Film Prísľub úsvitu francúzskeho režiséra Erica Barbiera, ktorý prichádza do našich kín, zaradili usporiadatelia na otvorenie nedávneho Týždňa francúzskeho filmu Crème de la crème. Bolo to múdre rozhodnutie už pre samotnú tému, ale aj pre životný herecký výkon Charlotte Gainsbourg, ale aj vynikajúcu kreáciu pre nás ešte neznámeho Pierra Ninneya.

O režisérov Ericovi Barbierovi (1960) veľa toho u nás nevieme, nakrútil filmy Zmija, Posledný diamant, Riziká mladosti, Pris de court a Prísľub úsvitu. Scenár k filmu, ktorý napísal s Marie Eynard podľa predlohy Romaina Garyho nominovali na tohtoročného Césara, ako aj predstaviteľku hlavnej úlohy Charlotte Gainsbourg, mal ešte dve nominácie (kostýmy, výprava), ale nepremenil z nich ani jednu, hoci Charlotte by si to bola tentoraz zaslúžila. Nevidela som všetky herecké kreácie nominovaných herečiek, ale viem, že ocenenia nie vždy zodpovedajú realite. No to je však len neobjektívna špekulácia. Jedno je isté, že je to životná rola Charlotte, ktorá hrala  už v mnohých filmoch, na príležitosti sa sťažovať nemôže, ale ak niekto mal doteraz pochybnosti o jej herectve, tak odteraz môže zabudnúť, že je dcérou anglickej herečky Jane Birkin a francúzskeho herca, skladateľa, speváka a režiséra Sergea Gainsbourgha, lebo rozhodne nie je protekčným dieťaťom slávnej dvojice, ale herečka, ktorá nepotrebuje žiť z ich slávy. Páčili sa mi aj jej iné herecké kreácie, často veľmi odvážne, najmä vo filmoch Larsa von Triera, ale tentoraz sa skutočne prekonala.

O čo vlastne v tomto životopisnom filme o slávnom francúzskom spisovateľovi Romainovi Garym ide. Pôvodným menom Roman Kacew (písal ešte pod rôznymi pseudonymami), ale známym sa stal ako Gary, sa narodil vo Vilniuse (1914), vyrastal ako dieťa v chudobe v medzivojnovom Poľsku. Biedu a utrpenie by nebol tak ľahko zniesol nebyť jeho cieľavedomej, húževnatej a sympaticky „bláznivej“ matky Niny (Charlotte Gainsbourg). Pre mnohých mohla byť táto osoba odstrašujúcim príkladom, ale pre Romaina bola studnicou sily, vôle a húževnatosti. Svoju neskrotnú energiu prenášala na jediného syna, narozprávala mu všeličo, že bude slávny spisovateľ, úžasný vojak dekorovaný vyznameniami, diplomat, slávny letec, prosto všetko čo ju len napadlo a on nakoniec jej vymysly splnil. Stal sa skutočne uznávaným spisovateľom, právnikom, pilotom, prekladateľom, scenáristom, diplomatom... Príbeh však zachytáva jeho životný príbeh len do konca druhej svetovej vojny, teda do obdobia, ku ktorému ho viazalo úzke puto s matkou  O jeho tvorbe nie je reč ani o ďalšom turbulentnom živote, napríklad že bol dva razy ženatý (prvá manželka – spisovateľka Lesley Blanche, druhá herečka Jean Seberg) a že v 66 – rokoch spáchal samovraždu. Ani to sa nespomína, že sa stal držiteľom prestížnej Goncourtovej ceny dva razy, čo pravidlá nedovoľujú. Jeho ďalšia životná púť do tohto príbehu nepatrila, i keď sa režisér rámcuje príbeh jeho turbulentnej mladosti a dozrievania čítaním pripravovaného autobiografického románu o matke,  spomínanou prvou manželkou, v ktorej hľadal skôr matku ako ženu.

