Hovorí sa, že „deti by nemali prežiť svojich rodičov“ a že „jednou z najhorších bolestí na svete je strata milovaného dieťaťa“. Práve tento typ osobnej i celospoločenskej tragédie reflektuje krátky animovaný film pre dospelých Mám vás rada, nech sa stane čokoľvek dvojice režisérov Michael Govier a Will McCormack. Snímka by sa dala úplne trefne označiť troma prívlastkami – jednoduchý, zrozumiteľný a dôležitý. Kto by to bol povedal, že k vytvoreniu emotívneho príbehu úplne postačí papier, ceruzka a metóda „pars pro toto“ v podobe individuálneho osudu človeka, rodiny, zastupujúci celú skupinu ľudí zasiahnutých jedným z najvážnejších problémov týkajúcich sa najmä modernej americkej spoločnosti, akým je politika a vlastníctvo zbraní?

Súbeh žánrových druhov je v projekte Vie o tebe, inšpirovanom románom britskej spisovatelky Sarah Pinborough, originálny a v istom zmysle i zábavný. Do milostného trojuholníka včleňuje prvky mystického thrilleru, ktorý sa s realistickým pôdorysom znáša v podstate bez vážnych reakcií jeho imunitního systému. Ich vzájomná kompatibilita však naráža na nedostatok remeselného prepojenia oboch rovín rozprávania a zároveň jasnej a zrozumiteľnej koncepcie mystického objemu s jeho formami a prejavmi.

Filmová báseň Arona Manora a Timothyho Ware-Hilla Policajti a zlodeji (Cops & Robbers) je podľa záverečného titulku venovaná „všetkým čiernym mužom, ženám a deťom, ktoré sa stali obeťami rasistického profilovania, policajného násilia, straty života a inej nespravodlivosti, len preto, že boli sami sebou“. Ja osobne by som tento text rozšírila aj o druhú stranu spektra utláčaných, teda ich prenasledovateľov. Autoritatívnych, sociálno-ekonomických, politických, kultúrnych, inštitucionálnych či sociálnych, zahŕňajúcich opresie na základe práva, rasového útlaku, spoločenského postavenia, rodu, sexuality, náboženského či etnického prenasledovania, akejkoľvek nadvlády, odporu či v súčasnosti extrémne rozšírenej (kyber) šikany. A tak ďalej… Dôvod je jednoduchý. Krátke audiovizuálne dielo reflektuje urputnú snahu po zmene už zmeneného. Teda neprávosti, ktorá sa stala regulou, axiómou, platnou pred väčšinou pozemských súdov, na spravodlivosť pred každým súdom.

Katastrofálna ekologická situácia na Zemi koncom 21. storočia vyhnala majetnejšiu časť ľudstva na jeho nový dočasný domov na orbite. Priekopnícky vedec James Sullivan (Richard Armitage) zatiaľ hľadá dostatočne vhodný spôsob na osídlenie Marsu. Tí, čo museli zostať vo svojej takmer zničenej domovine, sa zmietajú v bludnom kruhu ťažko splatiteľných dlžôb. Najlepším spôsobom obživy sa zdá byť „lovenie“ technického odpadu poletujúceho po obežnej dráhe a jeho následný predaj v akýchsi kozmických zberných surovinách.

Postapokalyptické vízie zániku sveta sú už dnes dosť obsiahlym naratívom a okrem demonštrácie veľkolepých vizuálnych cvičení v imaginácii tvorcov, predkladajú publiku v podstate jednoduchú výstražnú formulku. Sú do nej vpísané najrôznejšie dôvody zániku ľudstva, od nezodpovedného použitia jadrových zbraní, útoku mimozemšťanov, až po bezohľadný vzťah k prírode, ktorá v rámci záchrany zmetie ľudí z povrchu zemského. K tomuto temnému výberu ponúkajú tvorcovia seriálu Vychovaní vlkmi ďalší, šitý zrejme pod vplyvom náboženských turbulencií súčasného sveta.

Milovníci amerického autora H. L. Lovecrafta (1890-1937), amerického spisovateľa, ktorý vo svojich opusoch vytvoril originálny fantaskný svet, ocenený až po jeho smrti, siahnu po tomto seriáli asi bez rozmýšľania so zvedavosťou, ako sa jeho literárna fikcia, porovnávaná často s dielami Franza Kafku, preniesla do filmu. Je preto dôležité pripomenúť, že predlohou seriálu Lovecraftova zem je rovnomenná kniha Matta Ruffa, ktorá vyšla v roku 2016 a včlenila do Lovecraftovho sveta americkú povojnovú realitu 50. rokov s akcentom na pretrvávajúci rasizmus. 

Thriller s komediálnymi prvkami a čiernym humorom je azda najpresnejšia charakteristika filmu Ako v bavlnke anglického režiséra J Blakesona. Námet je originálny, nezvyčajný a miestami i šokujúci. Toľko negatívnych hrdinov pohromade málokedy stretnete. No to je zámer autora i režiséra J Blakestona, aby nikto z hrdinov sympatie divákov nezískal. Najmä hlavnej hrdinky, ktorú majstrovský stvárňuje britská herečka Rosamund Pike, ktorej výborne nahrávajú Eiza Gonzáles, Dianne Wiest a Peter Dinklage.

Niet žiadnych pochýb o tom, že Joshua Fields Millburn a Ryan Nicodemus sú zdatní v rozprávaní zaujímavých a pútavých príbehov. Najmä toho svojho. Presvedčili nás o tom už v prvom filme Minimalism: A Documentary About the Important Things, 2016. Štyri roky po tejto ich azda prvej filmovej skúsenosti však svoje rétorické schopnosti povýšili naozaj na tú najvyššiu úroveň a pretavili ich do druhého filmu o ich jednoduchom životnom štýle Minimalists: Menej je teraz a tu. Kto sú ale títo dvaja navonok obyčajní páni?

Aj keď sa nám môže zdať, že so škandinávskymi komédiami máme menej diváckych skúseností ako s detektívkami, alebo thrillermi, nie je to celkom tak. Dostatočne známe sú aj vďaka spoločnosti Film Europe a festivalu Scandi filmy, oplývajúce ukážkami severského zmyslu pre humor, miestami veľmi čierneho, slobodne žonglujúceho s akýmikoľvek tabuizovanými témami. Cinefili majú určite vo svojich zoznamoch mená ako Anders Thomas Jensen, Benedikt Erlingsson alebo Grímur Hákonarson a významné miesto, samozrejme, patrí fínskemu majstrovi stoickej grotesky Akimu Karismakimu.

Zástupca šerifa v malom meste Joe „Deke“ Deacon (Denzel Washington) prichádza do L. A. prevziať odbornú správu o dôkazoch k práve riešenému prípadu. Vyhodnotenie sa však zdržalo kvôli obhliadke miesta činu k novoobjavenej vražde mladej ženy, ďalšej možnej obeti v meste vyčíňajúceho sériového vraha. A tak musí v meste zostať dlhšie, než spočiatku očakával. Po tom, čo mladý detektív Jim Baxter (Rami Malek) v šerifovi spozná kedysi legendárneho vyšetrovateľa, prizve ho ako poradcu k vlastnému pátraniu. Kapitán Farris (Terry Kinney) ho však varuje...