Keď si prečítate titul pochybnosť je vylúčená, lebo film renomovaného dánskeho režiséra Thomas Vintenberga Chľast bude o pití, ale tak trochu z iného pohľadu. S pokusom spríjemniť si ním život sa pohrávca vo filme aj populárny Mads Mikkelsen, ktorý už nakrútil s Vintenbergom vynikajúci Hon a mnohí si ho pamätáme aj z bondovky Casino Royale. Snímka, ale najmä diváci mali smolu, že sa dostal na plátna kín v čase, keď závratne začala stúpať pandemická krivka. Na Slovensku sa krátko uvádzal vlani v mesiaci november a teraz ho môžeme vidieť už len na Edisonline. Škoda. Film je nominovaný na Oscara v kategórii najlepší neanglicky hovorený film a Vintenberg na cenu za réžiu, získal už Césara a takisto ho nominovali aj britskí akademici na cenu BAFTA.

Trojica mladých Indov sa vezie v rozjarenej nálade autom. Šoféruje madam Pinky (Priyanka Chopra), jej manžel Ashok (Rajkummar Rao) na mieste spolujazdca spomína niečo o popíjaní tequily a spieva narodeninovú oslavnú pieseň, zatiaľ čo výstredne maharadžovsky naobliekaný Balram (Adarsh Gourav) v tichosti sleduje celé dianie zo zadného sedadla s pokorným úsmevom. Vyhýbajú sa sochám indických osobností, vrátane Mahátmá Gándhího, autám, ktoré v neskorých nočných hodinách na prázdnej ceste zablúdili do nesprávneho jazdného pruhu, či posvätnej krave. Len to malé dieťa, čo im náhle vbehne do cesty, si asi všimnú až príliš neskoro...

Motívy k sledovaniu tohto seriálu Emily v Paríži ak, samozrejme, nepatríte do skupiny ctiteliek Sexu v meste, si zaslúžia podrobnejší popis a vôbec nemájú slúžiť ako ospravedlnenie. Do prvej kolónky patrí jeho nominácia na Zlatý glóbus, v žánri komédie a muzikálu. Do druhej zvedavosť, prostredie parížskej triedy, ovládanej skvostnou módou a vznešene drahými parfémami, je pre akékoľvek ženské ego automaticky príťažlivým bonusom a tretia je už z rodu kultúrnych kompetencií. Američanka v Paríži môže slúžiť, ako zaujímavý zdroj informácií o stereotypoch a rozdieloch dvoch relatívne vzdialených pólov. Na jednom je americký sen o starom kontinente, kde hrá Francúzsko spolu s Talianskom a prípadne Španielskom rolu romantickej prázdninovej destinácie, plnej skvostných pamiatok, dobrého jedla a šarmu laissez faire.

Krédo novodobých amerických nomádov je nikdy si nepovedať Zbohom, ale Stretneme sa. „Stretnutie“ znamená, že sa aj de facto, aj obrazne vždy niekde stretnú, možno aj v raji, ak existuje. Road movie, so silným sociálnym podtextom, Krajinu nomádov nakrútila pekinská rodáčka Chloé Zhao, ktorá všetky svoje filmy realizuje v americkej produkcii. Spomínaná snímka jej priniesla už doteraz veľa úspechov. Z vlaňajšieho MFF v Benátkach si odniesla Zlatého leva za najlepší film, bola víťazom aj na Zlatých glóbusoch (najlepší film), nominovali ju aj anglickí akademici na cenu BAFTA v kategórii najlepší film a je aj v nomináciách najlepší film na Oscara a má veľké šance. K veľkému úspechu jej nesporne pomohlo aj obsadenie vynikajúcej Frances McDormand do hlavnej úlohy (ostatní sú takmer všetci neherci, skutoční nomádi).  Herečka (Tri billboardy kúsok za Ebingom, Po prečítaní spáľte, Fargo, Millerova križovatka) je spolu s režisérkou a inými aj producentkou filmu.

