku Matka režisérky Niki Caro (Pán veľrýb, North Country) v stvárnení akcie akási mätúca koláž mnohopočetných strihov trvajúcich koľkokrát sotva zlomok sekundy jednoznačným krokom vedľa. Nevadilo by, ak by sa takýmto spôsobom snažila ísť na diváka dojmovou cestou priam dokumentaristického štýlu Paula Greengrassa v jeho dieloch špionážnych príbehov Jasona Bournea (2004-2016). Nerobí to tak... Ani sa nesnaží svojou na čiastočky "rozbitou" formou poeticky vyjadriť vnútorné pocity rozorvaného protagonistu, ako to robila k dnešnému dňu stále nedocenená (anti)bondovka Quantum o Solace (2008) režiséra Marca Forstera. Pôsobí bezobsažne, neodôvodnene, necháva diváka doslova sa strácať v chaoticky nasnímanej mizanscéne, pričom tvorcovia, zdá sa, zabúdajú aj na také základné veci ako pravidlo osi.

Strih Davida Coulsona je prakticky neodhadnuteľný, mimo očakávaného striedania tempa a rytmu - priam dokonca neuvážene "masakruje" aj to, čo sa kameramanovi Benovi Seresinovi nadmieru podarilo. Veď čo by sa dalo pokaziť napríklad na záberoch krásne zasneženej aljašskej krajiny, či ošarpaných starých kubánskych domov a ulíc... Žeby to všetko tvorcovia robili v snahe zakryť fyzickú neobratnosť hlavnej hereckej hviezdy a predstaviteľky titulnej postavy Jennifer Lopez? Keď pobehuje v zábere s odstreľovačskou puškou v rukách a v pozadí znejú filmové melódie Germaine Franco, či slávna pieseň „Angel“ od Massive Attack, vyzerá to dobre. Mimo prvoplánového „pózovania“ v obrazovom ráme a zadumaného mračenia sa titulnej postavy, pri jej snahe o kontaktnejší súboj hýbajúci dejom vpred, má však divák sem-tam dôvod „zagúľať“ si očami. Nebyť hviezdy na čele hereckého obsadenia, v ktorom sa po dlhých rokoch mihne dokonca Joseph Fiennes (Zamilovaný Shakespeare, Kráľovná Alžbeta) v úlohe zjazveného antagonistu prakticky bez osobnosti, mal by divák naozaj veľmi málo dôvodov Matku pozerať. Snáď len zo záujmu presvedčiť sa, ako sa film so sľubnou premisou môže aj režisérke s nepopierateľným talentom a remeselnou zručnosťou úplne dramaturgicky rozpadnúť pod rukami.

Scenáru Mishy Green, Andrey Berloff a Petera Craiga trvá asi polovicu rozsahu celého príbehu ujasniť si, o čo mu ide. Je akousi pripomienkou dejových motívov, ktoré tak dobre fungovali v iných, podstatne lepších filmoch. Nezostáva však len pri inšpirovaní sa, citovaní známych scén – skôr ich bez hanby „vykráda“. Chudák Sicario – Nájomný vrah (2015) Benicia Del Tora, Leon (1994) Jeana Rena, či ktorákoľvek z interpretácií najslávnejšieho agenta Jej Veličenstva hercom Danielom Craigom. Okrem iného... Nedá sa veľmi odhadnúť, čo sa stane v nasledujúcej scéne, pretože trojica scenáristov kladie protagonistke do cesty prekážky skoro až zo svojvoľného rozmaru, úplne neodôvodnene, priam akoby pri snahe vystavať príbeh nonstop improvizovali. Bojová konfrontácia, ktorá sa udeje niekde uprostred, pôsobí dojmom, že pôvodne bola navrhnutá pre finále príbehu a na poslednú chvíľu len „premiestnená“ inde. Vzťah matky a dcéry, ktorý by mal byť dostatočne pôsobivý už len kvôli svojmu archetypálnemu, nadčasovému, kultúrne univerzálnemu presahu je neobratne skresaný na sériu tých najobohranejších klišé. Je až raritou, ako nefunguje. Pričom „psychologická“ rovina príbehu – to, čo režisérke Niki Caro v jej predchádzajúcich tituloch v podstate vždy išlo – sa totálne „bije“ so stvárnením akcie.

Film, našťastie, niekde v polovici chytí druhý dych, pretože keď nie titulná Matka, tak aspoň podľa zápletky celý čas ochraňovaná dcéra Zoe stvárnená Lucy Paez dokáže pri svojom pubertálne hysterickom hľadaní absentujúceho mobilu pôsobiť ľudskejšie, prirodzenejšie a uveriteľnejšie než všetci ostatní naokolo. A tiež jedna z vedľajších postáv – Jons Paula Raciho – v určitom momente spontánne vysloví repliku, nad ktorou rozhodne nezaškodí trochu popremýšľať ani samotnému divákovi. Darí sa im spoločne tak trochu odpútať pozornosť od všadeprítomných, zjavných chýb. Minimálne zachraňujú celú druhú polovicu snímky, ktorú nie je vôbec ťažké označiť za jeden z najmenej vydarených „väčších“ projektov netflixovskej produkcie k dnešnému dňu.

Matka (The Mother), USA, 2023
Dĺžka: 117 minút
Réžia: Niki Caro
Scenár: Andrea Berloff, Peter Craig, Misha Green
Kamera: Ben Seresin
Hudba: Germaine Franco
Strih:David Coulson
Scénografia: Jean-François Campeau, Andrew Berry
Masky: Selmo del Campo
Kostýmy: Bina Daigeler, Jeriana San Juan
Producenti: Elaine Goldsmith-Thomas, Misha Green, Roy Lee, Jennifer Lopez, Benny Medina, Miri Yoon
Hrajú: Jennifer Lopez, Gael García Bernal, Joseph Fiennes, Omari Hardwick, Paul Raci, Yvonne Senat Jones, Jesse Garcia, Lucy Paez, Edie Falco, Michael Karl Richards, Link Baker, Majumi Jošida
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.