Opäť je v hre tajomný vynález svojou paradoxnou povahou schopný na jednej strane vyriešiť svetovú energetickú krízu, no na druhej byť veľmi mocnou zbraňou s nie až tak ľahko vystopovateľnými účinkami. Opäť je v spoločnosti, ktorá ho vynašla, niekto, kto vynález považuje za hrozbu a stane sa nepohodlným, pretože deštrukčné schopnosti vynálezu sa dajú využiť finančne výhodnejšie ako tie pre ľudstvo prospešné.

Našťastie, však existuje tajomná špionážna agentúra vysielajúce svoje agentky na ochranu tejto nepohodlnej osoby a možno v nej úplne pohodlne nájdu ďalšiu potenciálnu členku svojho tímu... Motív „sebapoznania“ môže byť veľmi vďačným prostriedkom na oživenie deja zvlášť v prípade reštartov populárnych filmových sérií. Pútavosť spočíva v hre s diváckymi očakávaniami. Známe postavy nie sú v ich novej reinkarnácií automaticky predstavené tak, ako ich divák pozná. Možno sa spočiatku svojmu zaužívanému vzoru vymykajú, no po určitých zvratoch a množstve intertextových odkazov sa postupne stávajú – a pre diváka často zábavne – tými, kým majú byť. Kým však k tomu dôjde, tvorcovia majú možnosť nahliadnuť do neznámych častí fikčného sveta a zaplniť ich novým obsahom. Pre scenár režisérky (a zároveň hereckej predstaviteľky jednej z postáv Bosleyho) Elizabeth Banks je výhodnejšie, že ústredné trio protagonistiek nie je tým, kto ochraňuje nejakého anonymného informátora, s potenciálom stať sa ďalšou variáciou na hitchcockovského McGuffina, ale to, že informátorom je v podstate jedna z nich.

Zraniteľne sa javiaca avšak veľmi inteligentná Elena (Naomi Scott) má síce v mužsky hierarchizovanej spoločnosti problém čeliť znevýhodňujúcim intrigám, no dokáže svoju myseľ využiť ako zbraň. Nie je žiadnou ľahko odstrániteľnou obeťou. Učí sa, bojuje a v spolupráci so svojimi dvomi kolegyňami sa stáva niekým, koho odstrániť pre antagonistov rozhodne nebude ľahké. Všetky tieto prvky dotvárajú určitý feministický komentár presahujúci možnosti akčnej špionážnej komédie a umožňujú filmu byť ďalšou položkou v súčasnom trende výraznejších ženských hrdiniek v žánrovom filme. Samozrejme, začlenením postavy do tímu sa postupne vyvíjajú vzťahy aj s ostatným jeho členkami – nevyspytateľnou Sabinou (Kristen Stewart) a ráznou Jane (Ella Balinska). Tým je zabezpečené to, že špionážna zápletka nie je len ďalšou variáciou na priemernú epizódu televízneho seriálu, v ktorom si titulní Charlieho anjeli vybudovali svoju reputáciu. Dôležitá je tiež snaha znovuobjaviť svoj štandardný príbehový vzorec, resp. aktualizovať ho pre súčasného diváka aj inak ako zmenou hereckých predstaviteliek a štábu.

Prítomnosť ženských hrdiniek bola v rokoch 1976-1981, keď bol seriál s určitými hereckými obmenami vysielaný, práve tým, čo ho odlišovalo od iných akčných, dobrodružných, či krimi príspevkov. Ukázala sa však byť tiež dvojsečnou zbraňou. Zatiaľ, čo jedni obdivovali aktívnejšie zapojenie žien v inak skôr na vtedajšie pomery „mužských“ žánroch, druhí v spomínanej aktivite videli urážlivé prispôsobenie sa práve nezrelým mužským predstavám. Dve celovečerné filmové stvárnenia v réžií Josepha McGinty Nichola (alias McG) v pokleslom trende čo najdokonalejšieho líčenia a pózovania v krátkych šatách, povrchne zábavnej hravosti a akejsi zvláštnej, infantilnej roztomilosti pokračovali. Dokonca ju vyhrotili až do podoby videoklipovo dravej, bezducho gýčovej paródie, kde ústredné trio bolo vždy takmer neživotne dokonalé, neohrozené a absurdne zraniteľné iba v nie úplne vždy naplnenej snahe nájsť si dokonalého životného partnera. Keď sa však oprostíme od z dnešného pohľadu hviezdneho lesku hereckých predstaviteliek, uvedomíme si nakoľko všetky splývajú, a že ich povahové rozlíšenie súvisí maximálne tak s posmešnými stereotypmi prisudzovanými ženám určitej farby vlasov. To je však prístup, ktorý si už dnes tvorcovia nemôžu dovoliť.

