Už pred tým, ako jeho ramená zaťažili povinnosťou organizovať a dohliadať na priebeh konkláve – voľby nového pápeža – sám tak trochu prechádzal krízou viery. Britský diakon Thomas Lawrence (skvelý Ralph Fiennes) pôvodne dokonca zvažoval žiadosť o rezignáciu, avšak dnes už zosnulý pápež ho vtedy nevypočul a udržal ho na jeho poste s argumentom, že je skvelým manažérom. V aktuálne pre cirkev a najmä jej liberálnejšiu časť dosť kritických časoch je podľa jeho slov veľmi potrebným. Teraz mu nezostáva nič iné len zotrvať uzavretý pred okolitým svetom v Sixtínskej kaplnke spoločne so 117 ďalšími kardinálmi a s nádejou dúfať v minimálne dvojtretinovú dominanciu pri dvoch tajných hlasovaniach denne niektorého z hlavných pápežských „favoritov“. Nakoľko sa výber bude skutočne týkať skutočných kresťanských hodnôt, je otázne. Každopádne, bude to voľba plná politických, názorových sporov vo vnímaní modernej spoločnosti verzus spiatočníckeho konzervativizmu, možno korupcie, zatajovania dávnych previnení, jemných aj navonok okatých intríg, vypočítavých stratégií mužov náchylných na rozmanité pokušenia života, na konci ktorej by na znamenie zvolenia novej hlavy katolíckej cirkvi mal konečne z komína kaplnky zaviať biely dym...

Štyrmi hlavnými favoritmi sú Američan Aldo Bellini (Stanley Tucci) – muž liberálnych hodnôt, ktorý by rád nadviazal na reformy svojho predchodcu. Radšej by sa pápežskému údelu vyhol, avšak hlboko vo svojej duši skrýva určité ambície, ktoré si možno ani sám pred sebou nepriznáva. Talian Goffredo Tedesco (Sergio Castellitto) to so svojím uprednostňovaním tradícií až na úroveň kázania v latinčine vidí na regresívny návrat pred Druhý vatikánsky koncil (1962-1965). Nigérijčan Joshua Adeyami (Lucian Msamati) má šancu byť v istom zmysle priekopníkom ako prvý muž čiernej farby pleti na podobne vysokom cirkevnom poste, hoci je názorovo bližší Tedescovi v otázkach ponímania homosexuality a rozvodov. Problém však asi najviac predstavuje populistický Kanaďan Joseph Tremblay (vynikajúci John Lithgow), neštítiaci sa fakt ničoho. Je dokonca podozrenie, ktorým sa diakon Lawrence musí v tichosti a čo najdiskrétnejšie zaoberať, že bol posledným, s kým sa zosnulý pápež zhováral, než ho postihol infarkt. Vraj ho z funkcie kardinála odvolal, takže by vlastne ani nemal mať nárok zúčastniť sa nadchádzajúcej voľby. Svoje o pochybných zákulisných „ťahoch“ medzi duchovnými autoritami vie aj sestra Agnes (Isabella Rossellini) dohliadajúca voliteľom na stravu a ubytovanie. O prekvapenie pre všetkých sa postará nepríjemne tesne pred konkláve za kardinála z Kábulu vymenovaný Mexičan Vincent Benitez (Carlos Diehz) – tak tesne, že je až problém si v uzavretej kaplnke informáciu overiť. A, samozrejme, nejaký dobrák očividne vníma za najpovolanejšieho práve toľko pochybujúceho diakona Lawrencea v presvedčení, že najideálnejšou voľbou pre cirkevnú autoritu by mal byť nakoniec len ten, kto ňou byť nechce...