Na jednej strane to bol strach o malého syna, čo bránilo matke pri výsluchu prezradiť miesto, kde sa momentálne nachádza jej manžel podozrivý z terorizmu. Na druhej zas jeho autoritatívny príkaz synovi odpáliť bombu na svojom tele s od malička vštepovanou náboženskou predstavou, že keď tak urobí, Alláh sa oňho určite postará. Dva protikladné postoje, ktoré Klaru (Olga Kurylenko), tlmočníčku pre francúzsku armádu, pri akcií vo vojnou zdevastovanej Sýrii zmiatli, prispeli tak k početným stratám v radoch jej kolegov a takmer pripravili o život aj ju.

Názov Európske kmene, spájajúci dohromady dve civilizačne vzdialené entity, vznešenú a kultúrnu Európu na jednej a primitívny kmeňový život, obdobie kdesi uprostred dlhej civilizačnej púte, plný postáv agresívnych svalnatých náčelníkov, s povinne geneticky naordinovanou túžbou po moci, veliacich len jednoducho hierarchizovanej mase členov na strane druhej, vyvolal zvedavosť aj preto, že evokoval odpoveď na otázku, ktoréže európske kmene vlastne to sú. Nemecká predstava o vláde kmeňov v blízkej budúcnosti, po apokalyptickej deštrukcii dovtedajšieho sveta, neoslní, je to len trochu upotený pokus dôsledne splniť hypotetické požiadavky žánru. Zrejme v snahe osloviť toho najmasovejšieho diváka, teda tvorcovia tvrdo idú po tých najjednoduchších stereotypizovaných dramatických formulkách.

Správa o novom filme maďarského režiséra Kornéla Mundruczóa na Netflixe bola dostatočne senzačná aj preto, že ide o festivalovú hviezdu autorského kina, ktorý svojich fanúšikov obdaril skvelými filmami, stačí spomenúť len dva posledné, Mesiac Jupitera (2017) a Biely Boh (2014). Týmto však nadšenie z jeho vstupu na medzinárodnú arénu končí. Čriepky ženy, film nakrútený v koprodukčnom reťazci Kanada-USA-Maďarsko, by sa bez mena režiséra zaradil medzi priemerný mainstream, slušne nakrútenú prípadovú štúdiu, zaujímavú asi len menami hercov.

Najnovšia animovaná snímka spoločnosti Walt Disney Pictures s názvom Raya a posledný drak nevzbudzuje pozornosť len tým, že ide o originálny projekt (prvý od Vaiany: Legendy o oceáne z roku 2016), ale aj tým, že ide o prvý film tejto spoločnosti s hlavnou postavou pochádzajúcou z juhovýchodnej Ázie. Aj tentokrát pritom ide o klasickú stávku na istotu, ale na kvalitách jej to vôbec nič neuberá.

Po príchode do Veľkého jablka ležiac na spojoch medzi vagónmi vlaku a pri pokuse splniť si umelecký sen hrou na syntetizátory ľuďom v Central Parku sa Thomas D. Cat opäť osudovo stretáva so svojím dávnym rivalom Jeromeom A. Mouseom. Ten prišiel na Manhattan hľadať nové bývanie a potom, ako odmietne ponúkaný byt vo vraku auta, rozhodne sa zarobiť si na lepšie tým, že obveseľuje dav prizerajúci sa kocúrovmu hraniu vlastným komickým tancom. Netrvá dlho a myšiak je odhalený...

Na prirodzenej ľudskej zvedavosti, týkajúcej sa posmrtnej existencie vyrástli nielen rozsiahle vedecké odbory, ale príležitosti sa chopili aj najrôznejšie iniciatívy širokého spektra, od serióznych až po šarlatánske. Kam zaradiť tento seriál Prežiť svoju smrť nie je úplne jasné, pohybuje sa niekde medzi vedeckými teóriami, poradenskou i terapeutickou praxou a všetkým, čo sa dá zaradiť do biznisu so smútkom pozostalých. Vedcov z univerzít tu striedajú všelijaké pochybné médiá a nejaké klinické sociálne pracovníčky v úlohách psychoterapeutiek.