Nový Charlieho anjeli svojím obsadením určite nedosahujú výraznosti hereckej popularity Drew Barrymore, Cameron Diaz ani Lucy Liu. To je však, zdá sa, práve ich výhoda. Každá z nich je iná, reaguje na konkrétne situácie v deji rozdielnym spôsobom. Sú síce len žánrovými figúrkami v tradičnej špionážnej hre neočakávaných zvratov a často prekombinovaných odhalení... Síce sú dôkladne nalíčené, pózujú v šatách rôznych strihov, prejavujú často obdivuhodný fyzický výkon v akčných scénach, ale už nie natoľko samoúčelne. Nie sú tiež dokonalými objektivizovanými ideálmi chlapčenských pubertálnych fantázií. Ani urážlivo nedefinujú svoju osobnosť podľa toho, či už našli svojho „pána Úžasného“. Väčšinou im na tom vlastne ani nezáleží... Navyše akcia pre ne tento raz predstavuje skutočnú hrozbu.

Príbeh je absurdný a opiera sa o bežné klišé špionážneho žánru. Nelíši sa veľmi od toho, čo divák už mohol vidieť v iných podobných filmoch. Redefinícia Bosleyho ako označenia hodnosti v Townsend Agency, nie mena konkrétnej postavy, môže byť trochu násilným zásahom do spomínanho fikčného sveta. Film tiež sebaironicky priznáva, že je reštartom staršej filmovej série cez prezentáciu fotografií pri príležitosti odchodu do dôchodku staršieho reprezentanta spomínanej hodnosti (Patrick Stewart) alebo prostredníctvom dialogických narážok na iné filmové série a polemizovaním, ktorý herec je pre ktorú generáciu vhodnejším predstaviteľom nejakého kultového charakteru. Na jednej strane to môže naznačiť motív, že tento raz nejde len o sebapresadenie sa ženských hrdiniek voči mužským protivníkom, ale aj o obhajovanie životných názorov mladšej generácie, voči možným predsudkom generácie staršej. Či o obhájenie existencie reštartu v porovnaní s predchádzajúcimi verziami. Niektoré podobné dialogické pasáže sem-tam brzdia dej v momentoch, kedy by to potreboval zo všetkého najmenej. Sériu odkazov však príjemne doplní občasné nenápadné herecké cameo nejednej z hereckých predstaviteliek pôvodného televízneho seriálu.

Reštart nie je natoľko parodicky nadnesený ako jej filmový predchodcovia a snaží sa byť viac akčným dobrodružstvom, napriek tomu, že komediálne prvky sú naďalej výrazne zapojené. Akcia je doplnená dunivými hudobnými tónmi Briana Tylera, v rytme aktuálne populárnych songov, nasnímaná kameramanom Billom Popeom. Veľmi nedodržiava fyzikálne zákony, je ale zobrazená odlišným spôsobom než v predchádzajúcich filmoch. Možno menej efektne, no oveľa pôsobivejšie a hmatateľnejšie. To, že protagonistky už nie sú natoľko nezraniteľné a neporaziteľné, dodáva filmu potrebnú mieru napätia. Napriek tomu, že akčných scén je niekedy až priveľa, prípadne sa svojím stvárnením trochu opakujú, Charlieho anjeli v mnohom môžu pripomenúť filmovú podobu inak tiež populárneho televízneho seriálu zo 70. rokov A-Team: Posledná misia (s veľmi podobnými remeselnými kvalitami aj nedostatkami). Milovníci filmového umenia z nich asi veľmi nadšení nebudú. Možno sú vo výsledku lepším filmom ako ich predchodcovia, no na tretí pokus to už nemusí znamenať tak veľa. Ústredné herecké trio si však dokáže získať divácke sympatie a vniesť do drahého nablýskaného mainstreamového produktu dostatočnú dávku človečiny.

Charlieho anjeli (Charlie´s Angels), USA,  2019
Dĺžka: 119 minút
Scenár a réžia: Elizabeth Banks
Kamera: Bill Pope
Strih: Alan Baumgarten, Mary Jo Markley
Hudba: Brian Tyler. Hrajú: Kristen Stewart, Naomi Scott, Ella Balinska, Elizabeth Banks, Patrick Stewarta, Djimon Hounsou, Sam Claflin, Jonathan Tucker, Nat Daxon, Chris Pang, Luis Gerardo Méndez, Noah Centineo, David Schutter a ďalší
Distribúcia: Itafilm
Premiéra v SR: 14. novembra 2019
Foto: Itafilm