Malý Romain (Pawel Puchalski  8 -10 rokov) matku obdivuje, je to nesmelé dieťa, ktoré však všetko urobí čo si mamička želá. Keď by sa aj snažil protestovať činorodá mama vždy niečo vymyslí a predpovedá mu skvelú budúcnosť, úžasnú slávu a dieťa možno aj verí. Neskôr Romain (Némo Schiffman 14 -16 rokov) sa už sem- tam aj hanbí čo všetko matka vyvádza a vymýšľa, snaží sa jej aj vyhnúť, ale to sa nedá. Je to žena činu a pubertálny chlapec nemá inú možnosť len sa podriadiť. A robí to v podstate rád. Neskôr ako dospelý Romain (Pierre Niney) veľa veci chápe, snaží sa vymaniť z matkinho vplyvu, ale ich puto je príliš silné. Nina mu totiž obetovala celý svoj život, celú energiu, celé svoje bytie a všetko podriadila tomu, aby jej syn bol úspešný. Toľko razy počul čo všetko bude, že jej to nakoniec splnil. Či jeho detstvo bolo radostné to sa už nikdy nedozvieme. Bolo však rozhodne pestré, farebné a plné dramatických zvratov, a tak nečudo, že neskôr mal o čom písať. Odkiaľ však táto obdivuhodná žena čerpala presvedčenie, kto všetko z jej syna vyrastie, tiež ostáva záhadou. S nadsázkou by sa dalo povedať, že sto razy opakované sa deux ex machina splnilo.

Snímka je plná láskavého humoru, často až dojemná, dej sa odvíja raz v pomalom, raz v rýchlom tempe, život vo Vilniuse presne evokuje atmosféru 20. rokov minulého storočia, takisto aj 40. roky na francúzskej Riviére sú odrazom obdobia, v ktorej sa pohnuté vojnové roky odohrávajú. Sú veselé i smutné, vanie z nich duch doby, lebo okrem hlavných hrdinov ho farbisto dokresľujú  postavy a postavičky presne zapadajúce do milieu predvojnového a vojnového virvaru. Snímka sa nevtieravo, ale o to výstižnejšie a adresne dotýka, okrem vzťahu matky a syna, aj politického ovzdušia a otvoreného i skrytého antisemitizmu. Ku cti tvorcom slúži, že organicky zapadá do príbehu a je svojim spôsobom mementom aj pre súčasnosť.

Už som spomenula, Nina Kacew je životná rola Charlotte Gainsbourg, lebo v nej rozohrala širokú škálu svojho hereckého registra - od ženy plnej života, tužiacej po mužoch, po človeka, ktorý sa týchto radostí vzdáva, až po chorú starenu. A v každej polohe je dokonalá a uveriteľná. Je tajomná, plná fantázie, sympatická, ale zároveň aj postrach tínedžerov, ktorí by pred takouto matkou utiekli kade - ľahšie. A predsa je pri všetkých výstrelkoch sympatická. Skutočne obdivuhodná herecká kreácia. No nedali sa zahanbiť ani Pawel Puchalski a Némo Schiffman v úlohe malého a dospievajúceho Romaina, ale najmä Pierre Niney ako dospelý syn, ktorý má najväčší priestor v príbehu. Jeho Romain  je odhodlaný mladý muž, ktorému matka ide občas aj na nervy, ale bez jej usmerňovania si nevie svoj život predstaviť a chce splniť jej predpovede. Sem- tam sa búri, ale počúva na slovo, a to je zároveň jeho šťastie. Rozhodne sa však natíska aj otázka, či tento príliš úzky vzťah nezanechal na jeho psychike trvalé následky. Je to  možné, no aj spochybniteľné. Romain Gary neskôr zrejme v každej žene hľadal silu svojej matky, čo sa svojim spôsobom aj trochu naznači. Nina Kacew fabuluje, predpovedá a trvá na svojom. Možno vie prečo, ale to si už divák musí odčítať z príbehu sám a dať si aj odpoveď.

Snímka Prísľub úsvitu  hýri životom, farebnými udalosťami, vykresľuje pútavo predvojnové i vojnové obdobie a v neposlednom rade sme svedkami mimoriadne krásneho a zároveň ničivého i seba zničujúceho vzťahu dominantnej matky a talentovaného syna. Film, ktorý rozhodne treba vidieť...   
 
Prísľub úsvitu (La promesse de l´aube), Francúzsko, 2017
Dĺžka: 131 minút
Réžia: Eric Barbier
Scenár: Eric Barbier, Marie Eynard (podľa predlohy Romaina Garyho)
Kamera: Glynn Speeckaert
Strih: Jennifer Augé
Hrajú: Charlotte Gainsbourg, Pierre Niney,  Didier Bourdon, Jean-Pierre Darroussin, Catherine McCormack, Finnegan Oldfield, Pawel Puchalski, Némo Schiffman, Zoe Boyle, Lou Chauvain, Emiliano Suarez, Alberto Maneiro a ďalší
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 5. apríla 2018
Foto: Film Europe