Režíruje, nakrúca, píše scenáre a skladá hudbu k filmom – to je francúzsky režiséra Quentin Dupieux. A dodávam, že píše bizarné a absurdné scenáre, ktorými sa snaží zabávať a tiež poučiť filmové publikum o ľudskej hlúposti. Takým je aj film Neuveriteľné, ale pravdivé. Nápad originálny a absurdný zároveň. Snímka je vlastne satirou a čiernou komédiou na krízu stredného veku a neustálej túžbe ľudstva zastaviť čas starnutia. Všetko sa krúti okolo kúpy nového domu, po ktorom bezdetní manželia túžia. Keď sa však nasťahujú do svojho domu snov ich manželská idyla dostáva vážne trhliny.

Pripravte sa na absurdity. Rafinovaný realitný agent (Stéphane Pezerat) predá krásny dom Alainovi a Marie Duvalovcom. Alain (Alain Chabat) je nadšený veď je to jeho prvý dom v živote a takisto jeho sympatická žena Marie (Léa Drucker). Tá je ešte viac uchvátená, keď jej realitný agent prezradí najväčšie tajomstvo domu. Keď máte odvahu a v pivnici vleziete do neznámej diery ocitnete sa o dvanásť hodín starší, ale tento čas zároveň nestratíte. Marie okamžite pochopí, že skrýša slúži zároveň na „omladzovanie“ a začne tam tráviť čo najviac času. Čo keď sa jej podarí tak omladnúť, že si splní dievčenský sen a stane sa modelkou. Alain len krúti hlavou, ale milovaná manželka prepadne túžbe po nesplnených snoch. On však ostáva oboma nohami na zemi a všemožne sa snaží Marie od toho bláznovstva odhovoriť. A čo čert nechce otravný Alainov šéf poisťovacej spoločnosti Gérard (Benoît Magimel) a jeho priateľka sexom posadnutá Jeanne (Anaïs Demoustier) bývajú neďaleko. Gérard jej chce splniť každé prianie a dá si v Japonsku prioperovať umelý penis, ovládaný mobilom. Dáma je neskutočne spokojná a chváli sa tým novým susedom. Len Alain sa nejako medzi týmito bláznami necíti vo svoje koži. Toľko by hádam o tomto absurdnom príbehu stačilo.

Už len krátky obsah napovie, že bizarností, nezmyslov a hlúpostí bude neúrekom. Musím však priznať, že sú zábavné. diváka zaujmú, no ten od začiatku všetko spochybňuje. Quentin Dupieux je známy svojimi čiernymi komédiami (Mucha v kufri, Jelenica, Pozor na oči, Realita, Fajčenie spôsobuje kašeľ), ku ktorým ako elektronický hudobník pod menom Oizo skladá aj hudbu. Dej jeho filmov je vždy „uletený“, ale zábavný. Premisou celého absurdného rozprávania je nadhľad a nič nebrať vážne. Napriek bizarnostiam, niekedy aj vysloveným hlúpostiam, snímka prináša aj nejaké posolstvo. Hrdinovia, ktorí sa vymykajú z rámca reality sú takmer odsúdení tragicky skončiť. Reprezentuje ich Marie a Gérard. Marie je ochotná vzdať sa všetkého čo dovtedy prežila a robilo jej radosť, aby sa stala takou dokonalou akou nikdy nebola a splnila si svoj detský sen. To, že na vysnívanú rolu nikdy nemala predpoklady ju ani náhodou nenapadne. Gérard, v mladosti možno príťažlivý muž, dnes už len postarší seladon, chce byť večne mladý a príťažlivý. No, že čas nezastaví aj jemu uniká. Ako protipól týmto ľuďom, ktorí sa nedokážu vyrovnať s plynutím času, je Alain, ktorý žije život obyčajného poisťovacieho úradníka, nič mu nechýba, teší sa z každej maličkosti, bláznovstvo vlastnej ženy mu síce nepridáva, ale nakoniec sa aj s tým zmieri, dokonca ju chápe.

Prvá časť filmu Neuveriteľné, ale pravdivé plynie pomalým tempom, aby režisér druhá časť ad absurdum zrýchlil. Jedna scéna strieda druhú, každá však prináša nové poznatky, motívy a zmeny v živote hrdinov, aby Dupieux mohol povedal posledné a rozhodné slovo, čo si o obsesii svojich hrdinov myslí. Neodsudzuje ich, dokonca s nimi aj tak trochu súcití, ale nikdy sa nezabudne uškrnúť nad ich naivitou a hlúposťou. Bolo by zjednodušením zúžiť tému týchto absurdít len na krízu stredného veku, lebo hlúpe pachtenie sa za svojimi snami nie je len problémom ľudí tesne pred dôchodkom. Snímka je skôr satirický pohľad na tých, ktorí sa preceňujú, nedokážu odhadnúť svoje možnosti, ale najmä schopnosti, čo potom vedie k dezilúzii a strate súdnosti.

Až chorobnou obsesiou posadnutú Marie hrá, s citom a dostatočnou uvzatosťou, známa francúzska herečka Léa Drucker. Mladosťou a potenciou posadnutý Gérard bol ušitý akoby na mieru aj u nás známeho herca Benoîta Magimela (Pianistka Michaela Hanekeho). Roky síce Magimelovi ubrali z mladíckeho šarmu, ale hereckému umenia neuškodili. Alain Duval mal azda najvďačnejšiu rolu, lebo jeho Alain je normálny človek, to akcentoval po celý čas a divák uverí, že si medzi bláznami zachoval zdravý rozum. Zmienku si ešte zaslúži koketná Anaïs Demoustier v úlohe Jeanne a prešibaný realitný agent v podaní Stéphana Pezerata. Keďže scenár, réžia a hudba je všetko dielom Quentina Dupieuxa, môžeme konštatovať, že je výborný a kreatívny scenárista, réžiii sa síce nedá veľa vyčítať, ale je menej vynachádzavá ako scenár a hudba, ako vždy, vhodne doplňuje jeho bláznivé nápady.

Ak niekto hľadá v kine oddych, zábavu a má možnosť sa aj nad sebou aj zamyslieť, ak mu to nie je proti vôli, satirická komédia Neuveriteľné, ale pravdivé je  film pre neho. Nie je to prelomové dielo, len obyčajne uletená zábava nad ľudskou hlúposťou. Poteší už aj preto, že trvá len 74 minút.

Neuveriteľné, ale pravdivé (Incroyable mais vrai/ Incredible But True), Francúzsko, 2022
Dĺžka: 74 minút
Réžia: Quentin Dupieux
Scenár: Quentin Dupieux
Masky: Olivier Afonso
Kostýmy: Isabelle Pannetier
Produkcia: Thomas Verhaeghe
Hrajú: Alain Chabat, Léa Drucker, Benoît Magimel, Anaïs Demoustier, Nagisa Morimoto, Roxane Arnal, Mikaël Halimi
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 8. decembra 2022
Foto: Film Europe