Aký pocit môže mať dievčina sotva plnoletá, keď nastúpi do newyorského metra s papierikom v ruke a pýta sa ľudí, kde má vystúpiť. Hľadá reštauráciu The Grill. To je zrejme jediné slovo, ktoré povie po anglicky. Je Mexičanka a hovorí iba po španielsky. Estela (Anna Diaz) sa bludiskom ulíc Veľkého Jablka napokon dostane do reštaurácie, nevchádza však hlavným vchodom, ale bludiskom dvorov, pivníc, kde pokojne možno naraziť na krysy. Betón, plechové skrine, nekonečné chodby a napokon aj odosobnená čakáreň pred kanceláriou manažéra Luisa (Eduardo Olmos). Estela sa v čakárni stretáva s inou uchádzačkou o zamestnanie, nejakým omylom (skôr zmätkom preťaženého manažéra Luisa), možno iba šťastnou náhodou sa jej podarí dostať k manažérovi ako prvá. Odvoláva sa na odporúčanie kamarátkinho syna Pedra (Raúl Briones), ktorý v reštaurácii pracuje ako kuchár a prácu získava.

Už z úvodných čiernobielych scén možno tušiť, že tento zmätok reprezentuje aj zúfalé bludiská všetkých protagonistov, ktorí sa v snahe legalizovať svoj pobyt v USA zmietajú v nekonečnom Babylone. Kuchyňa je ich útočiskom, takmer všetci sú prisťahovalci a mnohí nehovoria po anglicky. Nosia v sebe nostalgiu za svetom, ktorý opustili, aj keď to bol svet chudoby. A takmer všetci sú ohrození. Konflikt sa začína rozvíjať, keď majiteľ reštaurácie Rašíd (Oded Fehr) zistí, že z pokladne číslo päť zmizlo 800 dolárov. Paralelne sledujeme Júliu (skvelá Rooney Mara, jediná hollywoodska herečka vo filme), ktorá zúfalo potrebuje peniaze na potrat. Dieťa si nemôže dovoliť, už aj preto, že jeho otcom je kontroverzný Pedro (Raúl Briones), nevypočítateľný Mexičan v permanentnom konflikte s jediným belošským kuchárom Maxom (Spenser Granese). Pedro s potratom nesúhlasí a dokonca Júlii navrhuje odchod do Mexika, v akejsi romantickej a preto aj nereálnej vsuvke jej kreslí pobyt na pláži či radosť jeho otca z vnúčika: Dáva však Júlii tých 800 dolárov.

Manažér Luis začína vypočúvať všetkých zamestnancov, napätie rastie nielen v medziľudských vzťahoch, ale ako keby sa aj spotrebiče postavili proti ľuďom. Pokazí sa automat na colu a všetci v kuchyni sa brodia po členky v tekutine. Ale show musí pokračovať, varenie sa nesmie zastaviť. Hystéria, napätie, konflikty. Po hektickom obedňajšom zhone zrazu nastáva vytúžená pauza. Na špinavom dvore, kam sa v plastových vreciach vynáša všetok odpad, sa schádza niekoľko zamestnancov na cigaretu. Zrazu tu nie je zhon, nadávky a agresivita, žartuje sa, každý má povedať, po čom najviac túži. Po peniazoch, po lesbickej lásku k inej žene. Kuchár Nonzo (Motell Foster) zavrhne všetky „prízemné“ túžby a rozpráva príbeh takého istého človeka, ako sú všetci. Plného beznádeje, zúfalstva, ktorý sa točí v kruhu iba iluzórnych túžob. Dlhý, fascinujúci monológ, ktorý ako keby do filmu nepatril. Tu scéna pripomína pôvodnú divadelnú hru. Je však pre záver filmu kľúčová. Obedňajšia prestávka sa končí. Júlia počas nej podstúpila interrupciu, čo napokon vychádza najavo. Petro je obvinený z krádeže a aj keď sa peniaze medzičasom našli, jeho šialená reakcia mu zahatá všetky cesty ku kýženým dokladom. Aký môže mať jeho život koniec? A aký koniec môže mať tento film?

Film V kuchyni  bol nakrútený podľa divadelnej hry britského dramatika Sira Arnolda Weskera (1932 – 2016). V jeho portfóliu je 50 divadelných hier, poviedky, eseje aj knihy pre deti. Jeho hra The Kitchen bola sfilmovaná už v roku 1961 britským režisérom Jamesom Hillom. V pôvodnej hre mal hlavné slovo nemecký šéfkuchár, ktorý týra personál kuchyne nezmyselnými nárokmi. Film nebol v slovenskej ani českej distribúcii.

