Do kín väčšiny krajín sveta – vrátane Spojených štátov – sa Mimoni dostávajú len tento týždeň či neskôr. No tam, kde ich už premietajú – teda v tucte štátov vrátane Slovenska a Čiech – načisto zmietli konkurenciu a vytvorili nové rekordy v návštevnosti. Prvý víkend po premiére si ich do slovenských kín prišlo pozrieť takmer 110 tisíc divákov a dnes, v predvečer americkej premiéry majú celosvetovo na konte tržby vo výške 55 miliónov dolárov.

Po experimentoch s vulgárnym humorom Jima Carreyho, bratov Farrellyovcov, Zacha Galifianakisa, po nechutnej obscénnej „ženskej“ komike v štýle Rebel Wilsonovej, po vysoko sofistikovanom humore Wesa Andersona, ale aj po Troškových trápnostiach publiku dobre padne dúšok čistého, prostého humoru. Filmovej komiky, ktorá sa vracia k prameňom nemej grotesky, aby nám rafinovaným spôsobom, so zmesou detinskej naivity, komerčnej prefíkanosti a postmodernistického nadhľadu priniesla kus radosti a oddychu. V príťažlivom balení rodinnej animovanej zábavy ho ponúkajú režiséri Kyle Balda a Pierre Coffin.

Keď sa v roku 2010 do kín dostal animovaný film Ja, zloduch, očaril nás dobrácky zločinec Gru, jeho zlostná mama Marlena, šialený vedec doktor Nefario aj trojica sirôtok Agnes, Margo a Edit. Ani úchylný Vector nebol márny. No bez pochýb najväčší úspech mali mimoni. Boli totiž čosi úplne nové a nevídané. Malé oblé žlté stvorenia v džínsových montérkach a s pracovnými okuliarmi, Gruovi zločineckí pomocníci. Dobrosrdeční, usilovní, ale naivní, detinskí, hašteriví, chaotickí a načisto blázniví, milovníci tropického ovocia a exotických tancov, vysmievajúci sa nebezpečenstvu a ľahostajní k nehodám. V pôvodnom slovenskom dabingu prvého filmu ešte vystupovali len ako „pomocníci“ a Gru ich predstavoval ako svojich bratrancov. Vďaka českému prekladu sa však ich anglické pomenovanie „minions“ aj u nás rýchle uchytilo v dokonale výstižnej podobe „mimoni“. Tak ako v prvom filme, aj v pokračovaní Ja, zloduch 2 (2013) si pre seba uchmatli celú show – a teraz prichádzajú s vlastným filmom. Konečne!

Celosvetová popularita mimoňov je obrovská. Predchádzajúce filmy utŕžili len na vstupnom do kín vyše poldruha miliardy dolárov, a tak je jasné, že ani novinka nemôže skončiť v strate. Vyrovná sa však predchádzajúcim častiam aj kvalitou? Áno a nie. Gruovská séria Ja, zloduch (na rok 2017 sa pripravuje premiéra tretej časti) sa zakladá na spojení tradičných rodinných hodnôt s protikladným svetom úžasných vynálezov a súperiacich zloduchov, pričom oba motívy (dievčenský i chlapčenský) sú rovnako silné. Prvý nesie emócie, druhý napätie. Tretím, ktorý do filmov vnáša nevyhnutnú soľ humoru, sú mimoni.

Pretože nový film je celý o nich, otázka znie, či nie je presolený. Ak tým najchutnejším z koláča sú hrozienka, bude koláč len zo samých hrozienok ešte chutnejší? Veď ťažiskom filmu je iba minoňovský humor. Nechýbajú síce ani témy rodiny a sveta vedeckého zločinu, sú však odsunuté na okraj – a aj ich nositeľmi zostávajú zase tí istí mimoni. Traja hlavní – Kevin, Stuart a Bob – dokonca nadobudli povahy, vzťahy ba i niektoré zovňajškové znaky sirôtok Agnes, Edit a Margo.