Snímka Konkláve režiséra Edwarda Bergera (adaptácia Na západe nič nové z roku 2022) je zaujímavou, ťažko zaraditeľnou zmesou rôznych žánrov, ktorej dominujú svižne dialogické „prestrelky“ medzi pestrými často charakterovo ambivalentnými postavami a najmä špičkové herecké výkony ich predstaviteľov. Prináša veľmi pútavý a divácky atraktívny pohľad do procesu voľby doposiaľ skrývanej pred zrakmi verejnosti. Ťažko povedať v akej miere sa zakladá na reálnej verzií toho, čo sa počas konkláve zvykne diať vo vnútri. Skôr stavia svoj príbeh v rámci udalostí „vydedukovaných“ z celkového kontextu, ako sa javia vonkajšiemu pozorovateľovi. Skúma prostredie Vatikánu a jeho hierarchiu, bežné rituály so zabezpečením komnaty zosnulého pápeža, so zničením Prsteňa rybára, priebeh pohrebu aj jednotlivých každodenných kázaní, izoláciu voliteľov, dokým sa v útrobách Sixtínskej kaplnky nezhodnú na svojom favoritovi. Divák tak má možnosť nahliadnuť do individuálnych izieb kardinálov, kde používané rekvizity sem-tam naznačia odlišnosti v zmýšľaní, interpretácií otázok viery konkrétnych charakterov, aj zvyky súvisiace so stravovaním, ktoré sa postupne mení na čoraz obmedzujúcejšie podľa toho, koľko neúspešných volebných pokusov už bolo uskutočnených.

Základom scenára Petera Straughana napísaného podľa rovnomenného románu Roberta Harrisa z roku 2016 je fiktívna smrť presnejšie nekonkretizovaného pápeža a potreba voľby jeho nástupcu v aktuálnej politicko-názorovej klíme. Štvorica hlavných favoritov (a nielen oni) je akousi mikrovzorkou názorových postojov, ktoré je možné dnes zaznamenať v cirkevnom vplyve. Majú svoje pozitívne aj negatívne stránky, uveriteľné ľudské dilemy a každý z nich iným spôsobom reaguje na očakávané mocenské zvody, určitým nápadným alebo nenápadným spôsobom manipuluje s tými, čo sú im ochotní dať potrebný hlas. Preskúmava sa tak téma tolerancie z hľadiska sexuálnych preferencií, rasových odlišností a pohľaduna rôzne spoločenské vrstvy, či odlišnosti mužov a žien, prípadne rodovú identitu alebo vzťah kresťanstva voči iným vierovyznaniam, ale aj „plagátový“ konzervativizmus pre oslovenie más, prísnejšie zavádzanie dogiem zo strachu pred pokrokom, konkrétneho liturgického jazyka, ktorým by sa malo kázať, až po konzervativizmus v jeho prestarenej, neživotnej a skoro až absurdnej podobe.

Kardináli nie sú ideálnymi ľudskými bytosťami, ale často robia chyby, zlyhávajú v konfrontácií s bežnými ľudskými túžbami, či už v otázke vzťahov, vlastnej chorobnej ambicióznosti ovládaťdruhých, mocensky vládnuť nad „stádom“. Sú však tiež postavami, ktoré svoje postoje zvrat od zvratu dramaticky prehodnocujú, vyvíjajú sa a dokážu si v prekvapivých prípadoch pokorne priznať chybu,rozpamätať sa na Kristovo učenie, na ktoré príležitostne zabudli – čo sú dejové prvky neraz dodávajúce scénam potrebnú energiu, napätie aj vtip a s remeselnou istotou zabezpečia pútavosť aj pre tú časť publika, ktorá obdobné príbehy veľmi neobľubuje. Koľkokrát prekvapivo pokorný názor jednej z postáv otvorí oči iným a upozorní na nevedomé farizejstvo, prípadne pokrytectvo. Postavy sú predstavené ako obsadenie detektívky odohrávajúcej sa niekde na pozadí. Každá má ale tiež svoj emocionálny, názorový presah, často ešte zvýrazňovaný charizmou herca,ktorý ju stvárňuje.

