Škodoradosť nie je pekná vlastnosť, ale na malý moment som si povedala - tak im treba. No komu? Dobrým filmom? Invenčným režisérom ? Veď je to hlúposť. Stalo sa to po prvý raz a možno nie úmyselne. Chýry, že vrcholom festivalu bude film Quentina Tarantina Vtedy v Hollywoode a jasný víťaz, sa nepotvrdilo.

Porota 72. medzinárodného filmového festivalu v Cannes, na čele s mexickým režisérom Alejandrom Gonzalesom Inárrituom, sa tohto roku rozhodla, vynechať veľkých hráčov, ktorí už veľa dokázali a uprednostnila mladších ešte neznámych tvorcov. Samozrejme, našli sa medzi ocenenými aj známe tváre, ale tendencia uprednostniť novú generáciu je zjavná. Správne sa rozhodli aj pre udelenie Zlatej palmy KórejčanovI Bong Joon-Hoovi za film Paraziti, ktorého mimoriadny film Okja vlani diskvalifikovali, lebo bol z produkcie Netflixu. Dnešný večer bol teda najmä pre talentovaného tvorcu veľkou satisfakciou. Nie so všetkými cenami sa dá tak jednohlasne súhlasiť, ale o tom neskôr. Prinášame zoznam víťazov.

Poučený veľkým nátreskom na rendez-vous s Alainom Delonom, ďalšie stretnutie s americkou hviezdou Silvesterom Stallonem už usporiadali vo veľkej sále Debussy. A ani to nestačilo, taký veľký bol záujem. Potlesk a ovácie nemali konca kraja. Sly, ako sa mu hovorí, neostal nič dlžný svojej povesti, bol to zážitok stretnúť sa človekom, ktorému meno showman skutočne patrí. Lebo Sly ním je telom i dušou.

Dnešnému dňu, keď bola tlačová beseda s Quentinom Tarantinom a jeho hercami, o ktorom sme už písali, sa hovorilo Tarantinov deň. O to  viac som bola prekvapená, že som dlho nikde nenašla časopis Le film français. Keď sa mi dostal do rúk hneď som pochopila prečo sa tak rozchytal. Všetci hodnotitelia filmov snímku Vtedy v Hollywoode bojkotovali a ostal len prázdny riadok. Toto tu ešte tiež nebolo. Zaslúžil si to, lebo robiť až toľko tajností okolo filmu bolo kontraproduktívne.

Držať nás v šachu a prosiť, aby sme neprezrádzali obsah filmu Vtedy v Hollywoode (Once Upon a Time... in Hollywood). Kto vidiel film pochopil. Ani teraz, keď už môžeme písať čo chceme, obsah neprezradím, lebo potom už netreba chodiť do kina. Je to skutočne také prekvapenie aké sa tak ľahko nikomu nepodarí. Prezradím len toľko, že tento si tento šialeno-geniálny režisér prispôsobil dejiny po svojom, a na to má málokto odvahu.

Najnovší opus amerického režiséra Terrenca Malicka Skrytý život (Une vie cachée/A Hidden Life) trvá tri hodiny, presne 2,53 minút. Má však konkurentka v Abdellatifovi Kechichovi s filmom Mectoub my Love: Intermezzo, ktorý má (maličkosť) štyri hodiny. Festival to znesie, starosti to však robí distributérom. Musím však priznať, že Malickova dlhá minutáž neprekážala.

Festival trvá len šesť dní a je predčasné robiť unáhlené uzávery, ale Bolesť a sláva španielskeho režiséra Pedra Almodóvara má vážne šance uchytiť si tento rok Zlatú palmu. Ak môžeme trochu veriť predpovediam tak vraj jediným konkurentom mu je Quentin Tarantino s filmom Once Upon a Time in Hollywood.

Trochu štatistiky hádam nezaškodí. Do všetkých oficiálnych sekcii sa na tohtoročné Cannes prihlásilo s dlhometrážnymi filmami až 39 krajín a vyberalo sa z počtu 1845 filmov. Ponuka na krátkometrážnu tvorbu bola až 4274 snímok. Úctyhodný počet a vybrať to najlepšie je vždy lotéria.

Takmer všetko je inak ako po minulé roky. No týka sa to väčšinou premietania filmov. Pred festivalovým  palácom, ako vždy, stojí nespočetné množstvo ľudí s papiermi v ruke s nadpisom Invitation (pozvánka) a čakajú, kto im ju dá. Nikdy sa mi nepodarilo zistiť, či sa to niekomu aj podarilo, ale je to už canneský folklór. Bez toho si festival ani neviem predstaviť. A neškemrajú o vstup na premietanie somráci, ale elegantne oblečené dámy a páni.

V utorok 14. mája sa začne 72. medzinárodný filmový festival Cannes, na ktorom budú slovenskú kinematografiu v oficiálnom programe i na sprievodných podujatiach reprezentovať viacerí mladí slovenskí tvorcovia. Už pravidelne bude naša kinematografia zastúpená aj v prezentačnom pavilóne na medzinárodnom filmovom trhu Marché du Film. MFF Cannes potrvá do 25. mája.