Dráma mexického divadelného, filmového režiséra a scenáristu Alonsa Ruizpalaciosa (narodený 1978 v Ciudad de México) je presunutá do New Yorku na Times Square (mimochodom vo filme je krásna úvaha jednej z postáv, čo vlastne môže znamenať tento „časový štvorec“). Nie je to iba dráma o vzťahoch v sústredenom priestore, je to zároveň extrakt kultúrneho a sociálneho konfliktu medzi Severnou a Latinskou Amerikou. Vykorisťovanie prisťahovalcov sa stáva mantrou, keď šéf sľúbi Pedrovi, že ak bude spolupracovať, vybaví mu „papiere“ dostáva mrazivú pointu, keď sa Pedro dozvedá, že rovnakú sľub dostali jeho kolegovia pred piatimi či siedmimi rokmi. A je to stále iba sľub.

Alonso Ruizpalacios (ktorý si k filmu napísal aj scenár) a jeho kameraman Juan Pablo Ramírez nakrútili film v čiernobielom ladení – zámerne nepoužívam iba pojem čiernobiely. V istých momentoch sa v náznaku zjavuje farba, divák sa pýta prečo, aby na konci dostal vysvetlenie v nádhernej pointe bez slov. Kamera sa s neuveriteľnou obratnosťou pohybuje medzi pultami, na ktorých sa pripravuje jedno, taniermi a podnosmi, vytvára choreografiu, ktorá nie je vôbec samoúčelná. Jedlo je tu prostriedok, ale aj skrytá úvaha – neuveriteľné kvantá sa ho vyhadzujú, stolovanie s príborom je vyhradené iba tým, ktorí sú za oponou – v reštaurácii. Spektrum pokrmov tiež vyjadruje mnohotvárnosť toho mikrosveta. Pizze, homáre, talianske cestoviny, kurence, hranolky. A všadeprítomná kola. Ak sme sa stretávali s prostredím kuchyne a varenia vôbec, bolo to skôr v romantických príbehoch, kde človek po odchode z kina mal chuť si niečo dobré dať. Tu nemá chuť vôbec na nič. Skôr pocit zhnusenia, popkultúra tu ukazuje odvrátenú tvár, michelinskí šéfkuchári si iba povzdychnú. Ale jedlo je iba kulisa, podstatní sú ľudia. Mexičania, Haiťania, Maročanka. Aj Nonzo, ktorý je z Bronxu je súčasťou tejto rodiny. Napriek výbušnej rôznorodosti toho spoločenstva existuje tu solidarita. Títo zabudnutí, bez ktorých by sa v Grille nik nenajedol, sú spojenci, tvoria rodinu. Pijú pivo, ponúkajú sa cigaretami. Možno je to cennejšie, ako anonymný svet pri jedálenských stoloch. Ten drahý homár za vyše tridsať dolárov je rovnako čiernobiely, ako kuracie stripsy či pizza. Záblesk farebného svetla, použitý režisérom striedmo a pritom premyslene, tvorí z tejto sociálnej drámy fascinujúci príbeh ľudských duší.

Film Alonsa Ruizpalaciosa V kuchyni očaril na tohtoročnom Berlinale, režisér sa osobne zúčastnil aj premiéry svojho filmu v Prahe. Pre Netflix nakrútil do série Narcos epizódy Prosto povedz nie a Šéf šéfov. Nakrúca tiež pre rôzne televízne kanály dokumentárne aj hrané programy, spolupracuje s National Geographic Channel. Pre divadelné scény inscenuje Toma Stopparda, Shakespeara aj A.P. Čechova.

V kuchyni (La Cocina), 2024, Mexiko, USA
Dĺžka: 139 minút
Réžia: Alonso Ruizpalacios
Scenár: Alonso Ruizpalacios, Arnold Wekser
Kamera: Juan Pablo Ramírez
Strih: Yibran Asuad
Zvuk: Isabrl Muňoz, Javier Umpierrez
Hudba: Tomás Barreiro
Hrajú: Raúl Briones, Rooney Mara, Anna Díaz, Oded Fehr, John Pyper-Ferguson, Laura Gómez, James Waterston, Spenser Granese, Lee R. Sellars, Finnerty Steeves, Leo James Davis, Kerry Ardra, Motell Gyn Foster 
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 7. novembra 2024
Foto: Film Europe