Žánrový podtext detektívky je možné vnímať v pátraní diakona Lawrencea po potvrdení novozískaného postavenia kardinála jedného z voliteľov, aj protikandidátov, overovanie fám o tom, žeby problematický Joseph Tremblay mohol byť pápežom tesne pred svojou smrťou odvolaný, a že možno nenápadne ťahá na pozadí za nitky, aby si polepšil s novými a novými pribúdajúcimi hlasmi. Našťastie, sa príbeh nepokúša o lacné šokové podzápletky v zmysle spochybňovania pápežovej smrti a úmyslu hľadať za každú cenu akéhosi pôvodcu cudzieho zavinenia ani nenazerá na tému konkláve so zábavne brakovou hlúposťou napríklad filmových Anjelov a démonov (2009) Rona Howarda a z pera Dana Browna. V deji tiež významne zaváži aj pátranie po zdravotnej dokumentácií, utajované a náhodne odhaľované cirkevné škandály situáciu dokonca eskalujú až do podoby politického thrilleru. Neraz sa asistent diakona Lawrencea monsignor Raymond O'Malley (Brían F. O'Byrne) zmení v akýsi ekvivalent Dr. Watsona sekundujúceho svojmu „Sherlockovi v habite“, prípadne na novica Adsa verne stojaceho po boku františkánskeho mnícha Viliama z Baskervillu z Mena ruže (1986) režiséra Jean-Jacquesa Annauda podľa ikonického románu UmbertaEca.

Konkláve nie je nakrútený podľa skutočnej udalosti. Núka však fiktívnu verziu pútavo intrigánskej, napínavej voľby pápeža v štýle „Čo keby?“, ktorá sa pokúša priblížiť čo najrealistickejšie a najpresvedčivejšie priebeh celé storočia sa opakujúceho, tradovaného cirkevného rituálu. Je to svižne konverzačná dráma výrazných a zložitých ľudských charakterov. Je to čiastočne sociálny komentár o dnešnej nielen v rámci cirkevnej hierarchie názorovo a hodnotovo polarizovanej spoločnosti. Detektívne pátranie ani na momentnestrácajúce zo zreteľa svoju žánrovú dôstojnosť, aj rafinovaná „šachová partia“ na poli politického thrilleru. A, samozrejme, jeden skutočne nezabudnuteľný herecký koncert, kde kamere Stéphanea Fontainea s nádherným citom pre dramatický detail neunikne ani to najdrobnejšie gesto. Výprava Suzie Davies imituje skryté zákutia Vatikánu v tradičnom aj modernom z mysle s nevídanou pokorou, rovnako tak takmer uniformné kostýmy Lisy Christl, a kde sa pichľavo sláčiková hudba Volkera Bertelmanna neraz skutočne osudovo dostane publiku až priamo pod kožu. Je to umenie, špičkové žánrové remeslo aj skvelá, inteligentná zábava v jednom.

Konkláve (Conclave), Veľká Británia, USA, 2024
Dĺžka: 119 minút
Réžia: Edward Berger
Predloha: Robert Harris (kniha)
Scenár: Peter Straughan
Kamera: Stéphane Fontaine
Hudba: Volker Bertelmann
Casting: Barbara Giordani, Nina Gold, Francesco Vedovati
Strih: Nick Emerson
Zvuk: Ben Baird
Scénografia: Suzie Davies
Kostýmy: Lisy Christl
Produkcia: Robert Harris, Juliette Howell, Tessa Ross, Alice Dawson, Michael Jackman
Hrajú: Ralph Fiennes, Stanley Tucci, John Lithgow, Isabella Rossellini, Lucian Msamati, Brían F. O'Byrne, Jacek Koman, Sergio Castellitto, Merab Ninidze, Carlos Diehz, Joseph Mydell, Balkissa Souley Maiga, Thomas Loibl, Loris Loddi, Rony Kramer, Giulio Schiffer
Distribúcia: Forum Film
Premiéra v SR: 7. novembra 2024
Foto: Forum Film