Úvodné kreslené titulky objasnia genézu mimoňov. Nasledujúca „dokumentárna“ časť ponúka v skratke ich históriu od veľjašterov cez praľudí, Egypt a napoleonské vojny až po 20. storočie. Rozprávač Geoffrey Rush v pôvodnom znení dokonca svojím hlasovým prejavom imituje komentátorov dokumentárnych filmov – ale slovenský dabing (inak celkom vydarený) tento vtip neakceptoval. Kevin, Stuart a Bob dorazia do New Yorku v búrlivom roku 1968 a zvyšok filmu zostáva verný estetike i kultúre tejto éry.

Na tajnom veľtrhu zloduchov sa mimoňská trojica rozhodne pridať ku kráľovnej zločinu Scarlett Zbesilej. Tá im ako prvú úlohu prikáže ukradnúť britské korunovačné klenoty a dej sa prenesie do Londýna. Londýnska časť do značnej miery pripomína nedávny kombinovaný film Paddington nielen dejiskom, ale i zdrojom humoru a konfliktom hrdinu/hrdinov s hlavnou ženskou protihráčkou, ktorá sa dlho tvári ako priateľka. Podobnosť pramení aj v komediálne vďačnom pohľade cudzinca na britské veľkomesto: nehody, trapasy a komické situácie vyplývajú z neznalosti, dezorientácie a nechápania „londýnskych špecifík“. Pravdaže, je to Londýn filmový, teda kvintesencia britských symbolov, stereotypov, zjednodušení, predsudkov a povier so všetkým, čo k tomu patrí: pamätihodnosťami, čajom o piatej, rezervovanosťou, poschodovými autobusmi, červenými telefónnymi búdkami, Towerom, Big Benom, beefeatermi i kráľovskou strážou.

Mimoňský humor sa rovným dielom skladá zo smiešneho vzhľadu, zábavného pseudojazyka (zmes angličtiny, španielčiny, taliančiny, nemčiny, jidiš, rôznych iných jazykov a univerzálnych citosloviec, v ktorej iba sporadicky zaznie slovenské slovo, je dostatočne zrozumiteľná), uletenej situačnej komiky a popkultúrneho žartovania. Nájdeme tu kus Jamesa Bonda, King Konga aj iných filmov, muzikály od Spievania v daždi až po Vlasy, veľa mimoňsky aranžovaných hitov populárnej hudby – od Beatles cez Sex Pistols po Donovana (až sa film začína blížiť muzikálu), nohy členov skupiny Beatles na Abbey Road, artušovský meč v kameni a čokoľvek z popkultúry, čo sa tvorcom práve hodí, aby nás rozosmiali.

Robia to zručne. Animácia je špičková, no – podobne ako výtvarné riešenie – nesnaží sa strhávať na seba pozornosť. Dabing patrí k tým vydarenejším. V podaní mimoňov sa aj sto ráz otrepaný fór mení na pôžitok. Humor má viacero vrstiev, každý divák si nájde tú svoju – len sa mu potom môže stať, že sa bude smiať vo chvíľach, keď väčšina publika zmĺkne a naopak. Mimoni výdatne a s úctou, no zároveň s tvorivou hravosťou, ťažia z tradície americkej nemej grotesky – slapstickov Keystonských policajtov, Laurela a Hardyho, Harolda Lloyda, Bustera Keatona, neskorších bratov Marxovcov, ba v jednej scéne doslova citujú z Charlieho Chaplina.

Posolstvo je prosté: držme spolu, nech sa deje čo sa deje. O príbeh nejde, je len treťoradou zámienkou na rozohranie komických situácií. A tie sú bravúrne. Len škoda, že takmer všetky nám už dávno prezradili reklamné trailery. Zopár prekvapení však v príbehu zostalo. Napríklad tvorcovia zdôrazňovali, že v tomto filme si Gru nezahrá. A pritom…

Každý, kto podľahol psychedelickému čaru žltých bytostí, vďačne vydrží celé záverečné titulky, prekladané skečmi. Tradičná finálová tanečná scéna totiž nasleduje až po nich – a je nielen smršťou vtipov, ale i 3D efektov! Mimoni sú vydarený, vtipný, sympaticky zábavný film pre celú rodinu a radi si ho pozrieme aj viackrát. Už i len preto, aby sme zachytili vtipy, ktoré nám pri prvom pozretí v tej divokej smršti nemohli neuniknúť. A v neposlednom rade skrátka preto, lebo máme mimoňov radi.